I.
Lúčila som sa s Filipom pri bránke. On sa so mnou lúčil len do večera. Ja na pol života. Aspoň. A pritom je Filip fajn. Filip je aj pekný! Dokonca vie, že mám rada bodkované ponožky. Bodkožky.
„Bol som s tebou rád.“
„To ma teší.“
„Aj ty si bola so mnou rada.“
Filip vyslovil odpoveď namiesto mňa. Veľmi jej veril. Tak som sa usmiala. Ale len mierne.
„Aj ty si bola so mnou rada?“
Spýtal sa po chvíli ticha.
Úsmev mi ostal na perách. Zamkla som bránku.
II.
Doma je všetko ako doma. Práve preto to nemôže byť inak alebo inde, lebo je to doma. To znamená, že domáce veci sú vždy na svojom domom mieste a nie na inom mieste. Robí ma to spokojnou. Vyrušuje ma len list na stole. Ten nie je náš!
Je len môj a preto nie je domáci. Filip totiž rád píše. A zo všetkého najradšej mne. Chodia mi od neho listy bez známok. Teší ma to, aspoň ich nelíže. Tie listy. A vlastne, ani známky.
Listy mi chodia vždy večer. Filip si totiž myslí, že list vo zvláštnom čase ma prekvapí. Ale nemôže, pretože mi vždy príde večer a ja to viem. Snažila som sa tváriť prekvapene. Nacvičila som si to z videa. Spýtala som sa: „Môj??“ a zdvihla som obočie. Myslím si, že som bola presvedčivá.
Filip sa urazil. „Ty si to vedela!“ skríkol, a rozbehol sa do tmy. Mňa to aj mrzelo, lebo ja som to vážne nechcela vedieť. To on ma urobil vediacou to! Tak čo sa uráža?!
III.
Z poštovej schránky mi trčí kvetinová obálka.
„Teraz si to nevedela, že?“
„Nie.“
„To je nový list. Pre teba. Ospravedlňujem sa Ti v ňom.“
„Je to od teba milé.“
Fakt ho nechcem čítať. Nebaví ma to. Filipove listy sú ako noviny, ktoré vám chodia bez objednávky. A majú v sebe deň čo deň rovnaké správy.
„Ty sa netešíš!“
Obvinil ma. Nahlas, a pri schránke.
„Neznášam kvety! Kvetinové obálky, kvetinové reči. Cítim sa ako kvetináč! Zasaď si tie slová niekam inam!“
Vybuchla som. Prevrátila som Filipovi celé kvetinárstvo citov ku mne. Aj tak ide jeseň. Aj tak by všetko ošumelo...
IV.
Má ťa rád lebo si iná,
mám ťa rád lebo si divná.
Divná si mi však tak krásne,
že sa mi hodíš do každej básne.
...
A
A
B
B
Filipovi to aj v tomto liste dosť
(udieralo na mozog).
V.
Dnes to nie sú kvety. Dnes sú to koníky. Filip ich má rád, malé koníky. Malé koníky ľúbi Filip, malé koníky ľúbi Boh. Malé koníky ... neznášam!
Moja posledná nádej je v tomto liste.
Moja posledná nádej zomiera iste.
Neodpovedáš na slová, ktoré Ti píšem,
bojím sa, že sú pre teba len klišé.
Ak mi neodpovieš ani dnes tak viem,
že od zúfalstva sa večer z......
...... zase ten istý rým! Pomyslela som si. ZASE!!!
