Žena vraj môže byť aj škriepna, aspoň to tvrdia staré príručky pravidiel bontónu veľkej dámy, ale tam, kde je vo veci naozaj viac než iba móda, osobný vzhľad či preferencia určitého druhu kozmetiky, tam sa vyžaduje celkom zákonite oveľa viac než troška nekultúry, frivolnosti a neskroteného temperamentu, lebo akurát v osobnom styku s ministrom Kaliňákom je to celkom kontraproduktívne. Naňho jednoducho nemáte, to už v televízii predviedol spoľahlivo a opakovane.
Vás mi je ľúto ako profesionála a tak ako sa môžete nakaziť vírusom či bacilom akéhokoľvek neduhu, je to už v krátkom čase druhá nákaza šírená Kaliňákom. Je vašim nešťastím, chýbajú vám ochranné mechanizmy, nie ste voči jeho chovaniu imúnna a po chvíli rozhovoru ste z ničoho nič v škriepke, ste stále viac a viac agresívna, rezolútna, skáčete do reči, najradšej rozprávate vtedy kedy aj on a pre nás, čo sedíme pred televízormi, Na telo stráca čaro rôznosti či hľadania pravdy. Voľakedy ste to zvládali a som si istý, že vlastne ešte aj teraz, nebyť toho Kaliňáka! Skúste si to prebrať v pokoji doma, poraďte sa s majstrami profesie či psychológmi, alebo aj s psychiatrami, lebo občas to vyzerá byť až v takomto rozmere a určite si pomôžete. Keby som vám mal radiť ja, tak mám jeden recept!
V tej chvíli, keď sa Kaliňák nedá zastaviť, keď na nič neberie ohľad a chce za každú cenu dokončiť svoje nekonečné frázovanie, namiesto skoku do reči využite to starodávne, dostatočne razantné – kuš! Buď už ticho! Kuš! Všimnite si, je to vždy vtedy, keď po dokončení nedokončenej myšlienky použije niektorú zo spojok, najčastejšie je to -a- a môžete si byť istá, že na vašu otázku aj tak neodpovedal a to čo má prísť, to je z celkom iného súdka. Ten, s kým sa rozpráva, je v zajatí bohapustej demagógie a populizmu, čo je ukryté v slovnej sprche vyhŕknutej s neznalosťou zásad dýchania pri reči a bolo mi ľúto, v tomto poslednom prípade Jána Figeľa, ktorého priestor na reakcie bol nedôstojný. Ba celkom symptomaticky nákaza preskakovala už aj k nemu, začal byť nervózny, nadychoval sa, chcel reagovať a jeho výzor kariérneho diplomata, ktorého nerozhádže vlastne vôbec nič, sa celkom strácal.
Je to logické, lebo len letmá spomienka na počuté je neuveriteľná. Na otázku, ako je to s financovaním SMER-u, prečo je trestné oznámenie anonymné, keď oficiálne poznáme autorstvo, prečo je premiér ticho a prečo sa nevyvodzujú dôsledky prišla odpoveď.
„Aha, tak prečo ste vy neurobili to a to, prečo ste nežiadali vyšetrovanie, prečo ignorujete, že Slovensko už teraz obdivujú za jeho budúce ekonomické úspechy, prečo závidíte...??? Tak!“
Nuž a vy ste pani redaktorka radšej „zbalili krám!“ Pred časovým limitom, avizovaným v programe, celkom iste vnútorne roztrpčená, v citoch zranená, profesionálne zneistená, lebo vydržať polhodinku pri takom agresívnom, bigotne samoľúbom indivíduu, naviac, ak je to minister vo vláde silového rezortu a podpredseda „rodnej strany SMER“, ktorá bez zábran prezentuje svoju moc na tisíc spôsobov, to naozaj nie je pobyt v sanatóriu či v kúpeľoch. Určite ste si spomenuli na úvod vašej show, kde minister vysvetľoval, ako dokonale príslušníci jeho policajného korpusu ochraňovali chudákov neheterosexuálov na ružovom pride a malo vám byť všetko jasné. Za starých čias sa hovorilo, že ak sa nechceš ocikať, tak to nerob proti vetru! Howgh! Je to ako otvorený list, ale naozaj vás mám rád a z ničoho neobviňujem. Život je často aj pes!
