Modrá je dobrá a víťazí
Ten súboj na Zimnom štadióne Ondreja Nepelu bol naozaj dlho očakávanou udalosťou a zaslúžili sa o to predovšetkým súperi - Slovan Bratislava a Lev Praha, fanúšikovia pod jeho strechou a vlastne, ba celkom isto, milovnici hokeja v dvoch, voľakedy v jeden štát spojených krajinách. Malo to teda príchuť športu, bolo v tom napätie a neistota, viera vo vlastné sily a veru aj vzývanie šťastného osudu, lebo rovnocennosť súperov sa očakávala rovnako tak, ako avizovaná neochota bratislavského publika privítať Zdena Cháru tak, ako by si to zaslúžil nebyť tej zlej chvíľky, keď sa v Prahe rozhodol belasej hviezde s menom Šatan predviesť, čo dokáže 205 centimetrov s hmotnosťou viac ako metrák! Všetko sa to stalo presne v očakávanej podobe, Chára to naozaj "dostal cez piskot tribún vyžrať", aby nezabudol že frajer na ľade naozaj vyzerá ináč a ten osud - teraz spravodlivý, mu doprial vsietiť gól! Jeho Lev však dostal dva - veď hovorím, bola tam spravodlivosť a tak akosi naviac aj veľa, preveľa modrej. Farba Slovanu bola v podobe šálov v tejto farbe a slniečkom tej krásnej chvíle sa stala kvalita tých, čo s nimi fandili! Bolo to úžasné, malo to úroveň a šport mal veľký deň. Spoločný!