Spomienka s pomenovaním štvrťstoročná
Už je to 25 rokov odvtedy, ako som sa dozvedel viac a takpovediac z prvej ruky o aktivitách tajnej cirkvi a bol som úprimne prekvapený, čo všetko sa darí organizovať celkom obyčajným ľuďom v tom neuveriteľne nerovnom súboji s komunistickou mocou. Vtedy som pracoval na špeciálnej výrobe a opravy na povrchovej kvalite raketových striel GRAD som vykonával v spolupráci s dámami v oddelení technickej kontroly, keď mi jedna z nich prezradila, že jej tri ratolesti, vtedy stredoškolskí študenti, cestujú do Bratislavy manifestovať za slobodu viery so zapálenými sviečkami a ani som jej nechcel veriť, že tam idú tromi autobusmi! Keď mi potom rozprávala, čo všetko prežili, ako sa k nim zachovala moc, o polievacích autách a vodných delách i obuškoch v rukách esenbákov, bol to šok! Informovanosť verejnosti bola zmanipulovaná a bol to jasný dôkaz o tom, že je tu sila, ktorej sa komunisti musia obávať. Tých protestujúcich sme vtedy považovali za hrdinov. A taká je aj moja spomienka, boli našim predvojom a nádejou, takže obdiv nad ich odvahou si zaslúži aj takúto spomienku.