Svadobné reminiscencie

Nemusím na kráľovskú svadbu v Londýne reagovať článkom či reportážou, pravdaže nie, ale bez výhrad doznávam, že ma ten ošiaľ davovej psychózy – a to myslím iba v dobrom, lebo exkluzivita udalosti bola mimoriadna – celkom opantal. Bolo to dokonale pripravené i zrealizované, farebne a priestorovo bezchybné, no čo je najdôležitejšie, bola v tom čistá človečina! Sobáš známych snúbencov, svadobní hostia celkom mimoriadneho významu a vplyvu, dve miliardy ľudí prilepené k obrazovkám svojich televízorov a neuveriteľná noblesa každého okamihu obradu vo Westminsterskom opátstve nebola iba divadlom pre oči zvedavcov. Patrím naozaj k tým, čo veria ženíchovi Viliamovi, že si svoje povinnosti manžela chce naplniť múdrejším obsahom, než jeho otec princ Charles s jeho nešťastnou mamou, princeznou Dianou. Som si istý, že sa to podarí, lebo túžby čakateľa na trón sú civilnejšie, súčasné a celkom iste plné vzájomnej lásky. Bola to nádhera, bolo to vidieť i cítiť. Prajem im to, všetko som obdivoval a celý svet videl, že kráľovstvo a maniere vládcov evokujú úctu, obdiv a lásku nielen v rozprávkach.

Stanislav Krištofík Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny