Televízia TA3 štartuje už o 11.00 hod. a moderátorka Oravová si tentoraz odhryzla sústo celkom samozrejmé predovšetkým aktuálnosťou takejto ponuky. Zdravotníci sa cítia byť nespravodlivo pokorení prijatím novely zákona o povinnostiach, ktoré im hrozia naozaj až neuveriteľnými sankciami a to v réžii ani nie tak dávneho partnera v boji za svoje práva, lebo strana SMER ich podporovala a „držala im palce“ v čase rokovaní o mzdách s vládou Ivety Radičovej a teraz, podľa nich samotných, celkom bez pokusu o veciach rokovať, presadili zákon jednoducho s neuveriteľne krutým obsahom dotýkajúcim sa ich cti – predovšetkým tej stavovskej a všeobecne humánnej.
Debatovala s ministerkou vlády Zuzanou Zvolenskou a poslancom SDKÚ Viliamom Novotným, čo je na čele ústavného výboru pre zdravotníctvo už naozaj dlho a problematika rezortu je mu malou násobilkou, takže to malo byť všetko celkom jasné, zrozumiteľné a nielen pocitovo, ale predovšetkým obsahovo jednoznačné. Jasné, nebolo, ako keby nerozprávali o tom istom a nič sa nezmenilo ani potom, keď sa mali riešiť zmeny naplánované vládou v zdravotnom poistení občanov Slovenska. Čo má poslanec Novotný naštudované a preskúmané ako zvláštnosť súčasnej snahy tejto vlády, mať všetko pod kuratelou štátnej zdravotnej poisťovne, ako zdanie ušetrenia nákladov, to ministerka Zvolenská síce popiera, ale ani jediným slovíčkom, čo by znelo ako potvrdenie takejto „pravdy“ nedisponuje! Ani len náhodou nie.
Ba všetko je pre SMER komplikované ešte aj istotou, že Ficova chuť zakázať zdravotným poisťovniam zisk ešte v tom čase, keď vykonával svoj prvý mandát premiéra dostala súdnym verdiktom medzinárodného tribunálu „rovno do zubov“ a máme ako štát platiť takmer 30 miliónov eur náhrad, čo teraz už kontroluje exekútor v Luxemburgu a čo ako sa ministerka usilovala argumentovať, s prázdnymi rukami a bez dôkazov je to iba planá snaha. Ako sa hovorí, rečí na hodinu a osoh či ponaučenie žiadne! Ba ešte aj možná hanba naviac, lebo poplatky pre našich i cudzích právnikov platí Slovensko a nemyslite si, že sú to drobné, kdeže, aj to je takmer 7 miliónov!
O 5 minút dvanásť na Jednotke si Marta Jančkárová pripravila ako debatu o voľačom takom dôležitom, ako je nezamestnanosť na Slovensku a podarilo sa jej oproti sebe posadiť ministra Ficovej vlády Jána Richtera s odborníkom na sociálnu problematiku a v ministerskom kresle preverenom Júliusom Brockom z KDH. Nezamestnanosť u nás je problém naozaj vážny, minister Richter sa usiloval predstaviť nám ho optimisticky, lebo teraz je vraj na ústupe, ale vôbec nie prekvapujúco mu to Brocka komplikoval. Mal lepšie argumenty, všetko zásadne „podopieral príkladmi z praxe súčasnosti a v kontexte s celou politikou vlády a jej racionalizáciou“ a verte mi, neznelo to vôbec optimisticky.
Práve jeho pričinením to bolo prezentované ako komplex opatrení, čo sú neúčinné a upútalo ma predovšetkým to, ako presvedčivo zapôsobila výčitka o nekorektných výdavkoch súbehov mzdy a dôchodkov pre štátnych úradníkov! Je to vraj viac ako 20 000 prípadov, keď úradník v dôchodkovom veku pracuje na úkor nezamestnaného, predovšetkým voľajakého mladého vysokoškolsky vzdelaného odborníka a koľko nás to v skutočnosti stojí nákladov, hoci štátna kasa trpí dlhmi a nie voľajakým dostatkom a ten návrh KDH, aby sa všetko redukovalo v zmysle poučky plat, alebo dôchodok, v strane SMER nepočujú! Viete, to je tá vernosť, to je to pochopenie záujmov a preferencie vo voľbách, takže čo už, racionalizácia postupov je užitočná vec pre všetkých! Ale ten počet, tá cifra 20 000, to je predsa len silná káva a keď si spomínam, ako som voľakedy – a ani nie tak dávno rovnaké metódy ponechania v služba v prípade prezidentovej pravej ruky Čiča kritizoval, je to poriadne zneužívanie moci, čo poviete!?
Nuž a Puškárová na Markíze si svoje Na telo zinscenovala predsa len prijateľnejšie a menej komplikovane, lebo poslanci Poliačik a Matovič, s pôvodom v spoločnom košiari nám všetkým mali dokázať, ako vážne to myslia s drogami a so vzťahom k homosexualite, no ako už iste dopredu tušíte, ani jej sa to ako múdry projekt nevydarilo. Komplikovaná problematika, strašne nedoriešená legislatíva v našej krajine a pochopiteľne, aj extra dôležité a rozporuplné postoje a presvedčenia oboch pánov. S kým sú, za čo sú, o čo sa usilujú a koľko je v nich skôr vypočítavosti a túžby stať sa spolupracovníkom vládnej moci, než obhájiť si to, s čím do parlamentu prišli.
To extempore čo predviedol Sulíkov verný v parlamente v súvislosti s hašišom, z ktorého sa napokon vykľula voľajaká čokoláda nám malo predviesť, aká tenučká hranica tvorí rozdiel medzi nešťastným konzumentom drogy a jej dílerom, čo je už zločin a ak mám povedať pravdu, voľajako jednoznačne sa v tom nebude dať orientovať! Podobne je to aj s homosexualitou, lebo právne normy a zvyklosti u nás sa ešte naozaj dlho nebudú akceptovať ako samozrejmosť a aby ste si nemysleli, že iniciatíva Igora Matoviča všetko vsadiť na víťazný projekt rómskej problematiky v spojení so stranou SMER a splnomocnencom Pollákom bola správna iniciatíva už viete, že to bolo veľa rečí a skutky žiadne, teda sklamanie a zlyhanie, viac nič!
Skôr to malo podobu – nevedia čo činia – lebo iba máločo z toho, čím sa ako nádeje na poslaneckom nebi prezentovali je dnes ich preferovanými povinnosťami. Byť podozrivým z prisluhovania moci a zapierať sám seba je viac ako hanba, ba pre verejnosť a voliča by to mal byť jednoznačný ortieľ absolútnej nedôvery. Obaja poslanci, čo ako sa usilujú a mútia vodu, tejto spoločnosti ponúkajú iba rozčarovanie a uznajte, načo a komu je dobré robiť čo iba len osobnú reklamu takýmto indivíduám!?
Našťastie, v priebehu tej televíznej hrôzy sa počasie nad nami zmilovalo, nielenže prestalo pršať, ale aj vykuklo slniečko a usmialo sa aspoň na futbalistov z Trnavy, čo si v Prešove výhrou z jedenástky zachránili prvoligové dresy a aspoň voľakto si dnešnú nedeľu užil ako voľačo príjemné. Lebo čo už, slovenská politická realita je iba k plaču a smútku a ak sa to nepolepší, ak si tvorcovia politickej publicistiky v televíznych spoločnostiach nenájdu voľajaký zázračný modus operandi, stratia celkom iste mnohých divákov a to by bola naozaj škoda. Jasné, to nie je iba ich vina a už vôbec nie zodpovednosť, ale ak neukazujú na hriešnikov prstom a ak ich neponúkajú k poriadku, potom sú presne v takomto nebezpečí a s tým v pozícii konzumentov televíznej publicistiky nenarobíme celkom nič.
