Azúrový svet

Tenis som hral na antuke, na parketách v hale, aj na asfalte a betóne, keď sa sídliská vylepšovali vybavenosťou a niekoľkokrát aj na tráve, lebo kamarát na Morave mal v správe neuveriteľne dokonalý kúsok Wimbledonu. Priznám sa, keď sa tenisovými kuloármi začali šíriť klebety, že antuková sezóna sa pred najskvelejším turnajom na dvorcoch Rolanda Garrosa do prevádzkovej teploty zahreje v Madride, kde Mutua open privíta svetovú špičku mužov a žien na modrej antuke, začal som byť úprimne zvedavý. Celý svoj život som antuku vnímal ako odpad z tehelne, s červenkastou farbou a nikdy som nepremýšľal, či by sa ten kolor mal zmeniť, veď keď som objavil malé americké turnaje so zelenou antukou, priznávam, že sa mi to nepáčilo. Tá zeleň nebola podobná ničomu čo je pekné a tak som spolu s tenistami očakával, ako to v tom Madride bude. Mnohí protestovali, viacerí priamo nadávali a hoci sa prognózy, vraj prijateľnejšej kvality televíznych prenosov tvárili profesionálne, nadšený som nebol ani ja. Ten madridský pokus sa však vydaril. Farba je sýty azúr, loptička je podľa sľubov expertov viditeľná vynikajúco a Petra Kvitová, ktorú som videl zvíťaziť, bola ako keby  v nebi. Modrá je dobrá.

Stanislav Krištofík Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny