Pre Slovensko týchto dní tvrdenie celkom preukazné, skloňuje sa predovšetkým v súvislosti s pravidlami medzinárodných právnych noriem a zvyklostí všeobecne akceptovaných a pofidérnu podobu i poriadne pošramotenú povesť nadobudlo predovšetkým v súvislosti s faktom, že voľačo na tento spôsob ako keby ani nepoznalo, nikdy o voľačom takom ani nechyrovalo a tie dohovory o zjednotení právnych systémov ani nikdy pri vstupe do EÚ neabsolvovalo. Jasné, to nie je pravda, ináč by sme sa do takej spoločnosti právne zvrchovaných krajín nikdy dostať nemohli, ale na druhej strane je tu jedna výnimka, čo to napokon predsa len zvládla! Je iným utajená, má tak akosi iba domáci rozmer, lebo v opačnom prípade by to už dostalo iné pomenovanie, ktoré by nás urobilo skôr právne smiešnym než smutným spoločníkom a hoci to celkom iste vedia ako istotu všetci, lepšie je vraj držať hubu a krok, lebo...
Zasa tajomnosť, ale iba dovtedy kým neprezradím, že je tu reč o prehratej arbitráži Slovenska vo veci ušlých ziskov akcionára súkromnej zdravotnej poisťovne Union vo výške 22 miliónov eur, ktorú slovenská vláda poškodenému odmietla vyplatiť!
Budem konzekventný, akurát teraz vysvetlím, že to bolo osobné rozhodnutie vtedajšieho i súčasného premiéra Róberta Fica, aby sa žiaden zisk zdravotnej poisťovne plynúci z jej hospodárenia a správy nevyplácal a ak sa to niekomu nezdá, ak s tým nesúhlasí, alebo má právne výhrady, nech sa sporí aj s ním a rýchlo vraj zistí, aká je pravda! Jasné, hoci bolo záujemcov o takéto dobrodružstvo viac ako dosť, všetko malo vždy korektnú podobu súdnej kauzy a aké boli konce, to už viete! Slovensko, ergo jeho premiér, čo tak presvedčivo chcel dokazovať svoju istotu a znalosti, neuspelo!! Musí platiť! A pozor, to ešte ani zďaleka nie je koniec všetkého v tomto smutnom a poučnom príbehu, kdeže, právnickú facku dostal štát a jeho predstaviteľ aj doma, od Ústavného súdu, lebo ten rozhodol, že zákaz vyplácať zdravotným poisťovniam zisk je protiústavným verdiktom!
Na prvý pohľad by to mohlo znamenať koniec kauzy, ale skutočnosť je typicky našská, my sme neprehrali, my máme pravdu, my nikomu platiť nebudeme, pravdu máme v každom prípade my a... tie konce sú ešte smutnejšie. Naše účty exekútor dohliadajúci nad verdiktom arbitráže v Luxembursku zablokoval, lebo akurát pre takéto prípady je uzatvorená právna medzištátna dohoda a reagovali sme v doterajšom štýle – pravda je na našej strane, budeme sa brániť, jasné, súdne a tú dohodu na nemeckom súde žalobou spochybníme. A stalo sa, táto kauza je, ako sa hovorí živá, dobre si vegetuje zo štátnych prostriedkov, právnici čo sú zainteresovaní si mädlia nielen ruky a vraj spokojní sú aj naši oficiálni predstavitelia – ešte nie je ničomu koniec, ešte platiť nikomu a nič nemusíme, hoci už dávno všetci vedia, že zaplatíme a to naozaj štedrejšie, ako bol pôvodný trest a pokuta!
Vrátiť sa k tomuto prípadu, čo je dôkazom nižšej úrovne právneho vedomia zodpovedných, či dôkazom márnej pýchy istej nezodpovednej persóny na premiérskom poste, ma inšpiroval postoj odborníka špičkovej úrovne. Jeho odkaz nám a našej vláde bol jednoznačný – v Európe sa po prehratej arbitráži zvykne platiť, svoje záväzky je prirodzené si vyrovnať, opak je možný tak iba v rozvojových krajinách Afriky či Latinskej Ameriky, ale keď som sa tak trošku vrátil v čase a v dejinách platných pre Smer a jeho predsedu, objavil som precedens! Pamätáte si, ako zložito a ťažko, ba napokon celkom nekorektne, aj účelovo a pre nás nevýhodne sme svoje koruny dostávali z bývalej mocnosti ZSSR!? Ako špekulovali v tejto krajine o svojom dlhu voči nám, čo všetko sme napokon boli nútení prijať, aby sme neutrpeli stratu absolútnu a nie iba čiastkovú? Veru tak a ktohovie, či akurát tu sa nenašla inšpirácia byť rovnako tvrdošijným dlžníkom, čo je síce v nepráve, ale ...
Je to na vás, čo si o takejto možnosti pomyslíte, ale ani tým najväčším kritikom neodporúčam kričať a zlostiť sa, lebo všetkému zlému pre budúce dni našich zvrchovaných správcov štátu ani zďaleka nie je koniec! Ešte sme v jednej kauze neskončili celkom na dlážke európskeho ringu s definitívne „rozbitým imidžom“, ešte je to iba očakávanie nevyhnutnosti a už je tu nová žaloba! Zasa na medzinárodnej úrovni, zasa vo veci súkromných zdravotných poisťovní a nechcem byť zlým prorokom, ale všetko vyzerá tak, že s rovnako negatívnym verdiktom. Majitelia podielu v poisťovni Union, čo sú akcionári holandskej spoločnosti Achmea a už nad Slovenskom v kauze o ktorej je doteraz reč vyhrali, žalujú premiéra Slovenska a jeho ministerku zdravotníctva tak akosi v predstihu, že ich úsilie, vytvoriť iba jedinú zdravotnú poisťovňu odkúpením súkromných a ak nepríde k dohode, potom budú vyvlastnené, je právne pomýlené, neudržateľné!
Bože, ten povzdych je oprávnený, lebo tentoraz je to už vopred prehratá kauza a podozrievam tých zodpovedných, vo veci zainteresovaných, že to už vedia aj oni a práve preto Ficove priania brzdia, obchádzajú a časovo manipulujú tak, aby galibu oddialili! Veď už dávno malo byť všetko nielen naprogramované, ale scenárom menovite, adresne a jednoznačne skompletizované, ale nie je a verte mi, to je voľačo jednoducho celkom zvláštne. Vyzerá to ako účelová obrana pred silou a ako sa hovorí, uvidíme, čo všetko sa ešte v tejto veci môže stať? Nechcem prognostikovať, lebo nielen zázraky sa dejú, ale aj ľudia s absenciou takej danosti môžu zmúdrieť či polepšiť sa, takže spoľahnime sa na čas! Ten je zatiaľ na strane múdrosti, ale záruk veru niet - vôbec žiadnych!
Ale aj tak, nie je tomu tak dávno čo som škodoradostných ekonómov, celkom iste nie tých oddaných Smeru a vláde, videl prezentovať náklady na advokátske služby Slovenska vo veci zastupovania na medzinárodných arbitrážnych súdoch spojených s kauzou zdravotnej poisťovne Union a o ušlom zisku jej akcionárov z holandskej firmy Achmea. Ako sa hovorí, sú to poriadne peniaze, vyhodené viac ako márne a nezodpovedne, s ľahko preukázateľnou osobnou zodpovednosťou – alebo ak chcete presnejšie, tak nezodpovednosťou – a voľačo na spôsob zosobnenia viny je prirodzenou reakciou docieliť potrebnú výstrahu pred ďalšou neuváženou aktivitou. To, z cudzieho krv netečie nie je namieste, naozaj nie, je to z prostriedkov nás všetkých a ak vás napadne to čo mnohých, aj mňa – zosobniť škody vinníkom – je to celkom iste oprávnený postoj.
Nota bene veru aj preto, aby to bolo ako poučenie, lebo ten projekt vyvlastnenia súkromných zdravotných poisťovní zasa neobstojí nielen pred ich majiteľmi a akcionármi, ale veru ani v kontexte s našimi zákonmi a prežiť nové fiasko a dočkať sa novej prehry i škôd by bolo potvrdením našej, s prepáčením, nedostatočnosti. Skúste hádať, aké to dostane meno a čo to bude tým zodpovedným ako zodpovedná výbava chýbať? Pane Bože, pomáhaj – je to iba osobná prosba, ale ako ten povzdych o niekoľko riadkov vyššie zasa oprávnená, lebo čo už, budeme to naozaj potrebovať!
