Náš pán prezident bol za experta
V tej chvíli, keď sa to dalo, alebo aj ináč, ešte sa to dalo, naučili sme sa chodiť taká kamarátska partia na spoločné dovolenky do vtedajšej Juhoslávie. Bolo to dobré riešenie v každom ohľade, mali sme tam nielen dobrých kamarátov a žiadnu rečovú bariéru, cestovné doklady a devízový prísľub vyriešili známi doma bez zvýšeného interesu polície či tajných a prvé čo sme sa o tejto federácii naučili bol fakt, že sú to skoro všetko ľudia čo rozumejú kšeftu a rovnako spoľahlivo sa nemajú radi všetky tie národnosti navzájom. Potom sme spoznali náboženské cítenie týchto etník a bolo všetkým nad slnko jasnejšie, že čo len najmenší príznak konfliktu znamená vykopanie vojnovej sekery a Slovinec Stano Snoj nesmel vedieť o Srbovi Nenadovi Veliovičovi, lebo by bol s kamarátstvom koniec! A naopak, to sa totižto vždy iba preklínalo a bohapusto nadávalo. To však zrejme Ivan Gašparovič ignoruje, lebo jeho návšteva v Bosne a Hercegovine by nemala taký nepríjemný koniec aký prežil, lebo nekompatibilnosť jej časti Republika Srbská so zvyškom krajiny je naozaj voľačo celkom iné, než my a Čechy. Veru tak a je v tom až po krk!