Živé vysielanie pod označením Kampaň 2014 je, dá sa povedať, jednorazový projekt tvorcov moderovanej politickej publicistiky. Možno tých, čo sa podieľali na produkovaní dlhoročnej talkshow Na telo so Zlaticou Puškárovou a keďže ma tento rozmer konfrontácie politických súperov zaujímal prednostne, naozaj dlhodobo som ich sledoval a v svojich blogoch verejne recenzoval a hodnotil i porovnával s produkciou takejto tvorby v iných spoločnostiach, tie tri avizované večery kandidátskej diskusie akurát s touto dámou, ako režisérkou a moderátorkou ma potešili!
Ten pondelkový večer, už neskorší a celkom iste určený iba záujemcom o takúto špecifikovanú ponuku bol naozaj svojský presne v tom, že hostia Puškárovej, to kandidátske „béčko“, Behýl, Martinčko, Melník, Šimko, ak mi odpustíte takúto špecifikáciu, dostali od nej časový limit desať minút a potom už sa „opekali na grile jej zvedavosti“. Individuálne, adresne a nástojčivo, vychádzala z osobnej znalosti svetovej politiky, širokej ponuky udalostí čo hýbu svetom a čo bolo celkom originálne, predovšetkým z osobných výrokov prezidentských kandidátov na ne! Kto vie, čo to obnáša tak naozaj, koľko je v tom prípravy, sústredenia, kreatívnosti a zodpovednej pohotovosti, tak akosi naviac ešte aj šarmu a dokonalej rétoriky má predstavu presne o tom, že ak niekto bude tvrdiť, že Puškárová je profesionál tak vyslovuje obdiv – tá dáma má pre takúto profesiu skutočne velikánsky talent! Je na škodu veci, že Markíza s takýmto kapitálom hazarduje, nevyužíva ho, lebo nič sa nedá robiť, komplexnosť programovej ponuky si moderovanú politickú publicistiku vyžaduje a kto má v talóne Puškárovú, ten by ju mal využívať celkom samozrejme a kontinuálne.
Druhý deň, zmena spovedaných kandidátov a prekvapujúco aj nový moderátor – Michal Kovačič, „mladý káder“ ktorého predchádzala povesť tvrdého muža bez bázne či priamo strachu zo známych osobností a televízia nám ho v predstihu predstavila v niekoľkých spravodajských šotoch. Bola to pravda, jeho neodbytnosť dostať odpoveď na otázku ktorú vyslovil bola „sverepá“, ináč to pomenovať neviem a verte mi, ten druhý večer otázok a odpovedí v jeho réžii som očakával v napätí. Stál pred zostavou Bárdos, Čarnogurský, Fischer, Mezenská, dozvedel sa od nich, že sa cítia OK a žijú v nádeji byť národu prospešný. A bol veru aj poučený, prezident žiadne zákonné zmeny nemôže iniciovať a tak sa opravil – tú otázku, čo by urobili prvé vo funkcii prezidenta vraj položil hypoteticky a kandidáti ho potešili, každý po svojom! Najviac sa mi páčil Bárdos, bol konkrétny, kritizoval prezidenta, Ústavný súd za nevymenovanie JUDr. Čentéša na post generálneho prokurátora a odštartoval tak reakciu všetkých zúčastnených.
Právo veta prezidenta by sa malo posilniť, to už požadoval prezident Schuster a na také zvýšenie právomocí by pristali všetci s výnimkou Bárdosa, lebo ten uviedol zneužívanie moci v takýchto situáciách a podľa jeho presvedčenia sú právomoci prezidenta postačujúce.
Nezamestnanosť na Slovensku povýšil moderátor Kovačič na diskusnú tému a očakával, že mu ponúknu riešenia. Profesor Fischer by všetko riešil tvorbou štátnych podnikov so stálou produkciou výrobného programu, lebo vraj majstrov tisícich remesiel máme viac ako dosť a moderátor ho uzemnil príkladom, že to je voľačo na spôsob sociálnych podnikov, s čím Ficova vláda prepadla. O nič lepšie nedopadla ani Mezenská, s ktorou sa Kovačič doslova hádal o našich vzťahoch s eurozónou a veru aj Čarnogurský, lebo zrejme tiež neuhádol to, čo chcel moderátor počuť.
Oveľa väčšie rozdiely v kvalite prezentácie vlastných názorov priniesla téma Ukrajina, kauza Krym, zasahovanie Ruska do právomocí Kyjeva a bolo to v mnohom poučné! Čarnogurský sa ako známy rusofil vyjadroval k problematike svojsky, vyhýbavo, povedal by som fiškálsky, Fischer, zrejme nerozhľadený, sa vyjadroval opatrene, aby si neskazil renomé, vraj vieme o tom málo, ale Bárdos bol radikálny, ako už predtým v reálnej politike. Kritizoval vládu Smeru, premiéra, nesúhlasil s Fischerom a veru ani s Čarnogurským a od neho si vyslúžil kritiku – vraj či sú v tejto relácii preto, aby sa predvádzali, kto je aký svalovec a hrdina!? A kandidátka Mezenská sa z ničoho nič vyprofilovala viac ako opatrne, dostala otázku, aký je jej vzťah k takýmto konfliktom a priznala sa, že jej to všetko prekáža, chce šíriť iba mierové signály a sníva o neutralite.
Nuž poviem to takto, po malej chvíli do rovnakej patovej situácie dostal moderátor aj profesora Fischera v súvislosti so situáciou v našom zdravotníctve a hoci mu pomáhal aj Čarnogurský – predovšetkým v súvislosti s korupciou a prijímaním úplatkov, tlak Kovačiča ho vyviedol z pokoja a sústredenia. Zrejme to nie je priestor či prostredie a predovšetkým téma, kde je ako sa hovorí „doma“ a spravodlivo, je viac ako jasné, že republiku by tak ako Ústav, kde je šéfom, spravovať nevedel!
V závere debaty, keď už sa dvom kandidátom skončil časový limit Kovačič „griloval“ Čarnogurského o inakosti, Mezenskú o nonverbálnej komunikácii a problematike teleportácie a čo ako to vyzeralo byť ako téma vznešené, bolo to celkom smiešne! Celkom tak, ako záverečné kolo moderátorských otázok, čo mali byť preukazné v postojoch kandidátov, žiaľ, moderátor mienil, jeho hostia menili – dôkazom je rovnaká odpoveď na otázku, koho by kto podporil v druhom kole volieb. Unisono zaznel údaj, nepoviem, neprezradím a moje sklamanie z celého večera dostalo podobu výkričníka, páni, dáma a veru ani moderátor sa v ničom neprekonali!
A tak sa stredajší neskorý večer stal poslednou predvolebnou akciou v televíznom vysielaní Markízy, už dnes od rána je predpísaný „pokoj zbraní“, teda embargo na akúkoľvek reklamu prezidentských kandidátov a o všetkom sa už rozhodne iba vo volebných miestnostiach a pri volebných urnách. Očakával som, že finálny večer „ostrých diskusií“ bude najdôležitejší predovšetkým preto, že moderátorka Zlatica Puškárová hostí a spovedá naozaj relevantných prezidentských favoritov. Bol som zvedavý, ako sa jej návrat do kresla moderátorky politickej talkshow skončí, s akým výsledkom, koľko priestoru a predovšetkým s „akými následkami“ pre jej hostí a celý svoj blog venujem akurát jej. Neviem, čo na to ona, ale menežmentu a majiteľom Markízy odkazujem, že absencia relácie Na telo v programovej ponuke akurát s ňou je zlé rozhodnutie.
Ale predsa len je v tom aj účel vyššieho rangu, do štúdia prišlo päť prezidentských kandidátov, pripravených sa prezentovať v čo najlepšom svetle, som si istý, že svoju účasť v ostrej debate s Puškárovou nikdy nebudú ľutovať, nech už voľby pre nich dopadnú akokoľvek A podľa toho sa to veru aj odštartovalo, predovšetkým Róbert Fico si vzal na mušku svojho – podľa prieskumných agentúr najvážnejšieho súpera Andreja Kisku a presne to, čo sa objavilo na hanobiacich letákoch o jeho úžere a scientologickej kariére prezentoval ako fakt a realitu!
Kiskova reakcia bola jednoznačná, pripomenul všetkým, že na autora toho materiálu podal trestné oznámenie a Puškárovej otázku, či za tým všetkým nie je náhodou Smer a Fico, vyriešil súhlasom. Prežil však ešte aj celkom osobnú krízu, lebo všetci na Slovensku už vedia, že jeho priateľ a spoluzakladateľ Dobrého anjela Brossman sa od jeho kandidatúry dištancuje s verejným tvrdením, že by nebol dobrým prezidentom! Puškárovej réžia vzniknutej udalosti bola citlivým prístupom k jeho osobe a to aj potom, keď ho kritizoval Hrušovský, veru aj Kňažko a opakovane aj Fico. Jeho hodnotenie Kiskovho vývoja vo veciach viery kritizoval naozaj presvedčivo, ale tak, ako poznám moderátorku Puškárovú a jej zmysel pre spravodlivosť, nedovolila mu prezentovať sa v lepšom svetle ako si naozaj zaslúži! Pripomenula mu detstvo v kresťanskej viere aj so všetkými sviatosťami a veru aj to, že na prihlášku do KSČ napísal, už ako zrelý človek, že je prísny ateista.
Verte mi, nebolo mu to ľahkým precitnutím, lebo podľa seba súdim teba je hrubý morálny nedostatok a tak iba s hraným nadhľadom odvrkol, že otázka viery je súkromná vec a hotovo! A malo to aj pokračovanie, lebo Hrušovský sa vo chvíľach Ficovej „verejnej spovede“ a jeho klamstvách vyslovil svojsky a kresťansky, vraj by mal ísť k svätej spovedi, ale svoju naozaj zvláštnu letoru potvrdil aj teraz vyhlásením, že nech je to teda premiérova osobná vec! A ešte niečo, to paktovanie so stranou Smer o parlamentnej spolupráci vysvetľuje ako keby v pohode, ale každé spochybnenie reality ho rozčúli, ba rozčertí, lebo podľa mňa čisté svedomie naozaj vyzerá ináč!
Procházka v diskusii pôsobil seriózne, jedinú výčitku mu adresoval Pavol Hrušovský práve za jeho kritiku spojenectva KDH so Smerom, vraj zákon o rodine vždy podporoval, tak prečo akurát takto, ale neuspel. Nemal výhrady ani voči Kiskovi, prispieva na Dobrého anjela, on aj jeho manželka, 11% úrok nepovažuje za úžeru a pôsobil tak trošku mladícky nesmelo.
Celkom zvláštne sa v tento večer správal Milan Kňažko, nekonfrontačne, aj napriek tomu, že meno pána Brossmana, bývalého spoločníka Andreja Kisku a jeho názory prezentoval akurát on, ale celkom jednoznačne odmietal konfrontačné témy, aj drogové, ktoré mediálna sféra v jeho životopise uvádzala ako jednorazové záležitosti.
Róbert Fico dostal možnosť vyniknúť, stačilo zodpovedať Puškárovej otázku, či bol v tom byte a pil tam kolu, ale sklamal! Tak ako doteraz vždy, ak sa dostane do šlamastiky a podozrení kľučkuje, zatĺka, na nič sa nepamätá a nikto v štúdiu nemusel tak jednoznačne odmietať zodpovednosť za všetky známe hriechy a svoj ozajstný charakter a česť svetu predstavil návratom ku kritike Andreja Kisku. Dobre má preštudované viaceré kauzy občanov, čo od Kisku nakúpili za 7000 a museli platiť viac ako 20 000, hoci predtým tvrdil, že o tomto podnikateľovi nevie vôbec nič a je naozaj celkom dobre možné, že ten hanopisný leták má adresu vzniku presne v tejto sfére dobrej informovanosti!
Vzťah prezidentských kandidátov ku kauze Ukrajina – Rusko najlepšie chápe a vysvetľuje Milan Kňažko, jeho klasifikácia anexie Krymu bola komplexná, jednoznačná a presná, ba až ľudová, alebo chlapská, ak mi budete správne rozumieť a som si istý, že to všetko, čo je nešťastím ľudu Ukrajiny vysvetľoval najlepšie. A ešte niečo, záverečnú minútu svojej účasti na diskusii využil jednoznačne a múdro, nikoho na nič nenavádzal a vôbec sa nevnucoval, ale bolo celkom samozrejme cítiť, že presne vie, čo bude musieť ako prezident robiť! Na rozdiel od ostatných súperov, ktorých úsilie vyhrať voľby bolo vyjadrené výzvou - voľte mňa a ešte aj toho bolestínskeho od premiéra – vraj všetci sú proti mne, no čo mám teda robiť a som si istý, že na svojom rozhodnutí voliť Milana Kňažka nezmením vôbec nič!
Bola to dobrá „kortešačka“, s dobrou réžiou a atmosférou moderátorkou vynútenej kultúry a úcty, naozaj ostrej diskusie, lebo otázky dostali svoje odpovede – samozrejme s výnimkou účelových výhovoriek či klamstiev Róberta Fica – a nech už to prvé kolo volieb dopadne ako to chce osud či Prozreteľnosť, aj tak verím v dobrý koniec všetkého! No čo už, nastalo predvolebné moratórium.
