Zhrnutie výhrad pána premiéra slovenskej vlády voči šéfredaktorovi Kostolnému je gramaticky klasifikovateľné ako „pomnožné“, alebo aj ináč, hodnotí všetko, na čo si len spomeniete, aby to kritikovi Ficovi dalo do úst a do rúk príležitosť vysloviť sa o ňom s dešpektom a pohanou, uraziť, ba slovom a výhradou priamo „zadupať pod čiernu zem“, takže slovíčko nenávisť je opodstatneným hodnotovým prívlastkom tej akože publicistiky.
Veci tak trošku zjednoduším, zopakujem, že denník Smer sa aj ku mne správa nepekne, na portáli blog.sme.sk ma neoprávnene, rozhodnutím správcov portálu vylúčil z verejnej ponuky, nerešpektuje ani moje základné práva spojené s pravidlami, ktoré stanovili oni sami a hoci sa usilujem o nápravu, naozaj to vyzerá presne tak, ako to „vyriešil“ premiér v praxi a v uvedenom článku. Denník klame, uverejňuje nepravdivé tvrdenia, neuverejňuje opravy, správa sa vraj ako politická strana a nepripúšťa, že môže jestvovať aj iné hodnotové vybavenie, ako má jeho redakcia! On sám teda oznámil, že už nebude nástojiť na kontakte, nebude odpovedať na žiadne otázky a hoci vraj tuší, že sa kritizovaný šéfredaktor necíti najpríjemnejšie, lebo sa začal verejne „vyhovárať celkom zvláštnym spôsobom“, všetko jedno, Sme sú nenapraviteľné noviny a bude to pripomínať svojim voličom kontinuálne.
Nuž a práve tam je medzi ním a mnou rozdiel, lebo predstavte si, obsahovo, alebo ak chcete, hodnotovým vybavením sa s redakciou zhodujeme na milimeter presne, sledujem a zaznamenávam i hodnotím reakcie, výroky a rozhodovanie nášho premiéra už od prvej chvíle nášho stretnutia, ešte v historickej budove SNR, kde sedel ako mladý poslanec za SDĽ a kde som mal tú česť sa dozvedieť, aké sú priority jeho života! Písal som o tom viackrát, čo sa nedotýkalo jeho osobne, teda predovšetkým zvýhodnení a profitu v každodennom živote a do budúcnosti vlastne ani nepočúval a tento poznatok som nemusel zmeniť ako axiómu ani potom, keď založil Smer, keď sa stal jeho šéfom, opakovane aj premiérom a teraz teda aj prezidentským kandidátom!
Verte mi, je to dilema ako stodola, v tých novinách a v mojej hlave i v blogovej produkcii to znie naozaj unisono, ako sa hovorí, neverím mu vlastne ani „len nos medzi očami“ a tie výzvy, aby sa v takejto jednote všetci, čo takto realitu Smeru a jeho predsedu vnímajú a hodnotia zomkli, aby ich bolo lepšie počuť, aby tá synergia lámala bariéry pochybností o jeho skutočnej politike, čo Slovensku jednoducho neprospieva by mala platiť a stať sa realitou! Výziev je k dispozícii veľa, tá moja je tu dlho, no v Sme zrejme ignorovaná, ale pravda je to skôr účelová a zavádzajúca, pokiaľ umiestňoval moje články na verejnom portáli, čítalo a reagovalo na ne naozaj veľa čitateľov a nepreháňam, uspokojovalo ma to, no a o to viac teraz trápi! Lebo nič sa nedá robiť, babka k babce, ako zjednotenie názorov a postojov, je skvelý a jedinečný dôkaz synergie spoločných zásad!!!
A nedá mi, výčitky Róberta Fica sa dotýkajú vraj falošných tvrdení všetkých tých, čo píšu o rekonštrukcii kaštieľa v Rusovciach, teda predovšetkým denníka Sme, že vláda sa rozhodla, ak vyhrá RF prezidentské voľby vybuduje sa tam byt – služobný, prezidentský a nie je to pravda! Voľačo o tom vie aj slovenská verejnosť, voľakto viac, iný menej, lebo to všetko má samozrejme svoj časový rozmer a kulisu, ale takto formulované tvrdenie premiéra je v jeho réžii celkom typicky účelové a prispôsobivé, ako chameolón! Vo chvíli nástupu Ivana Gašparoviča do výkonu prezidentskej funkcie sa o Rusovciach a o tom nádhernom, no schátranom kaštieli začalo hovoriť viac. Kto si nepamätá, hľadala sa vhodná prezidentská rezidencia a Ivan Gašparovič prejavil interes, ak sa tá skvostná stavba opraví, bývať akurát tam! Už vtedy sa o rekonštrukcii hovorilo naozaj zodpovedne a vážne, no tak ako to už býva, väčšine zodpovedných sa to zdalo byť priveľmi nákladné, iným zbytočné, veď je tu prezidentský palác a súčasný prezident sa po nepríjemnom extempore, keď ho nútili presťahovať sa do vilky voľakde na hradnom vrchu a jemu to tam jednoducho nepasovalo, mal z toho doslova traumu, radšej sa rozhodol bývať v rodinnom dome na vidieku, kde býval predtým, už aj ako verejný činiteľ! Jasné, prezidenta nedôstojné bydlo, ale už sme sa tým prestali zaoberať a koniec koncov, do júna už tam vydrží a v dôchodku to bude postačovať, no nie!??
Ale pozor, odkedy sa začalo hovoriť o potrebe prichystať dôstojnú rezidenciu pre premiéra Fica, vtedy sa okolo tej stavby, kde sa Gašparovičovi nedalo ani vegetovať a nieto žiť začali diať veci! Bolo to zvláštne, podozrievali viacerých, čo všetko mu tam chystajú a budujú, možno si pamätáte, že reč bola aj o poriadnej prestavbe s bazénom, ale hanby a podozrení bolo okolo toho priveľa a tak sa po tejto kauze zavrela voda!
Nuž a teraz, keď sa iba v náznakoch začalo hovoriť o možnosti, že Róbert Fico bude kandidovať za prezidenta, jeho vláda sa divným riadením osudu ku Gašparovičovmu snu, urobiť z kaštieľa v Rusovciach prezidentskú rezidenciu, vrátila! A zvláštne je samozrejme aj to, že teraz už nepočuť výhrady, výhovorky či ekonomické analýzy s nepriaznivými dopadmi na celú krajinu ako doposiaľ, tie fantázie sponzorských prísľubov a darov až vyrážajú dych a hoci som ešte nemal možnosť vidieť plány tej rekonštrukcie pochybujem o tom, že v tom bude menej výhod, prepychu a komfortu či elegancie, než to mal pôvodne vymyslené prezident Gašparovič! Nuž a v kontexte s tým sa mi reakcia nášho premiéra, akurát v tejto veci zdá byť tak, ako už mnohokrát predtým celkom účelová, nafúknutá, lebo ak by už bolo voľačo v oficiálnej podobe ako dôkaz, povedzme aspoň štúdia projektu prestavby, kde sú veci nakreslené a pomenované, bol by s tým vyrukoval namiesto tých urážok a pochybností viac ako premiéra nehodných! Lebo...
Nuž veď to, celý život nášho šéfa strany Smer a teraz už aj premiéra v druhom výkone tejto verejne dôležitej funkcie, ako tretieho občana štátu, je v ohľade s voľačím presne takýmto v opakovaných podozreniach a pochybnostiach. Už pri štarte na takúto úžasnú životnú dráhu, alebo ak chcete tak kariéru mu komplikoval život voľajaký, vraj spoluzakladateľ Smeru a sponzor, spomeňte si, emigrant z Československa, čo sa vrátil domov zo Švédska ako zbohatlík spolu s nástupom demokracie, na čo si RF dodnes nespomína a boli to nedôstojné udalosti aj v úradnej podobe! Nikdy sa nedá zabudnúť na bašovanie Smeru s HZDS a SNS v prvej vláde, napríklad iba tá neschopnosť vyvodiť zodpovednosť za zbojstvo v kolektívnej podobe pri predaji emisií či predaj pozemkov pod Tatrami. Alebo, dá sa zabudnúť na zákaz činnosti podnikať so ziskom v zdravotných poisťovniach, čo zariadil a rozhodol „vlastnoručne“ a teraz, keď to prehral nielen doma na Ústavnom súde, ale aj na európskych arbitrážnych a mal by platiť on a nie náš štát, nepočuje, nevidí a k ničomu sa nehlási, hoci bol odhodlaný biť sa aj s celým svetom??! Verejne dal na to svoje slovo, ale už iba čuší!
Dodnes je tu priveľa káuz s jeho podpisom o vyvlastnení pozemkov napríklad pri stavbe diaľnic, čo poviete, ako je to s peniazmi a profitom, čo zabezpečil vlastnou hlavou, skúsili by ste sa zaprisahať, čo i len svojou cťou za jeho čestné slovo, že ten hlas v telefóne nebol jeho a v tom byte nikdy kolu nepil a samozrejme tam ani nebol? Pochybujem!
Veru tak, takto riskovať by bolo hlúpe i nerozumné a preto pripomínam, v tejto veci je každý jeho argument účelovým klamstvom. Lebo ešte aj ten úmysel šéfredaktora Sme, urobiť z Róberta Kaliňáka nešikovného kšeftára s hasičskými rebríkmi, čo vraj nakúpil neuveriteľne drahšie než v Česku sa nezakladá na pravde, je to predsa len najonakvejší expert na nákup všetkého a pritom sme nemohli zabudnúť na ten škandál a hanbu, keď sa mu celý ten projekt nákupov cez „nezávislé agentúry samospráv od výmyslu sveta“ zavŕšil hanebnou porážkou a tichom, lebo čo už!!! Klamať a vymýšľať si nesmie ani minister vnútra a nákupný expert najúžasnejších kšeftárskych schopností a nadania.
Viete, v tom Priznaní šéfredaktora, čo bol premiérov článok z 13. januára 2014, z trinástej strany, to všetko jeho autor zavŕšil strohým dovetkom, ako keby finálnym výkričníkom. Citujem – „Ficove mlčanie“ je teda len reakciou na šéfredaktorove priznanie. Alebo, kto chce kam, pomôžme mu tam. Aj s podpisom, Róbert Fico a samozrejme s určením honoru – autor je predsedom vlády.
No nič sa nedá robiť, pod týmto blogom je môj podpis a hoci sa pridávam k tomu určeniu pobytu presne tak, ako to špecifikuje on sám, z pozície premiéra – kto chce kam, pomôžeme mu tam odporúčam mu, aby sa z tých podozrení, čo som tu uviedol voľajako rozumne vyvliekol, poprel ich, či správnejšie by bolo premiérove priznanie, lebo na rozdiel od Matúša Kostolného mu nepomôže nič, ani len svätená voda! A akurát to bude a je príčinou toho mlčania, ku ktorému sa tak akosi pre istotu hlási, nič viac, nič menej.
