Všetko sa odohralo na pozadí takej dôležitej ouvertúry celej problematiky, akým bolo rokovanie vlády a samosprávnych orgánov miest a obcí Slovenska v podstate o povinnom šetrení rozpočtových prostriedkov na rok 2013. ZMOS je akurát v tejto sfére partnerom vlády a všetkých štátnych orgánov, čo si v priebehu roka nedával – ako sa hovorí – žiadne servítky pred ústa plné viac ako mnoho kritických postojov, no jeho empatie k dobrému koncu kalendárneho roka pre nás všetkých sa tentoraz prezentovali až obdivuhodne – naša snaha bude viac ako preukazná a ten podtón – ale vláda nech sa správa rovnocenne – bol dobre vnímateľný. Viete, je naozaj problematické akceptovať výčitky od sféry, čo svojim mešcom trasie bezstarostnejšie, ako je to prijateľné aj s prižmúrenými očami a hoci sa vláda akurát teraz hodlá preferovať rokovania s tými vedeniami miest a obcí, čo nie sú celkom pripravené pritiahnuť si opasok ešte viac, než je realita, lebo čo už, vlastne už čoskoro budú voľby a sľuby občanom je treba plniť! Akceptujem, že je to dôležitá súčasť volebnej súťaže v samosprávnej sfére, možno je naozaj dobré pripomínať všetkým zodpovedným takzvaný vyšší princíp, ale na druhej strane je istotou fakt, že ak niekto vodu káže a víno pije, potom je správne to zdôrazniť!
Ktohovie, ako si moderátorka hľadala zloženie svojich televíznych partnerov, keby som mal možnosť jej poradiť, celkom iste by som jej dôrazne a s vážnosťou až smrteľne dôležitou poradil ekonomického a predovšetkým finančného odborníka z pravicového spektra Slovenska Ivana Mikloša a je naozaj na škodu našich spoločných vecí, že akosi niet síl, individuálnych a ani spoločných, aby sa tento „iba poslanec a občan“ nevrátil do sveta verejných sporov a konfliktov tak, ako by si to zaslúžilo v mene a pre potreby Slovenska. A tak teda sa Kažimírov oponent V politike volal, teraz v nedeľu, Ivan Švejna, podpredseda strany MOST – HÍD, vyštudovaný ekonóm, akceptovaný odborník aj v medzinárodnom kontexte a diskutér schopný a ochotný debatovať vlastne o všetkom v tejto oblasti. Poviem to takto – bol to napokon dobrý výber sľubujúci hodnotnú diskusiu, ale predsa len, stačilo sa pozerať a bolo nad slnko jasnejšie, kto sa v tej debate za koho považuje!
Ivan Švejna korektne, bez náznakov proklamovanej múdrosti a istôt vlastne vo všetkom, o čom bola reč a Kažimír s prejavom nadhľadu, odmietania, znevažovania a pochybností – samozrejme nie názorovo, či nebodaj slovne a argumentačne, ale iba ako je mu to vlastné – pohrdlivým a posmešným úškľabkom voľakoho, čo má svoju stoličku na vyššom poschodí a podľa toho aj viac moci a viac nárokov mať pravdu!
A potom to bolo v podobe plynutia času a rečí tak akosi „nič sa nedeje, nie je o čom sa sporiť, nič nie je rozhodujúce tak naozaj“, ba povedal by som, mlátila sa prázdna slama. Nič na tom nezmenil ani fakt, že sa hovorilo o daňových podvodoch v podobe vratiek, že bola reč o podvodníkoch v tejto oblasti, o výbere daní všeobecne, o plnení prognóz rozpočtu na rok 2013 a potrebe konsolidovať celé národné hospodárstvo tak, aby sa dlh Slovenska dostal na 3% a na budúci rok ešte klesal čo najbližšie k nule, že sa do reči dostal aj zákon o povinnosti znížiť DPH z 20 na 19%, ak sa to stane skutočnosťou, no napokon to všetko znelo iba v podobe – naozaj sa tak môže stať.
Švejna bol iba korektne dôsledný, ba dokonca naznačil, že v niečom by ministrovi Kažimírovi bol ochotný prepáčiť a hoci tak akosi vždy naznačil, že je to všetko iba prognóza a ktohovie, ako to napokon v decembri s rozpočtom a jeho výsledkami dopadne, nenástojil a nič sa nedá robiť, takto sa zásadne o veciach „života a smrti“ pravice s diktujúcou ľavicou diskutovať nemá a nesmie! Trošku inú podobu sféry slovenských financií a hospodárskych výsledkov potom ponúkla na Jednotke Marta Jančkárová, ktorá si k pohotovo presunutému Petrovi Kažimírovi pozvala Ivana Štefanca z SDKÚ a hoci bol predmet debaty celkom rovnaký ako v TA3, malo to celkom inú podobu!
Kažimír všetko vysvetľoval klasicky – svojich 5 prognóz dobra od roku 2012 charakterizoval ako radosť, aj osobnú, spolu s nádejou už mať vždy všetko v podobe pokroku - rast ekonomiky štátu, rast reálnych miezd, najnižšie inflácia a regulované ceny a hoci to v číslach naozaj nie je žiaden pokrok a istota, vraj rastie dôvera občanov. V nás a povedal to celkom hrdo a kým pred Švejnom mu to prešlo, Štefanec mu takúto radosť nedoprial! Ako sa hovorí, stal sa z toho zdrap papiera, naviac premočeného a keďže to malo podobu dokumentu predloženého na rokovanie parlamentu, minister Kažimír to prežíval zle – nedobre, namiesto pokory však, lebo pravda je neodškriepiteľná a dobre viditeľná, sa správal ako persóna na výsosť urazená a Štefancovi vyčítal nedostatok veľkorysosti!
Nič mu však nepomohlo ani takéto úsilie dovolať sa čo iba len málo uznania, Štefanec to všetko navzájom porovnával a jeho definitívny zámer potom znel ešte onakvejšie – klamete! A naviac, na voľačo máte peňazí dosť, na iné ani zlámaný groš a to sú aj veci s ktorými ste súhlasili, verejne, hlasovaním a teraz, s právomocami, akú tu od čias komunistov nemal nikto nie je Smer schopný naplniť predpoklady rastu miezd učiteľov, zdravotných sestier a iných zdravotníckych zamestnancov, hoci na kúpu segmentu SPP a súkromných zdravotných poisťovní vraj prostriedky celkom iste budú.
Minister Kažimír bol celkom vykoľajený, začal argumentovať viac ako účelovo, ako sa hovorí už sypal do ošatky štúdiových rečí jablká s hruškami a predstavte si, pád Radičovej vlády v parlamentnom hlasovaní o pomoci gréckej spoločnosti a vlastnej neúčasti na takomto hlasovaní, čo bolo jasným účelom, lebo to bolo veru aj dôvere kabinetu, pripísal voľačomu na spôsob zlyhania finančných schopností riadiť štát! Hovorí sa tomu márna snaha, ba prehra v zmysle potvrdenia vlastnej cti a morálky na úrovni primitívov vyznávajúcich účelovosť napriek všetkému, lebo na také niečo sa naozaj nikdy nezabudne!
Považujem za správne, akurát tým svojim spoluobčanom, čo tieto relácie nesledovali pripomenúť, že Štefanec tento nekorektný atak prežil so cťou, nedal sa zneistiť, naopak, vytrval presne reagovať veru aj potom, keď sa znova začali riešiť konsolidačné istoty stvorené Smerom, o oprávnenosti ktorých už dnes pochybuje každý občan čo len trošku znalý veci. V čom sa to dalo spoznať ako zavádzanie a výmysel, to prepadlo hneď a dnes už je jasné, že žiadna výhovorka v tomto ohľade nemá platnosť – nič nefunguje! A tak sa najviac nádeje Smeru a jeho správy financií upiera na úspešný priebeh bločkovej lotérie. Už je vraj naozaj celkom isté, že to bude mnohomiliónová lotéria a ako keby nikto nemal predstavu o tom, v ktorej časti národného hospodárstva je najväčší únik daňových odvodov. Nákupy v predajniach obchodných sietí, čo ja viem Tesco, Liedl, Kaufland, Billa sa nič nepredstiera, čo sa predá to je poctivo zúčtované, ale tie tisícky drobných služieb a predajov či kúpy, tam už je to v celkom inej podobe a tam sa na nič nepríde takmer isto ani teraz!
Oprava odevu po nákupe – skrátenie rukávov u súkromníka – dopadlo klasicky! Šesť euro päťdesiat do dvoch hodín a platba prebehla klasicky! Mal som päť eurovku a dvadsať eurovku, žiadne drobné, alebo kartu a krajčír si vybral menšiu bankovku, žmurkol na mňa a kšeft bol dokonaný! V jeho dielni sa platiť kartou nedá a uznajte, ani mňa vlastne neoklamal, lebo čo už, takáto veľkorysosť vzťahu zákazník a služobník je dávna história celkom uznávaná aj dnes!
A kto by to naozaj ešte nevedel, presne takto to skúšali v mnohých krajinách sveta, ale nemalo to ani úspech a veru ani dlhé trvanie. Takže, pán minister Kažimír by si nemal stavať s ohľadom bločkovej lotérie a zlepšenia daňových odvodov žiadne vzdušné zámky, lebo životnosť tejto iniciatívy bude mať celkom iste podobu tej úžasnej konsolidácie, čo je dodnes príkladom krachu skvelých očakávaní hospodárskych istôt tejto vlády.
