Myšlienkovo i fyzicky bývam solitérka, preto malý náhľad na umenie byť sám so sebou.
Je zvláštne, že máme problém ostať sami, pritom to svoje ja núkame spoločnosti a chceme od nej, aby nás mala rada. Osobu, ktorá nevie alebo má strach so sebou vydržať. Točiaci kolotoč rutín a povinností na chvíľu pozastaví pocit, že čosi nefunguje, náznaky nenaplnenia a sprostredkovanosti vzťahov. Niet divu, keď sa bez predošlého pokusu zladiť seba samého zhurta ladíme na cudzie vlny a svoju moc odovzdávame kamsi mimo nás. Diriguje nás niekto iný a my voľky-nevoľky tancujeme do toho rytmu frfľajúc, že nestačíme s dychom, že naša realita, naše vzťahy a smerovanie by sa dali pripodobiť prvému obligatórnemu tancu na bále – vynútený a neprirodzený. Tým tancom myslím neochvejné, najmúdrejšie a všadeprítomné mienky, čo nám vždy bude hovoriť, čo máme robiť a bál je hurhaj cudzích príbehov, ktorý nás vie pekne zmiasť. Nadhľad a triezvy rozum si v tom cirkuse možno udržiavať chvíľkami samoty.
Obklopení hlukom sťažka začujeme vlastný hlas. Aby ste ho do najrôznejších odtienkov spoznali, musíte ostať sám. Predstava samoty v mnohých vyvoláva úzkosť a strach, nuž, potom sa asi bojíme samých seba, čo je trochu pritiahnuté za vlasy. Byť sám má krásne obohacujúce čaro, ak sme ochotní vnímať jeho prínos – sebapoznanie, vzťah ku sebe, prepojenosť so samým sebou a schopnosť tráviť so sebou čas, čo sú hrdo nadobudnuté veci, ktoré majú predpoklad odzrkadliť sa v kvalitných väzbách s inými, azda tak kvalitných, až si uvedomíme, že neprahneme po náklonnosti všetkých. Tá nás núti len k pretvárke a ďalším pokusom zladiť sa s tisícmi iných tónov, z čoho nemôže vzniknúť dobrá pesnička.
Byť sám neznamená byť asociál a neviaže sa to čisto k psychologickým atribútom introverta. Je to schopnosť spoznať sa bez príkras a získať kúsok osobnej slobody. Poctime teda naše ďalšie spoločenské interakcie prítomnosťou osoby, ktorá pozná, má rada a sebavedome prezentuje tú svoju pieseň. Zaiste si nájde svoje verné publikum.
