Vysielanie programov s takýmto určením spĺňa zásadu známych predpokladov, že je lepšie jediný raz vidieť ako sto krát počuť a TA3 teda ešte v adventnom čase, hoci sa termín prezidentských volieb očakáva až v apríli budúceho roka, rozhodla napísať prvú kapitolu dejinného almanachu s obsahom – tak toto vám, ako svoje recepty kuchyne prezidenta republiky ponúkame! V priamom súboji osobností, v konfrontácii názorov a postojov, s potrebou vyznať sa z presvedčení, čo riadia v živote naše myslenie a činy a predovšetkým s nádejou, že zaujmeme, uveríte nám a zostaneme vo vašich srdciach a mysliach ako tí, čo si prezidentom, teda prvým občanom Slovenska byť zaslúžia. TA3 už naozaj odštartovala seriál programov venovaných kandidátskym súbojom adeptov na takýto post a hoci je v tom naozaj priveľa nedočkavosti, dá sa jej taktike a očakávaniam rozumieť.
Prítomnosť slovenskej spoločnosti má charakter skôr neistôt než spoľahlivosti, je v nej veľa štipľavosti a nestráviteľných ingrediencií, ba veru až zákernosti a účelových riešení, čo spôsobujú stratu ilúzií a priveľa všeobecnej skepsy, takže program s obsahom veľkých osobných ambícií a prísľubmi dobrej budúcnosti pre národ prináša do tej „nebezpečnej tmy“ nielen svetielko nádeje, ale predovšetkým odkaz, že tým dobrým a spoľahlivým zvestovateľom lepších správ sa stávame my – TA3! Lebo nič sa nedá robiť, k nedeľnému obedu by nebolo vôbec príjemné sledovať seriál planých sľubov a jedovatostí o schválenom rozpočte Slovenska, alebo o nekorektnosti a vypočítavosti oficiálnych predstaviteľov štátnej moci, to bude naozaj rozumnejšie vidieť a vypočuť si viacnásobné snívanie o tom, čo kto z tých kandidátov na prezidenta dokáže vymyslieť.
Premiéru kandidátskej verejnej debaty odštartoval moderátor René Medzihradský v ponuke naozaj reprezentatívnej, pred kamerami spolu s ním sedeli Pavol Hrušovský, kandidát politickej strany KDH a MOST – HÍD, ktorý sa usiluje stať sa aj kandidátom občianskym, zbiera podpisy a Andrej Kiska, výhradne občiansky kandidát na prezidentský post a verte – neverte, od samého začiatku relácie bolo jasné, aké rozdielne sú osobné kvality oboch, predovšetkým v snahe nedopustiť pochybnosti o vlastných morálnych kvalitách a v čom sú ich aktivity na ceste za týmto cieľom spoločné, no predovšetkým rozdielne.
René Medzihradský svoju talkshow začal vraj detektorom pravdy, keď sériou krátkych a celkom jednoznačných otázok divákom priblížil, ako sa páni dajú charakterizovať. Obaja potvrdili, že úplatky nikdy nedali a ani neprijali, že sú občanmi aj s chybami, lebo predovšetkým na ceste sa ako vodiči motorových osobných vozidiel správajú presne tak ako väčšina, ani jeden z nich sa nepasoval do pozície absolútne bezúhonnej a rovnako tak jednotne sa dali počuť aj pri odpovedi na otázku, či sú fyzicky a psychicky vo „forme a dobrej kondícii“. A potom prišiel prvý rozdiel v odpovedi, kým Pavol Hrušovský na otázku, či by pri návšteve v Bielom dome potreboval služby tlmočníka – akože vraj pre istotu, aby nemusel premýšľať nad každým slovom súhlasil, Andrej Kiska argumentoval svojim životom a osobnými skúsenosťami, v USA žil, podnikal tam a angličtina je mu prirodzeným spôsobom komunikácie, takže vraj by si vystačil sám!
No tento rozdiel naozaj nebol tým, čo evokoval kvalitatívne najväčšie rozdiely v posudzovaní hodnôt vyplývajúcich z ich odpovedí. Po prvý raz to zaiskrilo iskričkami skratu v tej chvíli, keď Pavol Hrušovský Slovensku oznámil, že on by veru rozpočet na rok 2014 ako prezident podpísal, lebo by to bolo lepšie ako uvrhnúť krajinu do rozpočtového provizória, hoci ho ako poslanec v parlamente kritizoval, ale Andrej Kiska naopak – nikdy by rozpočet v takejto podobe nepodpísal, úloha prezidenta je podľa jeho hodnotového rebríčka iná! Zodpovednosť by mu velila urobiť všetko čo sa dá a čo je treba, aby sa nič polovičaté či nezodpovedné nestalo realitou!
To viete, presne v tej chvíli bolo jasné, „kto je v politike doma“ a ako sa to v reálnom živote prejaví – Pavol Hrušovský všetko „uviedol na pravú mieru“ svojou textovou opravou, že ten rozpočet je naozaj zlý, ako poslanec za jeho podobu nehlasoval, ale... a divák to mal ako na fotografii rovno zo života! Alternatíva je možná vždy a všade, to je v živote človeka ako je Pavol Hrušovský normálne a vopred sa bude dať iba hádať, čo bude istotou v jeho činoch a rozhodnutiach.
Naozaj zaujímavo potom na mňa zapôsobili opisy kontaktov oboch pánov na svojej bezprostredné okolie, predovšetkým osobností, aj takých, čo boli v pozícii mocných aj odmietaných a bolo to oveľa jednoduchšie pre Andreja Kisku. Vzťah k Ivete Radičovej, Danielovi Lipšicovi a aj iným nám priblížil celkom prirodzene, no všetko, čo na túto tému povedal Pavol Hrušovský už malo charakter nielen opisnosti a slohovej vynaliezavosti, ale až zavádzania, lebo národ už dávno všetko vie a pozná!
Svoju moderátorskú povinnosť potom René Medzihradský ukončil otázkami celkom preukaznej agresie – podpíšete zákony o právach homosexuálov tak, aby boli rovnocenné s občanmi heterosexuálnymi, predovšetkým vo vzťahu k vytvoreniu rodiny a rodičovstva a obaja páni boli jednotní - nie! Podobné to bolo aj pri prijatí pravidiel o dekriminalizácii užívania marihuany, ba Andrej Kiska svoje stanovisko rozšíril aj o vedomosť, ako zle to ovplyvnilo kvalitu života v niektorých štátoch USA a priznám sa, rigoróznosť postoja oboch bola až prekvapujúca – žiadne alternatívy či aspoň náznaky väčšej demokracie.
Na viac už nebol komentátor zvedavý, nič nehodnotil osobne a ani porovnávaním, so svojim hosťami sa rozlúčil a nám ponúkol možnosť, byť jeho divákmi aj pri repríze rovnakej udalosti v podaní s Jánom Čarnogurským a Gyulom Bárdosom, čo už, priznám sa celkom dobrovoľne, mojim záujmom a veru aj vkusu, ak mi páni odpustia, nevyhovovalo! Ján Čarnogurský je celkom iste skvelý fiškál, má prax politika s kreatívnymi riešeniami a veru aj odvahou, ale je zaťažený mnohými predsudkami, rodinnými väzbami a históriou a bol som úprimne rád, keď z politiky odišiel a stal sa jej reliktom. Nezabudnuteľným, ale viac nič a ako prezident by bol obrovskou ťarchou na národnom povedomí a povinnostiach.
No a Gyula Bárdos je voľačo ešte márnejšie, lebo v jeho vyjadreniach sa zaznávaný princíp národnostnej nerovnosti prejavuje v podobe demokracie nehodnej, cítiť v tom účelovosť ochrany menšín, napriek všetkému čo je realitou a v čom tento politik ako občan žije a prepáčte, to naozaj nie je danosť, pre ktorú by sa mal stať našim prvým občanom! Aj analytik agentúry FOCUS sa vyslovil celkom jednoznačne, že kandidatúra Bárdosa je účelovosť zameraná na povznesenie nálad voličov vrátiť SMK miesto v parlamente, popri strane MOST – HÍD, viac nič a o nič viac nádejí nedáva ani viere Jána Čarnogurského čo keby, lebo rozdiely v percentách medzi kandidátmi na účasť v druhom kole volieb budú neveľké.
A ešte v niečom bol Ján Čarnogurský originálny, predpovedá, že Róbert Fico do prezidentských volieb nepôjde, nie je to v jeho letore a prehra by znamenala fiasko nielen osobné, ale predovšetkým stranícke a to naozaj nebude riskovať. Poznáte to, aj vrabec v hrsti je istota...
Nedeľa na TA3 mala teda takúto podobu a žiaľ, na Jednotke sa ešte nič nezmenilo! Reláciu som si nahral, lebo V politike si nárokovali takmer dve hodiny môjho interesu a nemal som za čím banovať. Štátna televízia prišla s ponukou ex post, márnou a zbytočnou, o štátnych financiách a rozpočte rokoval minister Kažimír s oponentom konečne na úrovni, viac ako rovnocenným, Ivan Štefanec o tom už mnohých presvedčil, ale je to všetko už celkom mimo zvedavosti či pozornosti, vlastne po záruke, lebo čo Smer potreboval, to už si aj odhlasoval. A nič sa nedá robiť, povinnosť mediálnej sféry nie je zaujať verejnosť v podobe nostalgických spomienok, predovšetkým v politickej publicistike nie, tam musí dominovať aktuálnosť a to nie je ani v tom „moderátorsky“ inovovanom O 5 minút dvanásť v ponuke. Pre spravodlivosť, všetky moje dávne výhrady voči fajnovosti ekonóma Šejnu Ivan Štefanec hravo potvrdil, bol Kažimírovi oponentom ako sa patrí, ich škriepky končili aj v priamom prenose jeho dominanciou, ale aj tak, to už nebola moderátorova prednosť.
Druhá adventná nedeľa bola teda v svete politiky na tento spôsob a bol by som úprimne rád, aby to bolo konečne v inej réžii a v inej podobe, lebo svojim spôsobom je aj politika dobrodružstvom či osvedčeným koníčkom občianskeho interesu a uznajte, voči gustu žiaden dišputát neobstojí!
