Nenávidím ťa a predsa asi milujem |
Navrávala som si, že to nie je láska |
a teraz to viem, |
preto ťa nenávidím a trochu aj milujem. |
K šťastiu stačilo mi |
kamarátsvo tvoje, pohľad, úsmev |
s milým slovom, |
no ty radšej sa šklabíš, škeríš |
a bohviekam ma pošleš potom. |
Vraj som k tebe hnusná, zlá, |
arogantná, odporná... |
Zmenila som rétoriku, šaty, |
gestá a mimiku. |
Tešila sa, že to príde, že to všetko malo zmysel. |
Ale za to krásny vďak: odporne mi vynadať. |
30.9.2006