Na margo oslavy
Z núdze cnosť, hovorí sa presne vtedy, ak treba voľačo urobiť, prezentovať sa či iba dať o sebe vedieť ako o voľačom dobrom, spoľahlivom a a celkom naliehavá je takáto povinnosť vtedy, ak je potrebné trošku viac, než je iba obyčajná a formálna propagácia vlastnej dôležitosti a predovšetkým neomylnosti a zvrchovanosti. Oslavy výročia SNP v Banskej Bystrici, presne s takýmto scenárom, pripravil vládnuci SMER. Vystúpenie prezidenta Gašparoviča s troškou nášho folklóru, predsedu vlády Róberta Fica, s rečami o vzájomnosti a spolupatričnosti, ale s dodatkom sovietskej piesne, aby sa vedelo a spomínalo, cudzí text čo v katastrofálnom prevedení odrecitovala podpredsedníčka parlamentu a neuveriteľná propagácia politiky vládnucej strany staronového predsedu SZPFB Sečkára o tom, kto všetko v parlamente musí byť proti „ňeonacizmu a ňeofašizmu“, lebo to je zrejme príkaz doby. A nebyť poézie mladého hrdinu v piesni a hymnusu Kto za pravdu horí, mohli sme sa nazdávať, že strana SMER má predvolebnú agitku. Poviem to takto, to bolo treba vidieť a počuť, to bolo voľačo ozajstných osláv celkom nedôstojné!