Lenže prišlo sklamanie, mladý moderátor tak ako doteraz vždy, neprekročil svoj vlastný tieň, chýba mu predovšetkým odvaha nesúhlasiť s postojmi vládnucich politikov, presnejšie reprezentantov strany Smer a namiesto konzekventnej snahy priviesť na obrazovky TA3 realitu a svetom akceptovanú podobu revolty ukrajinského ľudu – vedenú túžbou pričleniť mladú republiku k Európskej únii a odmietnuť jej návrat do postsovietskej závislosti, predovšetkým politickej a ekonomickej – zostal v pozícii nezainteresovanej bábky reprezentujúcej logo spoločnosti, viac naozaj nič!
Som úprimne presvedčený o tom, že o svojej slabosti a nedostatočnosti vie, tentoraz si do štúdia pozval nielen politikov, ale veru aj analytikov politického diania v širokom zábere špecifikácie i ponuky, ale veru aj kolegyňu zo spravodajstva TA3 Barboru Túrosovú, nastupujúcu hviezdu, ak budete akceptovať moje presvedčenie aj tip a všetko sa začalo obrazovými zábermi z Kyjeva a komentárom českého rozhlasového spravodajcu Martina Dorazína, priameho účastníka všetkého reálneho diania a dostalo to očakávané pomenovanie – Ukrajina mení svoju tvár!
Priamymi hosťami v štúdiu sa pre dvojicu moderátorov TA3 stali František Šebej, poslanec za MOST – HÍD a Róbert Ondrejcsák, štátny tajomník ministerstva obrany, predtým riaditeľ Centra pre európske a severoatlantické vzťahy, rovnako tak bezprostredne, ale v inom priestore aj Ivo Samson, riaditeľ Inštitútu brannobezpečnostných náležitostí a kto by očakával v ich účasti na tejto publicistickej prezentácii spravodajskej televízie voľajaký prínos, predovšetkým v hľadaní správnosti postojov slovenskej diplomacie, musím ho sklamať.
Všetko bolo realizované opakovaním známeho, kto je Janukovyč, aká je jeho politická orientácia, koľko opory sa mu dostávalo v parlamente, ako sa vyvíjala jeho reálna moc až po jej súčasnú stratu a hoci v tom prehľade bolo dobre viditeľné úsilie predstaviť aj zákulisie komplexu celého konfliktu, predovšetkým úlohu a vlastné ciele domácej oligarchie, ktorá neznáša žiaden štátnicky diktát, v rovine určenia zodpovednosti a orientácie preferencie pomoci –demonštrantom či naopak, vláde - nezaznelo ani jediné konštatovanie!
René Medzihradský, ktorý tie videohovory viedol, nebol na nič v tomto slova zmysle vôbec zvedavý a vrchol takejto „fajnovosti“ prišiel v poslednom takomto rozhovore na diaľku, keď sa aj našim hosťom stal minister vnútra Róbert Kaliňák. Referoval celkom prednostne o tom, ako dopadla jeho “inšpekčná cesta“ na hranicu s Ukrajinou, koľko je v tom pre nás nebezpečia a predovšetkým možných povinností, ale bolo to všetko iba profesionálne vyrovnané a pokojné! Nič ho nezrušovalo, Ukrajina nie je krajinou tretieho sveta, je naozaj veľká a naozaj samostatná, je presvedčený, že si vlastne vo všetkom poradí sama! Jasné, budeme podporovať všetko presne v tej podobe, ako o tom rozhodne EÚ, sme si však stále vedomí faktu, že Ukrajina nie je štátom ako sme my, ten zvyšok socialistického bloku, oni boli súčasťou ZSSR, im vládla predovšetkým KGB a všetko čo s tým súviselo v tej podobe smrteľnej viny a zodpovednosti a to je naozaj celkom iná podstata bytia národa aj dnes!
Navonok to vyznelo všedne, ale predsa len v tom bolo cítiť špecifikum podstaty obáv a strachu, ako to bude tak naozaj a práve vtedy sa moderátorka Túrosová telemostom spojila s Miroslavom Lajčákom, ministrom zahraničných vecí SR a jeho stanovisko, povedal by som moderátorkou priamo vyžiadané, potvrdilo doterajšiu “nezainteresovanú“ objektivitu všetkých hodnotení, čo sme doteraz počuli v štúdiu i v slovách ostatných účastníkov talkshow.
A predsa len tu jedna zmena nastala, Túrosová mala odvahu spýtať sa ministra Lajčáka, ako hodnotí odkaz premiéra Fica svetu a národu, ak mi dovolíte trošku nadhľadu, že my, na Slovensku, ukrajinskému národu a jeho túžbam a cieľom jednoducho nerozumieme, nevieme sa v tom, čo je realitou dobre orientovať a bolo v tom cítiť naozaj veľa pochybností nad prejavom takejto nedostatočnej štátnickej empatie. Lebo nič sa nedá robiť, premiér Slovenska je štátnik a ak celá EÚ a vlastne celý svet má vo všetkom jasno, prijímal sankcie proti Janukovyčovi a protestoval proti streľbe na námestí, jeho mlčanie a opatrnosť, čo je veľkorysé pomenovanie jeho váhania, tá otázka bola odvážna! Nechcem hádať a už vôbec nie predvídať, ale predsa len, som ochotný vysloviť tvrdenie, že tá otázka jej pristala prirodzenejšie, neviem si vôbec predstaviť, ako by zaznela v podaní René Medzihradského a bol som svojim spôsobom milo prekvapený, ako sa s jej nástojčivou zvedavosťou pokonal minister Lajčák! Ten oznam premiéra národu a svetu, predovšetkým v tej podobe nepochopenia - nevieme, nerozumieme, nemáme kontakty a ani vedomosti – ocenil lakonicky a jednoznačne definitívne – prekvapilo ma to! Viac nič, radšej rozprával presne v tých intenciách, čo už v TA3 zazneli predtým, no predsa len voľačo - všetko rozšíril predovšetkým o jeden rozmer, ktorý mimochodom absentuje aj u nás, aby sa moc v štáte rozložila rovnomerne na všetky zložky podieľajúce sa na riadení štátu, aby sa vylučoval diktát voľajakej zvrchovanej moci a zaznela aj obava, aby sa krajina v intenciách voľačo na tento spôsob nerozdelila na proeurópsku a Rusku oddanú časť.
A potom už prišli na program predpovede účastníkov talkshow V politike na budúcnosť Ukrajiny. Samson optimisticky a viac ako neodborne tipuje návrat Timošenkovej do politiky, podľa neho sa stane prezidentkou a skoro v rovnakom duchu – vraj o rok bude z Ukrajiny demokratický štát bytostne spojený s EÚ – sa vyslovil aj František Šebej. Zvláštnejšia bola reakcia, či vlastne tiež tipovanie člena vládneho kabinetu Ondrejcsáka, lebo podľa jeho predstáv to bude skôr boľavé, príde najskôr finančný kolaps a v priebehu vyrovnávania sa s touto galibou sa Ukrajina pomaly a s problémami bude s Európou predsa len zbližovať.
V konečnom scenári poldruhahodinovej relácie to mali však na TA3 vymyslené dobre, bodku za všetkým priamo v štúdiu, po rozlúčení sa so svojimi, tak trošku „druholigovými hosťami“ dal kandidát strany Smer na europarlamentné kreslo Marek Šefčovič, favorit Róberta Fica a veru aj predstaviteľ súčasnej nomenklatúry EÚ a bolo to v intenciách očakávanej budúcnosti. V politike ani tentoraz nebolo reláciou plnou napätia, konfrontácie, nástojčivosti vedieť, či dozvedieť sa a inscenácia voľačoho, na spôsob v socializme populárneho prehľadu tlače, výhradne v duchu oficiálnych postojov, naozaj nespĺňa očakávania. Tvorcov, či autorov a realizátorov relácie možno, ale v diváckom rozmere je to naozaj iba voľajaká, kvázi istota!
A uznajte, to už nikoho nepresviedča ani v každodennej propagande strany Smer, napriek zvyku, že istota vyzerala byť dobrým zaklínadlom, ale v spravodajskej televízii sa s voľačím tak málo reálnym či invenčným naozaj nedá pracovať! A v politickej talkshow už vôbec nie!
