Na druhej strane nám Samota dáva príležitosť naučiť sa prežiť sám so sebou. Aby človek skresal pomer svojho solitérstva a stal sa naozaj hodnotným spoločníkom, musí si najprv začať užívať svoju vlastnú spoločnosť. Jednoduché a logické. Niet lepšieho prostriedku pre introspekciu, než je osamelá chvíľa.
Poznaj sám seba, hlásal to už Sokrates. Najlepšie to ide z pozície cudzinca. V cudzom kraji ostatní ľudia reflektujú vaše počínanie inak. Nepredpojato. Odrazu odhaľujete alebo znovu objavujete skryté vlastnosti a potenciály. Chcete sa socializovať, chcete spraviť dobrý dojem a to sú podnety pre trochu iné správanie z vašej strany. Nejde o pretvárku, skôr o väčšiu vľúdnosť a otvorenosť voči novote. Dávno známe prostredie zmenšuje počet podnetov na poznávanie, človek sa zabehne v istom móde a je okolím plne akceptovaný. Otupuje sa vnímavosť a môže sa prihodiť, že odrazu zabúdame, kto sme.
A keď dôjde ku konfrontácii so širším, neznámym svetom, skvelo prebádate svoje ja, svoje vlohy a to, na čo tu ste. A potom, ak chcete, môžete sa v pokoji vrátiť späť. Bude to ešte o to viac očarujúce, keď zistíte, že ste sa dvojnásobne zbavili statusu bezprizorného prišelca. Prečo dvojnásobne? Jednak ste sa udomácnili v cudzej mentalite, vytvorili nové putá, obohatili druhých a boli ste obohatený. Na druhej úrovni ste našli prístrešok s názvom Ja, čo vám do smrti nik nevezme.
Po celej tortúre učiteľke Samote uznanlivo poďakujete a darujete jej aj ten karafiát, hoci ste sa celý čas zaprisahávali, že to z rebélie a nenávisti voči nej nespravíte. Bola tu napokon pre vaše blaho.
