Aprílová nedeľa bola tentoraz taká naozaj klasická i mimoriadna, nazval som si to sám pre seba školským seriálom v pohodovom scenári dám moderátoriek –na TA3 Ľuby Oravovej a na Jednotke RTVS Marty Jančkárovej a na Markíze, viac ako presvedčivé úsilie Zlatice Puškárovej verejnosti dokázať, že aj televízne moderovanie vie byť viac ako drzo zvedavé, alebo profesionálnejšie, investigatívnejšie! Bol v tom samozrejme rozdiel, kým s obsahom a vývojom diania v školstve je to všetko naozaj seriálová problematika, všetko sa opakuje, všetko je konštantné, vývoj skôr nulový a iba nepohoda v celej problematike rezortu narastá, viac zaujímavého ponúkli konfrontačné stretnutia politikov s velikánskym potenciálom vplyvu na „žeravú súčasnosť“ a tak budem tentoraz vyberavým komentátorom toho, čoho som bol svedkom. Školstvo, tak ako už naozaj viackrát, osobne posudzovali a hodnotili Dušan Čaplovič, minister školstva vo vláde strany SMER a jeho dávnejší predchodca Martin Fronc, z KDH a bolo to predovšetkým na TA3 celkom také, ako som očakával. Ľuba Oravová oboch politikov a školských profesionálov udržala v rovine absolútnej korektnosti a hoci to bolo aj o odvolávaní ministra v parlamente, čo je opozičná požiadavka v najbližšom možnom čase, lebo v rezorte dopustil minister neuveriteľné porušenia demokratických pravidiel systému, ani sa len nemalo kedy iskriť a hroziť voľajaký rozruch. Všetko sa skončilo presne tak, ako sa začalo, teda pokojne aj napriek horúcim témam čo boli v ponuke a nič na tom nezmenila ani Zuzana Zimenová, analytička školskejproblematiky, lebo byť konfrontačným s perspektívou nájsť riešenie bolo nad jej sily.
Jednotka RTVS v réžii Marty Jančkárovej to pripravila celkom ináč, aby ste tomu rozumeli, keďže mala rovnakých hostí, musela čas, než prídu zo štúdia konkurenčnej televízie vyplniť náhradnou ponukou s rovnakým obsahom problematiky a verte mi, jej voľba bola katastrofou! Neviem, či to bol zámer, alebo to takto vyšlo iba náhodou, predseda OZ školstva Ondek, Alena Petáková, predsedníčka združenia škôl a predovšetkým, „mladý expert na veci v školstve zvláštne“, pán Boledovič z občianskeho združenia Manageria sa mali možnosť – aj opakovane, predviesť v telemoste. Kým odborár a učiteľka sa prezentovali v podobe chronicky známej a naozaj klasickej, teda nič nového pod slnkom, ten mladý, tiež vlastne učiteľ, sa Slovensku predviedol ako keby na objednávku ministra Čaploviča a strany SMER a jej filozofie. Sústredený, reč pripravená, argumenty presné a predovšetkým prekvapujúce – hodnotenie situácie v slovenskom školstve tak, ako ho pripravil minister je bezchybné, kto tomu nerozumie, ten to samozrejme nechápe – napríklad akútny nedostatok financií v systéme a z toho vyplývajúca realita, že 10% zvýšenie učiteľských miezd je nemožné, ale vydržať, veriť vláde a Čaplovičovi a všetko bude v poriadku a v tomto duchu to odznelo viac ako presvedčivo. No fuj, učiteľská obec sa musela pri svojich televízoroch cítiť ako ovečka na ražni, ale ministra to povzbudilo! Reči boli o tom istom, ale to, čo bolo na TA3 pohodová debata, na Jednotke znelo ako permanentná škriepka, Čaplovič s inšpiráciou svojho obdivovateľa chytil slinu odvahy a výrečnosti a bolo to celkom dynamické. Žiaľ, iba hereckým prevedením, viac k obdivu nebolo naozaj nič a hoci to malo vzrušenú atmosféru, školstvo ako také to skôr položilo na kolená či priamo na zadok, lebo toľko demagógie na objednávku tu už dávno nebolo!
Hostí mala moderátorka Puškárová v Markíze viac, rozdelila si ich do dvoch konfrontačne naladených párov a kým Richard Sulík a Pavol Frešo predstavovali zdanlivo vnútornými rozpormi utrápenú parlamentnú opozíciu, Róbert Kaliňák, minister vnútra z vlády Róberta Fica a odídenec z KDH Drahoslav Procházka Slovensku demonštrovali možnosti toho všetkého, čo sa celkom iste v neveľmi vzdialenej budúcnosti môže stať, čo sľubuje vyraziť dych, či všetko postaviť celkom na hlavu. Nepreháňam, v ničom, kto to nevidel môže ľutovať, lebo to bol dôkaz profesionality tejto moderátorky a koniec koncov jej k tomu pomohla aj dobrá atmosféra v štúdiu, kde sa napriek rozdielnosti postojov a tej nevyhnutnej trošky Kaliňákovej nadradenosti a podceňovania svojho spolubesedníka, Puškárovej podarilo presadiť korektnosť rečí!
Ale po poriadku, aby to malo príslušný sled udalostí, najskôr to bolo o tom, čo je pre Sulíka tak ex post tá zrada na vláde Ivety Radičovej i samých seba zo SaS, či nemá potrebu priznať si chybu a omyl, ako to urobil Miškov a Richard Sulík svoju namyslenosť a s prepáčením úbohosť dedukcie neprekonal ani teraz! Vraj veď sme to všetko ako svoje postoje avizovali už na začiatku spoločného vládnutia a prisahám, že on takémuto argumentu naozaj verí! Reakcia Pavla Freša bola jednoduchá, ale o to preukaznejšia – pán kolega, to prinieslo ako dôsledok 40 000 nezamestnaných zbytočne naviac!
A potom už prišla klasika súčasných problémov vzájomných vzťahov opozičných strán, samozrejme aj vnútorné pnutie vlastného členstva a bolo viac ako presvedčivé, ako to v svojej vlastnej členskej základni hodnotí Frešo. Tam niet to smrteľné pnutie rozporov, tam je naozaj iba hľadanie východísk a ten termín nová pravica je naozaj viac ako reálna ponuka. Spolupráca medzi nami musí byť, inej možnosti niet – sú tu voľby regionálne a potom prezidentské, nič iné ako spoločná dohoda pre nás nejestvuje. Lakonická otázka Puškárovej – a aká bude reakcia SaS, alebo toho torza, čo z tejto liberálnej strany zostane bola viac ako očakávane pozitívna, podporíme, ale tie dohody budú musieť byť potvrdené. Všetkým je celkom iste nad slnko jasnejšie, že to, čo sa doposiaľ nedarilo, čo vždy uviazlo na drobnostiach či kvázi veľkých názorových rozdieloch musí zmiznúť a presne takto na Puškárovej pochybnosti odpovedal Pavol Frešo. Výhovorky jednoducho neplatia, musíme byť iba jednotní, ináč zradíme!
A presne vtedy moderátorka preukázala svoju profesionálnu zdatnosť – pán predseda, vysvetlite nám to extempore z minulého týždňa, keď ste vysvetľovali na podnet premiéra Fica váš spoločný rozhovor o voľbe šéfa NKÚ – čo to malo znamenať, ako to bolo naozaj! Pred týždňom som to všetkým priblížil v svojom opise a tentoraz teda odzneli Frešove slová. Bol to rozhovor poslanca s premiérom, nepripravený, nedohodnutý a jeho závery sú presne také, ako som ich opísal! Premiér bol možno prekvapený mojou reakciou, ale verte mi, že to aj ja, lebo v ničom som svoje presvedčenia či reakcie nemusel korigovať!
A aby to malo logické pokračovanie, obaja hostia majú rovnaké práva i povinnosti, dostal celkom impertinentnú otázku aj Richard Sulík – čo poviete, ste úspešným politikom!? Bolo jasné, že ho tá priamosť zaskočila, odpovedal skôr v prenesenom slova zmysle – vraj sme jediný čo vznikli na zelenej lúke a nebolo to až také zlé, ale všetko zakončil tak trošku prorocky a provokatívne – budúci týždeň bude dôležitým, nazval som si ho kryštalizačným a uvidí sa, ako to všetko bude v reáli.
Nuž a najviac ma prekvapila úprimnosť poslanca Procházku, pokojne sa priznal, že o výkon prezidentskej funkcie sa zaujíma eminentne, premyslene a uvážlivo, chce byť spoločným kandidátom opozície, myslí na všetko v čo najširších dimenziách potrieb a povinností, čo z toho vyplývajú, ale ešte v oveľa širšom zábere, ako je to laikom predstavené. Už vie, že bude v druhom kole volieb vraj s voľakým „jednofarebným“, čo tak trošku veru vyrazilo dych nielen mne, ale celkom iste mnohým v štúdiu i vo verejnosti, no on to oznámil naozaj iba tak akosi ľahostajne! Bude rokovať, radiť sa, vyjednávať a konzultovať všetko čo je treba s každým kto má k tomu čo povedať a bolo viditeľné, ako to aj moderátorku ohromilo! Takto prejavený záujem veru nečakala priznám sa, ja už vôbec nie, lebo môj argument, že je na výkon takejto funkcie ešte primladý znehodnotil príkladom vlastne zo súčasnosti, lebo predchádzajúci poľský prezident sa v rovnakom veku ujal funkcie, vykonával ju úspešne a celkom prirodzene sa z vôle voličov stal prezidentom aj opakovane. On sám si verí, všetko pripravuje a dokumentuje, nič nenecháva na náhodu a nebojí sa o svojej kandidatúre hovoriť už teraz, keď to všetci ostatní zahmlievajú!
Má pravdu, Róbert Kaliňák na priamu otázku, či za SMER bude kandidátom Róbert Fico nedal odpoveď, zahováral a poviem to na rovinu, celkom nepripravene habkal, lebo Procházkove slová mali naozaj úprimnú podobu a veľkú presvedčivosť! Presne takto sa na výkon poslania či poverenia pripravujú zodpovední a to bolo v tomto Na telo najúžasnejším odkazom Slovensku. A keď už sa zdalo, že naozaj nič nemôže byť ešte mocnejšie, predsa sa len stalo! Puškárová bola zvedavá, ako to bude s voľbou šéfa NKÚ, koho vybrať, koho nominovať a koho zvoliť a v akej voľbe, Kaliňák klasicky postup opozície bagatelizoval a rozhodnutia strany zahmlieval, no Procházka oznámil celkom šokujúco – jeho argumentácia nemala chybu! Čo má čo premiér Fico diktovať a radiť parlamentu, poslanci sú v ňom z vôle voličov a ich hlasov, nie v jeho službách, sú zodpovední sami za seba a hoci to chcel Kaliňák „rozchodiť“ tvrdením, že on je aj predsedom strany a to sú jej členovia, tá nálada pochybností a príchuť excesu už v éteri zostala!
To všetko, s čím sa v Markíze prezentovala Puškárová a jej hostia sa mi napokon stalo finálnym dezertom nedeľného obeda, namiesto jahôd v akcii z Lidlu a podľa mňa to bolo celkom rovnocenné rozhodnutie! Žiaden export z neznáma, naopak, celkom jednoznačná domáca komodita čo znesie prívlastok, bolo to smelé a dobre skomponované i výdatné. Žiadna pochybná diéta a umelina, no nie?!
