Relácia V politike pripravená a moderovaná na TA3 redaktorom s veľkými ambíciami Reném Medzihradským sa začala naozaj presne takto, s protagonistami v osobách politika čo za sebou v KDH zabuchol dvere, lebo jeho štýl a podoba politiky má naozaj širšie obzory a väčšie osobné ambície, než mu starí harcovníci v kresťanskej spoločnosti tvoriacej KDH poskytovali a jeho protivníkom v debate bol Róbert Madej, postavička svojim spôsobom tak trochu kontroverzná, lebo je v strane SMER, kam už dlho a spoľahlivo patrí vari jediným, čo ani len netuší, že je politikom s potenciálom významu obyčajná nula. Ešte včera bol tieňovým ministrom, to keď SMER bol v opozícii, ale keď sa rozdávali úrady a zodpovedné posty, za vernosť mu zostal iba poslanecký mandát. Viac nič a vlastne aj to môže hovoriť o šťastí, že je mu nápomocný čas, lebo teraz skôr výkonnej moci svojich šéfov možno aj prekáža!
Viete, to je veru nielen moja, už predtým proklamovaná predstava, ale keď sa títo dvaja mladí politici pred kamerami v debate rozohrievali, hovorili o svojich plánoch do budúcnosti a v živote vôbec a ako sa hovorí, nesadli si! Madej, z pozície mocných, sa z Procházku v súvislosti s jeho ambíciami kandidovať za občanov a tých z opozičného spektra, ktorých presvedčí o svojej potenciálnej schopnosti stať sa prezidentom vysmieval a bolo to nielen primitívne, ale aj nechutné. Podceňovať, znevažovať, vysmievať sa a byť pritom sám iba paródiou politika je bieda!
Jasné, Procházka sa bránil, všetko sa usiloval vysvetľovať filozofiou, s ktorou do politiky prišiel a ponúka ju všetkým na posúdenie či kritiku, ale nezaváhal ani vtedy, keď sa mal osvedčiť ako Madejov konkurent. Som naozaj zvedavý, ako sa bude tváriť o rok, keď to problémy spôsobené stranou SMER a jej vládnutím Slovensku zrátajú, čo bude hovoriť – ak sa vôbec pred kamery ešte kedy dostane a vyriekol veru aj voľačo vážnejšie, taká arogancia moci je katastrofa, zbavme sa toho!
To viete, Madej je húževnatý súper a silu opozičných strán zhodnotil ako voľačo nepodstatné, ako niečo, čo sa stále iba háda, triešti a vraj dôkazom je aj sám Procházka, čo všetko komplikuje voľajakou novou stranou. To viete, Procházkove vyhlásenia v tomto ohľade sú celkom opačné, vie to aj moderátor a tak radšej „prehodil výhybku“ besedy.
A čo tak situácia na generálnej prokuratúre, čo s tým!? A Madej začal tak trošku zvláštne, vraj všetko je to vec Ústavného súdu a presne v takomto formáte to chce riešiť jeho predseda Fico, čo zvolal opozíciu na poradu! Budeme to riešiť diskusiou, len škoda, že opozícia nemá záujem. Nuž bolo to priveľmi účelové a falošné, lebo argumentácia Procházku všetkých, čo to videli a počuli presvedčila, že je predsa len onakvejším právnikom než Madej, lebo oznámil svoje presvedčenie na rovinu. Je to dôkaz o rozklade štátnosti , zodpovedné inštitúcie nefungujú, prezident sa vyhýba svojim povinnostiam, veď uznajte, čo je to za aktivita diskutovať s ústavným súdom, neveriť jeho členom, veď ich v svojej réžii a zodpovednosti vymenúva!
A Madej už viac ani slovo, žiaden argument, iba ak vyhlásenie, že on si Gašparoviča váži! A tak celkom jasne zarezonovala z obrazovky nielen nálada, ale argument, že tak ako to robí SMER je demagógia, nič sa nemusí neustále porovnávať s minulosťou, ÚS má k dispozícii jednoznačné nástroje vo veci rozhodnúť a bude to celkom iste seriózne a zákonné! Potreba národa a naša štátnosť má mať prednosť pred voľajakou nezákonnou svojvôľou. Ba v rovnakom duchu vyznela aj škriepka o problematike NKÚ, kde premiér síce opakuje, že je to post čo bude a má patriť opozícii, ale bolo by správnejšie, ak by sa jeho šéf vybral po dohode, možno v podobe konkurzného konania lebo čo už, je to o odbornosti a to už sa Procházka naozaj rozohnil. Budete sa všetci hanbiť, máte v parlamente neohroziteľnú prevahu, čo chcete spraviť s národom to spravíte a takéto zavádzanie a lavírovanie je smiešne a hanebne moc preferujúce! Žiadna demokracia!
Také repete argumentačného zlyhania poslanca Madeja teda prišlo celkom prirodzene a ako záchrana sa mu mala stať téma – post prezidenta, voľby, výber kandidátov a tak sme sa s obrovskou škodoradosťou dozvedeli, že tu tento sa už cíti byť v tom úrade doma a pritom ho vlastní nemôžu ani cítiť, nehovoria s ním, odmietajú ho, aby si zachovali tvár! On už sa naozaj cíti byť prezidentom, ale hovorím mu, nech sa radšej do zrkadla nepozerá!
A vtedy mu tak trošku ten rozlet pribrzdil moderátor otázkou – a čo váš kandidát, bude to Fico a je taký aj on!? A to už všetci poznáte, SMER je v tomto ohľade mlčiacou väčšinou a tak Madej svoju teóriu kritiky Procházku nemal s čím porovnávať. Naopak, Procházka povedal niekoľko argumentov, čo mali nielen hlavu a pätu, ale veru aj preukaznosť, veď posúďte! Súčasťou mojej kandidatúry je v prvom rade pokora a ambície byť prospešným a užitočným a nie ako osoba! Ako program, popis činnosti a povinností, čo sa urobiť musí a v akej vysokej kvalite a verte mi, je to o poctivej službe všetkým, lebo viem ako a chcem to urobiť so súhlasom väčšiny. Madej síce zareagoval, vraj on nemá k dispozícii nič, iba reči, chýba mu pokora, ale to už bolo zúfalo účelové, lebo vyrieknutá túžba národu slúžiť, lebo by som to vedel a celkom iste by to bolo seriózne a národu prospešné, malo v sebe, s prepáčením, naozaj ozajstnosť srdca i duše čestného chlapa! A naviac aj dodatok, akési osobné postskriptum, lebo Procházka nám charakterizoval odbornosť „politika Madeja“ najmenej piatimi extra osobnými znalosťami – je vraj politológom, filozofom, žurnalistom, sudcom, advokátom a vlastne nie je nič, lebo po ňom žiadna stopa, jednoducho nič hodné zapamätania si či vôbec povšimnutia.
Tak veru a to bola za nami reálne vysielanie v priamom prenose, bolo to celkom rozpačité, Madej zostal celkom v závoze, moderátor mu nemal ako pomôcť a bol som si istý, že tá vari štvrťhodinka, čo zostávala do dvanástej, nás ešte niečím predsa len prekvapí, lebo ten „vyslanec strany SMER“ bol naozaj prehrou a bez dobrého konca si V politike veru nezasluhuje žiadnu pochvalu či spokojnosť! A stalo sa, v predstihu natočený rozhovor, pardon, škriepka ministra vnútra vlády Róberta Fica Kaliňáka s poslankyňou Luciou Žitňanskou bola voľačím, dosiaľ v televízii TA3 nevídaným a ako sa hovorí, to bolo ono, to bolo to pravé orechové, to malo naozaj gule, ako sa hovorí veciam super a extra a tak ako to už presne vtedy býva, prišla ex post ešte aj čerešnička so šľahačkou, ale nebudem predbiehať.
Všetko odštartoval René Medzihradský zvedavosťou, chcel vedieť, ako na jeho hostí zapôsobila krutosť atentátnikov na maratóne v Bostone a od Žitňanskej sa to dozvedel v prostých slovách spoluúčasti a smútku – demokracia je zraniteľná, ale dôverujem kontinuálnej spolupráci všetkých demokracií sveta a potom sa v polohe experta a profesionála bez akýchkoľvek podmienok predviedol minister a malo to charakter expertízy. Rozsiahlej, Kaliňák je fachman vo svojom odbore a tak musel moderátor zasiahnuť - teraz už hovorme o zmenách v štruktúre úradov na Slovenku, o úsporách, čo to prinesie, vraj do roka 2016 až 700 miliónov eur a tak si to priblížme, ako prebehne taká fantastická reforma verejnej správy!?
Voda na mlyn Róberta Kaliňáka, ako sa očakávalo, jeho ESO je v ponuke dlho, bude to realizované v dvoch etapách, zrušia sa krajské správy a potom sa integruje štátna správa na jedno miesto – klientske centrá od 1. januára 2014, v každom okrese, alebo aj vo veľkých sídlach okresu naviac, aby to bolo ľuďom dostupné, bude ich okolo 100 a ...
Kaliňák sa vznášal, ak mi budete chcieť rozumieť, on to všetko vnútorným zrakom celkom iste presne vidí a približuje to verejnosti s fantastickým nadšením a espritom a potom sa dala počuť Lucia Žitňanská. Skromne, seriózne, obyčajnými slovami, ale zrozumiteľne. Tá koncepcia má úskalia, štátna správa je spolitizovaná, naozajstní odborníci a experti sa tam nechcú zamestnať, je to celkom neprofesionálne. Veď uznajte, je to všetko v jednej línii – ministerstvo vnútra – úrad kraja – centrum pre zákazníka, čo je celkom iste priveľké nebezpečie diktovania závislostí a naviac, úspory čo uvádzate jednotlivo sú celkom nič voči celkovej sume, čo prezentujete ako finálny profit. A ozaj, prečo sa miesta neobsadzujú konkurzom, spravodlivo, podľa odbornosti a schopností, prečo menovaním!?
A zrejme zahrmelo, zablýskalo sa, lebo Kaliňák už nebol iba vzrušeným propagátorom svojej zázračnej rekonštrukcie verejnej správy, ale predovšetkým obhajcom, bojovníkom za jej istoty a garantom na večné veky! Zvýšil hlas, kadencia reči už bola guľometná a dozvedeli sme sa, že je to o odbornosti a vedúce kádre musia ísť cez vládu a jej štruktúry, to je predsa celkom jasné. Výber ľudí do aparátu, prosím, to už nech je aj cez konkurzy! Žiaden prednosta predsa nemôže byť niekto len tak, z ničoho nič, nezodpovedný!?
Ešte stále pokojná reakcia Lucie Žitňanskej, že čo ako to ako argument skúma a hodnotí, je to koncentrácia moci realizovaná tým najjednoduchším možným diktátom z pozície sily ho viac, ako sa mu to žiadalo vykoľajilo a reagoval prudko – to nie je žiadna koncentrácia moci! Lenže to už bolo naozaj viac, ako temperament exministerky a profesorky práva, političky a poslankyne pravice bol schopný udržať v medziach dámskej fajnovosti. Na krik odpovedala krikom, zvyšovanie hlasu pokojne zvládala a nedala sa zastaviť, argumentov mala k dispozícii viac ako veľa a to svoje si povedala aj tak!
Tých 72 úradov, čo to majú absolvovať bude pod obrovským tlakom prepúšťania, bude tam celkom iste nebezpečie dvojitého metra riadenia a posudzovania hodnôt, hlavné slovo bude mať silná žena, alebo muž, menovaný vládou a s ich podporou v každom ohľade či kontexte sa bude rozhodovať a ak tomu náhodou nechcete rozumieť, tomu sa hovorí koncentrácia moci! S tým veru opozícia nemôže a nebude súhlasiť!
Minister Kaliňák reagoval skôr formálne, nebil sa, ako som predpokladal, cítil sa byť zaskočený, bolo to priveľmi presné a celkom iste pravdivé a ani sa nestačil poriadne skoncentrovať, už sa to na jeho adresu prirútilo znova ako lavína. Štátna správa je neuveriteľne drahá a teraz si ministerstvo vnútra ešte prisvojilo aj obstarávanie, všetkých a všetkého, takže všetka moc čo si len viete predstaviť je sústredená na ministerstve vnútra a to už malo neuveriteľnú výpovednú silu! Kaliňák bol rozzúreným radikálom, nedovolil Žitňanskej pokračovať, kričal a pomohlo až to vykričané – to vaše ESO, to sú len prázdne reči, obstarávanie je absolútny neštandard s kamuflážou nastrčenej súkromnej spoločnosti , ba zaznelo aj to už sprofanované Horné Plachtince a potom už to bolo až zvláštne bezradné hádanie sa, márna škriepka! Pán moderátor, pani poslankyňa, nechajte ma dohovoriť, ja vám to vysvetlím, ale žiaľ, nemal čo vysvetľovať! Ba dozvedel sa ešte viac, agentúra Horné Plachtince to je druhý nástenkový tender, to je rovnaký hriech a komplot i zločin, to všetko iba ministerstvo vnútra a už som požiadala ÚVO, aby to všetko zastavil a vyšetril!
Už bolo jasné, že vysielací čas moderátor Medzihradský prekročil neuveriteľne, dozvedali sme sa, že už sme dávno mali byť v Ríme a stať sa účastníkmi pápežského požehnania Orbi et urbi, ale prerušiť to divadlo pravdy a debakel spupnosti sa neodvážil nikto! Múdre rozhodnutie, vidieť originál je zážitok naozaj na závidenie.
A zostalo ticho až prekvapujúce, dáma ten súboj nervov vyhrala a to sme ešte nevedeli to naozajstné finále, to vyvrcholenie, čo prišlo ex post!!! Minister Kaliňák už nebojuje, už sa neškriepi a neháda, už všetko poprel, zaprel a uznal za márnosť, už sa nikto nebude musieť podriadiť takejto forme verejného obstarávania, nech si to robia všetci s vlastným rozumom a podľa vlastnej miery zodpovednosti a cti , lebo čo už, pravda zasa raz vyhrala celkom prirodzeným spôsobom a žiadna sila a moc vlády strany SMER na ňu nemá! To viete, nedá mi, pani poslankyňa Lucia Žitňanská, skladám vám svoj hold a ďakujem za všetkých, čo to cítia presne takto, lebo čestné slovo, tých istôt tejto vlády už by naozaj stačilo!
