Vero a ja

Vždy keď si vylievam srdce mojej kamoške Veronike, otrepávam si hlavu o stôl, prečo len som taká hlúpa a nechápem, že to nemá budúcnosť. No je jasné, že besedy s Vero majú na mňa pozitívny účinok, lebo síce len zriedkavo, no predsa len ma občas osvieti svetlo pochopenia, a vtedy mi dochádzajú súvislosti, ktoré som dovtedy len matne tušila.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (0)

Ako naposledy, keď sa ma v tristo šesťdesiatej siedmej epizóde nesmierne akčnej telenovely s názvom "Kristína - medzi láskou a kariérou" pýtala, čo je s mojim drahým. A ja som jej na to odvetila dvadsiatou prvou obmenou starej známej pesničky o tom, že raz ma to predsa prejsť musí a tak treba dočkať času, jak hus klasu.

Ale je jasné jak facka, že pomaly starnem. Nie je to ešte tak dávno, čo by som v tejto fáze spriadala x-tú možnosť ako to spáchať tak, aby to bolo trochu viac "naozaj" než to v skutočnosti je. Zistila by som si farbu, v akej by chcel mať vymalovanú kúpeľnu, značku jeho mikrovlnky a ešte mnoho ďalších neskutočne významných pikošiek z jeho života, trebárs koľko rybičiek v detstve pochoval a kam. No ako som už uviedla, starnem. Preto ma v takejto situácií napadá iba to že by som sa mala skôr zamerať na prekonanie interných a zabudovaných prekážok, prípadne výrobných chýb. Lenže plastika ani psychiater nie sú až také super lacné ako sa nám to v telke snažia natlačiť do makovíc, takže je nutné zvoliť alternatívne riešenie. Ešte že nám toť v Auparku otvorili nové obchody, bo asi by som zomrela od nudy, keby som mala po novú garderóbu behať iba v tých doterajších. Veru niet nad zdravú konkurenciu v kapitalistickom duchu. Keď sa už nedostanem k doktorovi, tak mám aspoň kde zakúpiť (rozumej niečo ako zapiť) smútok. Ale ja milujem nakupovanie, takže mi to vlastne príde celkom vhod. Teda ten vchod. Do obchodu myslím.
Nasledujem teda biele svetlo v mojich očiach a v tomto duchu vybielim aj svoj účet, veď čo by žena nespravila pre svoje dobro a duševné zdravie. Kašlať na anorexiu, čo budem podstupovať zvyšok mesiaca...

Ale Vero veru nedostanem s týmto potešujúcim konštatovaním. Iné by sa veru nechali nachytať na sladké motúzy budúcej nákupnej žúrky, ale ona nie. Hold je to pevná osobnosť. Také už teraz nevidno, povedali v tej reklame. Aha, ale oni asi nemali na mysli práve ju... Nevadí, aj tak to zvládneme. Teda my dve spolu. Dúfam. A keby nie. Hm... No tak nie...