Verte mi, viem o čom hovorím, celkom presne, lebo aj v mojej vlastnej rodine bola generácia „ Amerikánov“, čo dokázala ešte za Rakúska – Uhorska a aj potom, neskôr, už za prvej ČSR, že podnikavosť je tomuto, akurát sa formujúcemu národu prirodzenou danosťou a ani ďaleko za morom, v úžasnej konkurencii krutého kapitalizmu sa nestratila, ba naopak, žala úspechy. Vedci, ekonómovia i bankári, vynálezci, dobrodruhovia, lekári, umelci, ale aj celkom obyčajní remeselníci, robotníci v oceliarňach či podnikatelia na všetky spôsoby si dokázali nájsť svoje políčko slávy, uznania či skvelého zárobku a ako ľudia modernej spoločnosti sa po návrate domov stávali zárukou moderných prístupov k životu ako takému. Viem to naozaj celkom presne, lebo môj dedo bol presne takým človekom a jeho spoločenský kredit žiaril aj v časoch budovania socialistickej spoločnosti v neuveriteľne širokom diapazóne a svojich tridsať rokov prežitých v USA na dva razy pretavil do naozaj obdivuhodných životných zásad.
Pochopiteľne, čo ako som ho obdivoval, byť jeho nasledovníkom bolo nemožné – spoločnosť bola deformovaná ekonomicky, sociálne aj ideologicky, no hlboko vo mne rezonovali jeho zásady viery, logických zákonitostí, zdravé sebavedomie a reálne spočítané riziká, no predovšetkým odvaha zaznamenať úspech! Osobný, finančný, spoločenský a až do svojej smrti bol dôkazom, že takýchto členov spoločnosti sa ignorovať naozaj nedá!.
Jasné, konštatovaním, že som sa narodil v naozaj zlom čase, kedy sa nič z toho, čím sa dedo dopracoval k úspechom nedalo využiť, si iba hladkám svoje naozaj nešťastné ego. Skutočnosť, že dnešok je už naozaj iný je istota, no našou národnou povahovou črtou sa stala skôr – prepáčte tento pejoratívny prívlastok – „predposratosť“ než odvaha a absencia zdravého rizika na ceste za úspechom, ma úprimne trápi.
Vždy znova a znova si kladiem otázku, že či vtedy, keď sa ľudstvo odhodlávalo meniť históriu v dobývaní nových objavov, kontinentov, výrobných postupov, vynálezov či spoločenských revolúcií tu boli aktivity ich neprajníkov, ba priamo odporcov, či aj vtedy už fungovali „opatrní zelení“, skeptici na tisíc podozrení a podmienok, znalci možných výhrad a podmienok či aj radikálni nepriatelia každej, čo len trošku mimoriadnej udalosti a nemám vôbec strach otvorene priznať, že snáď ani nie! To by tu nebolo veľa skvelého a obdivuhodného a celý náš život by bol všetkým možným, len nie oslavou úžasného ľudského ducha a slobodného myslenia.
To všetko ma napadá presne vo chvíli, keď sa spoločnosti ponúka mimoriadne riešenie nasmerované k jej konjuktúre a najviac aktivít sa objaví vždy s celkom negatívnym zameraním. Zaujímavé, takmer nikto sa nepoteší, že máme ešte stále bohaté ložiská zlata, čo pri dnešných cenách predstavuje naozaj „zlatú baňu v medzinárodnom rozmere“, že máme ložiská uránu, čo je – a to mi verte - naozaj na závidenie, len sa spýtajte geológov, lebo svet sa energeticky vracia k atómovým elektrárňam, že sme veľmocou vlastniacou úžasné zásoby pitnej vody a že máme priestor, geograficky tak skvele situovaný, že už dnes sa prognostici predbiehajú v odhadoch, akú fantastickú návštevnosť bude mať megakasíno, ktoré sa tam vybuduje a koľko ziskov prinesie pre nás všetkých. Naopak, všade je krik a zhon, odvšadiaľ sa ozývajú výstrahy, čo všetko zlé nás čaká a neminie, ako na to všetko doplatíme a znejú mementá, že sa každý možný prospech pre tento národ zmení na katastrofu veľkého rozsahu.
Chcem byť presný a tak svetu pripomeniem, že kto videl, ako vyzerá krajina v Mongolsku, kde prebiehala ťažba zlata vie, že je to zločin proti prírode a ľuďom, ale videl som aj Francúzsko, kde sa v podobne vyťaženom priestore rozkladá najúžasnejší wellnes areál aký som kedy videl, príťažlivý a navštevovaný ľuďmi z celého sveta v zime i v lete, ba ešte aj tak neuveriteľne zdevastovaná krajina, akou sa stali územia po vyťažení hnedého uhlia na západe Čiech už vyzerá ako sad a záhrada a zmeny pokračujú iba k lepšiemu. A to nehovorím o Las Vegas, kde kasína svojou hriešnou činnosťou vyvolali explóziu všetkého možného, na čo si len spomeniete predovšetkým v rovine rozvoja spoločnosti, človeka, vzdelania, kultúry, bohatstva všetkých, pracovných i životných príležitostí a nezabudnem ani na to, že tento zázrak sa používa aj v našej propagande, aj tu ho poznáme. Príklad z dneška – kto vyhrá v súťaži talentov, ten sa pôjde predviesť akurát tam!
Nuž teda všetkým vyznávačom katastrofických videní a scenárov pripomínam, že to všetko tu už naozaj bolo, nespočetne veľakrát a ľudstvo sa s tým vždy dokázalo pokonať! Progres a výhoda je vždy viac než zotrvačnosť a sila ľudstva je – a aj to mi verte – predovšetkým v správnom myslení. To je jednoducho obyčajná pravda a pokrok dejín.
