Moderátor relácie Peter Bielik si nedeľu teda užil „plnou lyžicou a z bohato prestretého stola“, teda myslím politiky a rečí okolo nej, ba ten druhý diel, v ktorom sa za pultíky postavila zostava tých kandidátov na prezidentský úrad, ktorým výsledky prieskumných agentúr nedávajú naozaj žiadnu šancu na zvolenie – Jozef Behýl, Viliam Fischer, Ján Jurišta, Stanislav Martinčko, Milan Melník a Jozef Šimko, by sme mohli pomenovať spochybňovači vystúpenia preferovaných, vraj politikov! Toľko jednoznačnej kritiky na prvú „sedmičku“ kandidátov, ktorej sledovanie všetci priznávali, v realite, som neočakával, lebo s výnimkou profesora Fischera si polienko spochybňovania a kritiky, ba s odpustením, priamo pohoršenia nad hodnotením ich „výkonu“ v televíznej debate priložili všetci ostatní, ba veru aj opakovane!
Aby som bol spravodlivým posudzovateľom, potom sa na priebehu a kvalite tých dvoch dielov televíznej debaty podieľali nielen kandidáti v prezidentských voľbách, ale veru aj moderátor a poviem to s veľkorysým nadhľadom – kým tých relevantných súperov na post prezidenta oslovoval a debatoval s nimi ako s rovnocennými partnermi voľakde na odbornom seminári, s „náhradníkmi v zostave“, ak mi dovolíte takú zjednodušenú špecifikáciu, debatoval skôr nezáväzne, či priamo „susedsky“ a čím ďalej tým viac sa V politike začalo podobať posedeniu kamarátov s rovnakými potrebami.
Debatu o Slovensku a jeho vzťahu ku konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom sa tak rámcovo naozaj darilo udržiavať v rovine odbornej, teda politologickej a diplomatickej tak, ako je to zvykom, ale o veciach súvisiacich s povinnosťami prezidenta, v tom najširšom zábere, od predkladania jeho správy o stave krajiny, cez povinnosti vyplývajúce z Ústavy, z jeho osobnej zodpovednosti a charakterových vlastností až po radikalizmus, ktorý by mala podmieňovať jeho nezastupiteľnosť pri správe krajiny, to už bolo celkom zvláštne! Páni sa uvoľnili, bolo vidieť a cítiť, že je to problematika ich každodennej potreby, meditovali, hodnotili, ba priamo v priamom prenose špekulovali, lebo prisahám, toľko otvorenej kritiky na rozhodnutia a činy tejto vlády som v jednom priestore a od toľkých kritikov ešte nepočul! Ako sa hovorí, nedávali si pred ústa servítku, hovorili o aktivitách vlády Smeru ako to cítia a predstavte si, nebolo to iba voľačo všeobecné, kdeže, vo všetkom bola presne stanovená príčina, čo je príčinou nášho „vzostupu od desiatich k piatim“.
Nezamestnanosť, pokles poľnohospodárskej produkcie, závislosť na dovoze poľnohospodárskych komodít, trestuhodné rozpredávanie pôdy, vysoká miera korupcie, obchádzanie zákonov v každej sfére spoločnosti, nespravodlivosť v justícii, rodinkárstvo, štátny dlh, zlá ekonomika a jej katastrofálne pravidlá, jednoducho to vyzeralo ako pri voľajakej verejnej obžalobe! Adresnej, lebo za všetko takto špecifikované všetci kritizovali vládu a všetkému vládnuci Smer ostatných účastníkov besedy titulovali hanlivým vraj „politici“, lebo nedokážu realizovať žiadnu potrebnú zmenu. Ba vrcholom všetkého sa stalo hodnotenie kandidáta za KSS Jána Jurištu, ako to sám pomenoval za ľavicu a demokraciu, ktorý viac ako tvrdo hodnotil výkony premiéra Fica a neváhal povedať aj slová celkom na hranici únosnosti politickej kultúry. Podľa jeho analýz a hodnotení sa človek s takými vlastnosťami prezidentom stať nemôže a nesmie, má sa iba hanbiť, lebo Slovensko doviedol do takej chudoby, čo z nás robí vo svete žobrákov. Pripomínam, ľavičiar, stranícky kandidát, na jeho prihláške do volebnej súťaže je 16 tisíc podpisov komunistických priaznivcov a tým sa integrácia ľavičiarov do jednotného tábora straníkov Smeru stáva pofidérnym tvrdením! Veď uznajte, kde sa tu takýto volič vzal a naviac, ako je možné, že tézy predsedu Fica v ničom neakceptuje, naopak, ostro ho spochybňuje a ako možného prezidenta vylučuje!
Rovnako tak interesantný bol aj postoj Milana Melníka, ozdobu našej vedy, ktorý je celkom svojský svojim presvedčením, že prezident by mal byť absolútne politikou nepoznačená osobnosť a súčasnosť na Slovensku charakterizuje ako katastrofu. Je sklamaný a rozhorčený tým, ako sa u nás národu ubližuje v porovnaní s okolitými krajinami. Povedal by som, že vždy reagoval aspoň vyslovením súhlasu, ak niekto z jeho súperov povedal voľajaký presvedčivý príklad krivdy na Slovensku a najčastejšie glosoval všetky, proti súčasnej vláde vyslovené výhrady. Bol celkom presvedčivý, bolo cítiť pokoru v súvislosti s vlastnými slabými preferenciami a neváhal vyzývať verejnosť, aby sa rozhodla celkom ináč ako doteraz!
Viac ako prekvapujúco v tejto zostave pôsobil Stanislav Martinčko, predseda vlastnej politickej strany, ktorá je nielen mladá a malá, ale veru aj celkom špecifická vo všetkom, čo má charakterizovať štýl politiky, ktorého je nositeľom. Tento podnikateľ, čo sa po maturite stal profesionálnym vodičom a dnes podniká v oblasti kovových produktov – to viete, je východniar a táto komodita je mu blízka, ale máme mu veriť, že je to skôr iba vegetovanie než dobrý kšeft! Na všetko mal pripravené nielen vážne repliky, ale najčastejšie aj smiešky, ak mi budete chcieť rozumieť, vedel si zažartovať nad svojou „úspešnosťou“ v anketovom rebríčku a najviac sa mi pozdávala historka o jeho vstupe do sveta politiky. Vyprovokoval ho Fico, keď v roku 2006 štartoval svoju premiéru na poste premiéra a vraj keď zatvoril oči zdalo sa mu, že to reční Gustáv Husák! Vo všetkom, čo sa dalo spojiť s činnosťou Smeru, vlády a premiéra bol radikálny, jeho slovník bol zo všetkých kolegov v debate najľudovejší, ak si správne vyložíte jeho priamosť a jadrnosť či doslova ráz debát pri pive a jeho odpoveď na otázku, prečo do volieb kandidoval pripomenul, že ho naozaj vyprovokoval Fico, ale svojsky to doplnil o repliku – a prečo nie!?
Jozef Šimko, primátor mesta Rimavská Sobota, teda občan regiónu, kde je to v súvislosti s biedou občanov, nezamestnanosťou a neriešenou problematikou života Rómov vari najproblematickejšie u nás, bol výhradným kritikom vládnutia tejto vlády. Robí ju za všetko zlé zodpovednou, obviňuje ju z chýb v rozhodovaní o zákonoch, kritizoval jej ekonomické rozhodnutia, dlh štátu, nezamestnanosť, korupciu, výberové konania s účelom dať zbohatnúť vyvoleným a predovšetkým našu chudobu, ktorá nás posúva celkom na najnižší stupienok životnej úrovne v strednej Európe. Porovnával údaje v štatistikách vlády s realitou – predovšetkým priemernú mzdu a jej reálnu podobu a neváhal to definovať ako klamstvo! Rovnako tak za všetko charakterizované ako rómska otázka robí zodpovedným Smer, ten umelý spoj s OĽaNO a splnomocnencom Polákom mu je na smiech, pýta sa, kam sa podeli prostriedky z EÚ určené na projekt, čo mal už dávno priniesť výsledky a bolo cítiť, že jeho túžba, o voľačom v prospech národa rozhodovať, má predovšetkým ekonomický podtext.
Moje očakávania však sklamal profesor Viliam Fischer, lekár, čo aj do môjho života priniesol zázrak uzdravenia a hoci sa prezentoval ako odborník, čo sa cez spoznávanie odbornosti a profesionality v svojej profesii vypracoval na svetovú špičku a preukázal verejnosti, že je odborníkom na budovanie pracovných tímov, ako individualita v kontexte s povinnosťami prezidenta nebol vierohodným kandidátom. Mal v sebe málo kreativity, reagoval predovšetkým na podnety a inšpiráciu od kolegov a najdlhšie zo všetkých pred kamerami mlčal. A nevynikal ani ako rozprávač a je nad slnko jasnejšie, že genialita jeho profesionality je garantom, že naša kardiochirurgia už lepšiu históriu než s ním na čele nemohla prežívať, ale stať sa prezidentom sa mu celkom iste nesplní. .
A jediná žena na listine prezidentských kandidátov, Helena Mezenská, na stretnutie pred kamerami TA3 neprišla. Jej vyhlásenie, čo ju k tomu priviedlo bolo samozrejme osobné – moderátora TA3 Petra Bielika nepovažuje za profesionála, svoju účasť na vedení televíznej produkcie zneužíva a poškodzuje práva iných, čo s priznaním, že takto sa správal aj voči nej vyslovila celkom adresne. Môj názor v tejto veci nie je vôbec odlišným postojom, viac sa mi na TA3 pozdáva moderovanie Oravovej, lebo Bielik je naozaj „ľahko formovateľná figúrka“. Ak je mu partnerom naozajstná osobnosť, predovšetkým zo sfér riadenia štátu, vie byť celkom nekorektný, na viac spôsobov, vie prejavovať úctu až pietnu, ale pri slabších persónach predvádza svoju „nekompromisnú nezávislosť“! Mezenská to prežila, poznačilo ju to nedôverou a svoje rozhodnutie vyslovila jednoznačne, takže ako sa hovorí, jej neúčasť bola pred verejnosťou ospravedlnená!
Toto pokračovanie v kandidátskej debate na súťaž o prezidentské kreslo, ktoré je podľa fotografií v SME skutočne exkluzívne a pohodlné, bolo skôr na oživenie atmosféry pred voľbami, než vážnou produkciou, lebo hoci si márnosť svojho úsilia zostava uchádzačov oň uvedomovala, predsa len, priania uspieť vyslovili vlastne všetci! Dal by Boh, aby sa ľudia spamätali, aby si uvedomili, že to, čo je pri moci teraz je prekliatím Slovenska, ale naozaj v tom nebolo nič viac!
