Mňa viac ako činnosti trápia názvy. Ako tej našej pekne povedať, keď sa chceme o nej rozprávať na verejnosti? A nechceme byť vulgárne, nechceme používať žiadne pekárenské pojmy. Teda preč s lekvármi aj náplňami.
Rozprávať sa treba o všetkom, a veci je dobré pomenovať pravým menom. To odborné sa mi pre nás nepáči. V českom jazyku som útechu tiež nenašla. Pamätám si dokonca aj na hodinu prírodopisu na základnej, kde puk menom šešuľa vzbudil v našej triede veľkú metaforickú oázu. Vyschla časom, pubertou, aj fantáziou.
Kamarátka raz v blogu použila slovo pukaňa. Predstavila som si, čo všetko si pri tomto slove predstavia muži a vrátila som sa k zaužívanému pojmu ženstvo. Pojem síce zahŕňa toho viac, ale aj moja kamarátka volala priečinky na vajcia v chladničke vaječníky, a všetci sme ju pochopili.
Pekným veciam treba nájsť pekné mená. Preto aj lízanka nie je kalorická palička, a čučoriedka besne farbiaca guľka. Ako hovorím, rozprávať sa treba o všetkom a veci je dobré pomenovať pravým menom. Ja mám pár námetov, ako jej povedať. Šetrím si ich na víkendy v mojej hlave. Stále sa ale neviem zmieriť s tým, že ju vo vlaku oslovujú buchta, prípadne slovkom s pé. Jáj, chlapci, chlapci, vôbec neviete, ako jej povedať. Počkám si keď pôjdete od vlaku a otvorím okno v izbe. Možno vás dnes napadlo jej nové meno.
