Podobal sa na mňa. Bol presne ako ja, keď nazízam spoza žalúzií, prečo sused kričí, a aká k nemu ide návšteva. Potom odbehol naľavo, napravo. Zdvihol chvost, pretože po ulici išli robotníci, a on to musel celej ulici akusticky ohlásiť. Vďaka nemu počujeme návštevy skôr ako zvonček pri dverách. Len na poštárku nešteká. Dôsledne som mu vysvetlila, že teta je dobrá, a tak ju necháva kričať naše meno do vetra. Vyberá si, čo nám povie. Je súčasťou slobodnej spoločnosti.
Premýšľali ste nad tým, ako sa asi tvári váš pes vtedy, keď pri ňom nie ste? Alebo čo robí, keď je doma sám? Ja toho svojho občas tajne sledujem. Neviem, kedy pre seba kradne čas na jamy a lúskanie orechov, ktoré sa pre neho stalo novou náplňou voľného času. Ale to, keď sa prechádza po dvore len tak, vidím jasne. So psom sa nedá hrať stále, a vy to určite nerobíte tiež. Náš pes má všetko. Má dvor, má orechy, má vlastnú verandu, aj dve misky na vodu. Pre prípad smädu na prednom, aj na zadnom dvore. Strihá s otcom stromy, s mamou šúpe zemiaky. Stráži so mnou dom, chytá bubliny.
Kúpili ste si psa, aby ste neboli sami. Kto však kúpi psovi niekoho, kto bude pri ňom stále? Aj pes sa môže vlastne nudiť, alebo sa cítiť sám. Nie, nepreháňam to. A nie som ani zástanca mojkania do nevidím. I keď náš pes si pohladenie pýta a zatvára pri ňom od radosti oči. Pohladiť jeho zlatú srsť vtedy, keď sa vyhrieva na slnku, je pôžitok. Niekedy pri mne leží, a ja ho škrabkám bosými nohami. Obaja máme raj.
Keď odchádzame do práce, pes sa na nás nepozrie. Cíti sa urazený, odvracia zrak. Keď prichádzame, ide od radosti prekotiť kvetináč a v pokoji vstúpi s nami do chodby, akoby sa nič nedialo. Nevypĺňa nám nudu. A tú svoju trávi čakaním na nás. Na to, kde buchnú dvere, v ktorých sa objavíme, a čo pre neho budeme mať.
Už dlhšiu dobu som sa nemodlila. Myslím tak podľa seba. Ale dal by Boh, aby sa každý pes mal pre koho nudiť.
