Toľko na úvod a keďže je táto moja aktivita naozaj mnohoročná a v určitom období, čo dnes hodnotím ako priazeň osudu naozaj populárna, považujem ju za prínos v tejto problematike. Lebo presvedčenie, že čím viac pohľadov na veci je k dispozícii, čím je viac názorov, postojov a hodnotení, tým prinášajú viac a širších obzorov možností ich dosahu na spoločenský vývoj u nás a uznajte, je správne byť akurát na tieto reálie zvedavým občanom! Nie všetci sa pozerajú, nie všetkých to v konečnom dôsledku ako televízna ponuka talkshow zaujíma, ale či sa to komu páči, alebo nie, dôsledky sa prejavia v živote všetkých! Každého z nás a potom je neinformovanosť zlou výhovorkou či ospravedlnením a aj to je dôvod, prečo som všetko to dianie na obrazovkách televíznych spoločností v oblasti moderovania politických udalostí na Slovensku sledovať a komentovať neprestal!
19. máj bol krásnou nedeľou, slnečnou, s malou oblačnosťou, zdanlivo nič dôležitého sa pre podstatu nášho bytia ako národa na Slovensku doma nestalo, ale aj tak, malo to svoju silu a veľkú výpovednú hodnotu. Všetko to vždy odštartuje V politike na TA3, strieda sa moderátorka Oravová a nádej na tomto poste René Medzihradský, čo bola tentoraz realita a obsah relácie bol, s prepáčením za takúto klasifikáciu, priveľmi opatrne vymyslený. Problematika odpadu na Slovensku je v konečnom dôsledku naozaj vážna vec, je v tom nebezpečie na mnoho spôsobov a prelína sa zodpovednosť štátu i samosprávy, ale to nebezpečie je v rovine skôr očakávania zlého, než v realite okamžitej hrôzy a zlých dopadov. Teda chýba aktuálnosť, na všetko je čas hľadať riešenia, ale minister životného prostredia tejto vlády Peter Žiga a jeho predchodca poslanec Nagy si porozprávali čo bolo treba a čo vlastne povedať chceli s pokojom a v očakávaní lepších čias.
Som si istý, že najviac občanov zaujali informácie o pôvode zberu, predovšetkým fakt, oznámený ministrom, že takmer 90% kovového šrotu končiaceho v zberniach pochádza z trestnej činnosti a ceny účtované občanom za zber a likvidáciu domového odpadu, ale pravda bola taká, že ma výber témy tak trošku sklamal. Ten spôsob riešenia problematiky bol málo nástojčivý, nedokonale pripravený v spolupráci s možnými partnermi a predovšetkým jeho priveľmi sofistikovaná „fajnovosť“ mi neponúkali voľajakú naliehavosť a nástojčivosť hodnú hodiny venovanej všetkým!
O 5 minút dvanásť sa Marta Jančkárová na Jednotke usilovala predsa len viac dramatizovať, lebo svojich šesťdesiat minút rozdelila medzi štyroch ministrov v pozícii reálneho výkonu moci a s titulom ex post a to v dvoch naozaj odlišných vládnych rezortoch. Minister priemyslu vo vláde Róberta Fica Tomáš Malatinský a jeho predchodca Juraj Miškov a potom minister spravodlivosti Róbert Kaliňák a Lucia Žitňanská, čo tento rezort spravovala vo vláde Ivety Radičovej a bolo to predsa len zaujímavejšie. Priemysel to mal jednoduchšie, nič nebolo jednoznačné a už vôbec nie kompatibilné obsahom a ani názorom, ale predsa len porovnateľné, lebo všetko má v každom ohľade výstup, čo sa dá porovnať výsledkom!
Tak akosi v predstihu skonštatujem, že presne ministra Malatinského a jeho predchodcu Miškova mala ako hostí v Na telo aj moderátorka Markízy Puškárová a v jej ponuke to bolo ešte preukaznejšie!
Bola tak ako vždy pripravená, jej scenár mal dobrú podobu a už jej úvod stál za to! Minister Malatinský a exminister Miškov jej museli odpovedať na otázku, ako sa veci prijímajú v pozícii radového občana, v ich prípade podnikateľa a potom na ministerskej pozícii, napríklad v prípade konsolidačných opatrení tejto vlády a bola to dokonale prejavená zvedavosť! Malatinský začal fabulovať, ba priamo fantazíroval, ale nedala sa, nástojila na odpovedi tak, ako znela otázka a napokon povedal to presne tak, ako sa očakáva pri zdravom fungovaní myslenia – bol by som proti, nadával by som a protestoval, lenže teraz je to tak, že som v pozícii, keď plním úlohy vlády a ináč konať nemôžem.
Táto vláda je impotentná nájsť dobré riešenia pre Slovensko a jeho občanov mať sa lepšie – tento výrok Miškova sa neuveriteľne zapáčil moderátorke a dala možnosť Malatinskému reagovať, ale ako sa dalo predpokladať, odzneli iba známe frázy, s jedinou zmenou. Minister už predtým pripustil, že ak sa jeho snaženie a predpoklady kabinetu nedočkajú dobrých pokračovaní a výsledkov, vyvodí voči sebe samému zodpovednosť, alebo ju prijme aj od vedenia kabinetu. Ináč to bolo v oboch prevedeniach i ponuke ako keby unisono, o všetkom sa jednoducho vie toľko a tak širokospektrálne, že nič sa predstierať nedá a otázka napríklad vládou zavedených stimulácií pre cudzie firmy spôsobuje veľa nespokojnosti a kritiky, rovnako tak neschopnosť kabinetu šetriť na sebe a nie na úkor občanov, ale aj tak, je to oblasť, kde sa svet podnikania a zamestnanosti stretáva v priamom súboji s riešením, čo tvrdošijne preferuje vláda – konsolidácia bola ťažkým, ale správnym rozhodovaním a to čo robíme teraz je rovnaká istota dobrých riešení! Je to na občanoch, ako sa s tým individuálne pokonajú, rozkazovať čokoľvek je márnosť, ale predsa len, to priznanie ministra s motýlikom namiesto viazanky je aj tak voľačo naozaj prekvapujúce a túto vládu veru nevyznamenáva!
A tak ma najviac zaujala debata medzi Róbertom Kaliňákom a Luciou Žitňanskou, ktorá síce je na rozdiel od jeho mužnej sebaistoty a nedostižnej pozície macha skutočná dáma, neprejavilo sa to, nedala mu vyniknúť, naopak, v krátkom čase prišiel na to, že argumentačne je rovnocennou partnerkou, aj v podobe škriepky, nezastrašil ju uzurpovaním si práva hovoriť, ba bol to napokon on, čo sa dovolával toho doteraz nepoznaného – neskáčte mi do reči! Ba radšej hneď poviem, skákali mu do reči obe, pridávala sa aj moderátorka Jančkárová a potom mu naozaj prekážalo, že nemá zaručené právo hovoriť vždy vtedy, keď sa mu zažiada.
Bolo to o všeličom, napríklad o novom zákone pre občana naozaj zvláštnom, ako sa musí hlásiť vrchnosti, ak je mimo republiky viac ako 90 dní, exministerka mu vysvetlila, že SMER sa správa ako víťaz čo berie všetko, ako to ponižuje ľudí a ako je takáto štrapácia zbytočná, ba veru až pohanou, lebo sľuby pokút sú nehodné štátnej moci v demokracii! A potom to prerástlo do otvoreného neporozumenia vo veci voľby generálneho prokurátora a jeho nevymenovanie prezidentom, ba aj obštrukcie prezentované prijatím zákona o „pomoci Ústavnému súdu“ a veru aj pripravovanou voľbou v parlamente, keď sa má konečne splniť sľub strany SMER za šéfa NKÚ zvoliť príslušníka opozície.
Opozícia spoločne navrhla kandidáta Maroša Žilinku a avizuje, že bude ich kandidátom výhradne vtedy, ak bude jeho voľba verejná, čo strana SMER odmieta! Zvláštny postup a reakcia, predovšetkým preto, že Fico verejne oznámil, že tento post bude patriť opozícii a predsa už opakovane za nikoho z jej kandidátov nehlasoval a hoci sa Kaliňák usiloval a fabuloval, čo mu sily stačili, nezvládal to. To viete, prirodzene a očakávane, lebo na takýto akt a úmysel účelovosti a svojvôle niet logickej výhovorky!
A tak som sa to vybral predýchať do prírody, zamieril som nad Ľubotice, kde je to naozaj ešte takmer nedotknutá príroda a keď som za sebou zanechal posledný výdobytok ľudskej techniky čo má vládnuť prírode, taký staručký vodojem, bolo mi jasné, že dnes je to pre moju náladu ako balzam. Jarabice, bažanty, nadomnou majestátne krúžiaca kaňa, teda prepáčte, krásny myšiak a potom veru aj srnky a napokon tri lane – čo ešte viac by som si mohol želať! Pomohlo to, napísal som to iba takto, nevzrušivo, lebo život je v svojej dokonalosti naozaj viac, než voľajaká zlosť a tak som žlč hnevu a nepokoja zo všetkých svojich slov vygumoval. Nechám to všetko na vás ostatných, lebo čo už, ten svoj diel pravdy či sklamania si nájde každý spoľahlivo sám!
