Návrat

Keď odchádzala z domu pred rokom, nevedela sa dočkať veľkého sveta za hranicami. Zdalo sa, že sú to hodiny odkedy nastúpila na palubu dokým sa lietadlo začalo hýbať. Skoro to vtedy zmeškala. Pohádala sa so segrou.

"Ty si si zabalila aj moje nové rifle? To nemyslíš vážne, že?" pozerala na ňu zúrivo. "Sú aj moje, ak si pamätáš... šli sme pol na pol." "No a? To si ich musíš vziať?" "To ich mám nechať doma?" odpovedala vtedy protiotázkou. "Áno." Klea sa rozosmiala, to môže povedať len jej sestra s takým bohorovným prístupom. "Zožer si ich!" povedala sestra a tresla za sebou dvermi od izby. Ani rozlúčiť sa ňou
poriadne nerozlúčila, ešte stále bola na ňu naštvaná. Ale potom v maily sa ospravedlnila. Tak ako
konieckoncov skoro vždy.

Ale teraz ide domov. Bude prekvapko. Mamina bude možno aj trochu nahnevaná, že nedala vedieť dopredu, aby sa na jej príchod lepšie pripravili, ale to ju prejde.

Posledné dni to bolo v pohode. Eric sa našťastie neozval, takže ani žiadne nepríjemné výstupy v práci, alebo u Liz. Dokonca chvíľu takmer ľutovala, že má už letenku kúpenú, lebo sa umúdrilo počasie a družina z roboty plánovala na víkend výlet. "No čo. Tak nabudúce," usmiala sa na Liz keď jej to 
oznámila. Tá len zdvihla obočie a zamrmlala niečo v zmysle: "No len aby..."

"Čo budem robiť," vzdychla si nakoniec a upútala pozornosť vedľa sediaceho pána v stredných rokoch. "Hovorili ste niečo, slečna?" otočil sa a zhovievavo na ňu pozeral. Iste si myslí, že mi preskočilo, preletelo Kleo hlavou. "Nie, nie, prepáčte, asi som len uvažovala nahlas," usmiala sa s ospravedlňujúcim úsmevom. Pán sa tiež usmial a ďalej to nerozpitvával. Kleo sa uľavilo, lebo nemala chuť rozoberať svoje problémy s cudzími. Čaká s nimi na sestru. Ona bude vedieť čo a ako. Vždy vie, snáď sa to nezmenilo.
Ale aj tak jej to nedalo pokoj. Odkedy ju napadlo, že sa vráti domov, okrem radosti z blízkych a milovaných sa zároveň bojí, čo bude neskôr. Mama jej povedala, že keď sa vráti, tak má ísť do školy. Ok, ale kam? A vôbec, stihne sa ešte našprtať na príjmačky? Bože, už trištvrte roka do knihy ani nepozrela. Dokelu, dokelu, dokelu.