Posudzovanie dôležitých udalostí v živote spoločnosti je nesmierne dôležitá povinnosť viacerých profesií v spoločnosti, k tým najznámejším treba zaradiť špecialistov v mediálnej sfére a potom aj takých osamelých vlkov ako som ja, ktorých politika svojou silou neustále inšpiruje odlišovať dobro a zlo a hoci to nie je celkom jednoznačná špecifikácia ich aktivít, dá sa zaradiť do kategórie osobných názorov na vec v spoločnom pomenovaní recenzia!
V sobotu si Slovensko zvolí svojho nového prezidenta, celý ten akt sa stal prvoradou udalosťou v spoločnosti, je to súboj názorov, postojov, filozofie, charakterov a samozrejme popularity osobností, čo sa tej bitky o voliča zúčastnili a v konečnom dôsledku sme vo finále. V druhom kole sa v súboji o väčšinu odovzdaných hlasov stretne Róbert Fico, kandidát politickej strany Smer a Andrej Kiska, kandidát občiansky a verte mi, bolo zaujímavé sledovať, čo všetko sa stalo na ceste tých pánov až sem, čo sa dá považovať za medzníky či extra udalosti!
Ten posledný krok, finálna verejná produkcia vlastných názorov na verejnosti sa dosť prekvapujúco ušiel TV Markíza, ktorá už dlhšie neprodukuje moderovanú politickú publicistiku, ale zrejme sú v jej vedení presvedčení – zrejme tak, ako už dávno ja, že hlásateľka Puškárová je persóna s talentom na takúto podobu moderovania aktuálnych udalostí a dať jej príležitosť akurát pri takejto exkluzívnej príležitosti, sa môže stať ozajstným zážitkom.
Ilúzie si samozrejme nerobím, to všetko, čo bude k dispozícii je o ľuďoch a ich osudoch, no predovšetkým o osobnostných kvalitách a ak mám byť úprimný, potom to v konečnom dôsledku naozaj nie je voľačo jednoduché. Môj favorit Andrej Kiska je politik, nepolitik, presne takto ho charakterizuje v jeho neskúsenosti väčšina národa a vlastne aj experti a ja osobne mu to zazlievam v jednom jedinom rozmere! Podľahol pokušeniu mať lepšiu povesť ako môže získať podnikateľ s úverovaným obchodovaním a zahalil to všetko, až surovo realistické, do vymyslených historiek s odkazmi na náboženské myslenie a ak už nič iné, dal šancu, akurát túto slabosť ponúknuť svojmu konkurentovi Róbertovi Ficovi ako argument na jeho kritiku.
Lenže na druhej strane je potreba spravodlivej súťaže, s dodržiavaním rovnakých pravidiel a v tej chvíli musí by slovenskému voličovi jasné, že Róbert Fico, ako osoba verejného života, s právomocami a zodpovednosťou až neuveriteľnou je persóna, čo sa takýto osobný štatút nedotknuteľnosti naučil nielen využívať, ale predovšetkým zneužívať a tak akosi samozrejme o tom všetkom celkom svojsky informovať svoje okolie a nečudujte sa, že to je naozaj často „kadečo zaujímavé a zvláštne“, ale čo sa dá robiť, s pravdou to nemá spoločné takmer nič.
A mohlo sa to začať, kritériá toho, čo si pripravila v svojom špecializovanom Na telo Zlatica Puškárová, v záverečnej riadenej debate pre prezidentských kandidátov som nepoznal, ale tie svoje pravidlá, podľa ktorých budem pozerať, počúvať, porovnávať a hodnotiť mám dané konštantne a ten neskorý utorkový večer som teda očakával plný očakávania a sústredenia.
Puškárová si to vymyslela pri okrúhlom stole, v pohodlnom kresielku pre seba i oboch kandidátoch a začala viac ako ostro, chcela počuť názory oboch pánov na prezidentské právomoci a malo to veru zvláštnu atmosféru. Rozdiel medzi vyjadreniami oboch pánov bol kontroverzný, Kiska hovoril iba tak, ako, „ako mu ústa narástli“, ale Róbert Fico sa hral na múdreho, poučoval a predstavte si, ešte aj zavádzal, lebo moderátorka ho prichytila pri rôznom výklade toho, čo povedal o Harabínovi v rôznom čase kampane! Ba bol trápny v svojej potrebe dať všetkým najavo, aký je jeho súper politicky nepoučený a predstave si, využil na to takú banálnu vec, akým je v parlamente ústavná väčšina 90 poslancov a hoci Kisku rozosmial, neváhal byť stále agresívnym!
Rozohral normálnu spravodajskú hru voľajakého románového agenta, porovnal podporu Kisku, vraj problematických politických strán a tých svojich, cez francúzskeho prezidenta, papalášov z EÚ až po najúspešnejších činiteľov aj u nás a neváhal celkom znehodnotiť Kiskovu charitu hrubými pochybnosťami. To viete, Kiska oponoval, korektne, ale neváhal Ficovi pripomenúť, čo všetko pre Slovensko za šesť rokov vládnutia mohol urobiť a pritom stále o tom rozpráva, no neurobil a Puškárová sa rozhodla „odbočiť“ so sveta.
Kauza Kosovo a Slovensko, teda problém uznania tejto krajiny z hľadiska medzinárodného práva a Kiska to zhodnotil svojsky, povedal by som občiansky čestne – Kosovo uznali všetci v EÚ okrem štyroch, vrátane nás a bolo to voľačo ako voda na Ficov mlyn! Podľa toho vidíte, že človek bez skúseností nemôže byť prezidentom a znelo to ako hlas Boží! A z pozície najmúdrejšieho ho nevykoľajila ani Puškárová replikou na Rusko a Ukrajinu, čo hodnotil naozaj v inom duchu a zaujímavé bolo potom to, ako spravodlivejšie a rozumnejšie naše možnosti a povinnosti pomáhať Ukrajine vysvetľoval Kiska a bolo prekvapujúce, ako racionálne sa potom opravil premiér. Predviedol takýto obrat akurát pri takejto príležitosti viackrát a dal všetkým najavo, že je majster remontov a za chodu, teda je dostatočne „variabilný“ a to podľa mňa nebola poklona.
Prezident a armáda, rozpočet a otázka bezpečnosti, v tom sa kandidáti vlastne zhodli, ale potom už to dostalo kontroverznú podobu. Kiska zhodnotil našu súčasnosť, svojim spôsobom vymenoval všetky chyby, omyly a prešľapy Ficovej vlády a všetko sa skončilo nielen Ficovou prudkou reakciou odmietnutia, ale veru aj novou pripomienkou, neseriózne účelovou, nech si založí svoju stranu a potom nech porovnáva! Viete, ten vypočítavý nadhľad sa mu vypomstil, reakcia Kisku bola pohotová, pokojne skonštatoval, že verí v demokratické víťazstvo strany Smer pri voľbách do parlamentu, to je vraj OK, ale vadí mu, ako sa jeho poslanci v tom parlamente správajú!
Extempore ako podľa príručky s námetom, ako sa vyvoláva prekvapenie a Puškárová pri pohľade na Fica vyhlásila reklamnú pauzu, lebo hoci nám kamera premiéra akurát vtedy nezaberala, z televízora k divákovi neprišiel ani len hlboký výdych, vládlo iba ticho! A potom už sa moderátorka k tomuto zvláštnemu zážitku nevrátila, otvorila celkom novú kapitolu. Kiskovi dala celkom impertinentnú otázku, či ho nerozladila podoba sľubovanej podpory Procházku a Kňažka, keď ho nepomenovali ako svojho favorita do druhého kola, ale nedal sa vyviesť z pohody – som kandidátom občanov a aj takáto podoba podpory je pre mňa vítaná.
A bola štipľavá aj voči premiérovi, spýtala sa ho na počty voličských hlasov v parlamentných voľbách a porovnal ich s tými, aké dostal on a samozrejme, jeho poučenie pre všetkých bolo viac ako svojské a celkom hypotetické.
Kampaň a antikampaň sa stala problémom Kisku, pripomenul všetkým, ako sa na jeho česť vylievala špina ohovárania a pripomenul, že podal aj trestné oznámenia, z toho jedno na premiéra Fica! Jeho reakcia bola klasická a známa oddávna – nemyslite si, že ja som od klebiet ochránená osoba a ... Môj dojem bol rozpačitý, realita chvíle bola falošná a neúprimná, naviac, podľa premiéra sa Smer, on sám a ani nikto z jeho volebného štábu na antikampani voči Kiskovi nepodieľal! No povedzte, koľko občanov Slovenska tomu verilo!!??
Ako odľahčenie takto vzniknutého napätia Markíza zaradila do prenosu spomienkový prehľad na predchádzajúcich prezidentov a potom tu bol záver, naozajstné finále prezidentskej kampane 2014 a kandidáti dostali minútový limit zanechať voličom odkaz. Jasné, formalita, vari jediná pripravená veta, na ktorej mohli Kiska i Fico doma popracovať, spolu so svojimi poradcami a predsa len v tom bol rozdiel! Andrej Kiska plný pokory a zodpovednosti celkom obyčajným hlasom, bez pátosu a veľkých slov sľuboval byť dobrým prezidentom, čo tomu úradu vráti dôveryhodnosť, chce byť prezidentom všetkých občanov a Róbert Fico, tak ako ho Slovensko pozná, má ambície možno naozaj podobné, ale jeho rétorika má celkom iný slovník! Má jednoducho vždy potrebu nechať v tom rezonovať vlastné ego a čo už, nikomu nevnucujem svoj vkus, ale mne je to proti srsti, ľudí s takým apetítom dať sa oslavovať a obdivovať napriek všetkému – a Pane Bože vieš, že je toho viac ako dosť – nemám v láske!
Poviem to na záver trošku ináč, ako by sa mi žiadalo povedať to naozaj, nechcem sa nikomu vnucovať ako poradca, koho budem voliť radšej uhádnite podľa toho, ako sa mi páni in natura pozdávali, ale tak ako som predpovedal, nič lepšieho v predvolebnej publicistike ako Puškárovej zástoj mediálna sféra Slovenska občanovi neponúkla! Obdivujem jej danosti, reakcie, pohotovosť a cit pre rovnováhu i zmysel pre spravodlivosť príležitostí! Je momentálne absolútnou jednotkou na trhu moderovanej publicistiky – obdivujem ju a má môj velikánsky obdiv.
