Sviatok pri obrazovke

Prežíval som ho v sobotu popoludní, v originálnej, aj keď zlomyseľnosťou spôsobenom časovým odstupom medzi Slovenskom a čínskym Šanghajom predsa len inej atmosfére s neuveriteľným záujmom, lebo semifinále turnaja ATP zviedlo na tvrdom povrchu proti sebe Rafaela Nadala a Juan Martina del Potra. Nadalov návrat do kolotoča bojov tých najlepších tenistov o vedenie v rebríčku bol fantastický, ale aj tak nespravodlivý, lebo turnaj v Pekingu síce nevyhral, ale v kontexte s pravidlami predsa len predbehol jeho víťaza Djokoviča a stal sa svetovou jednotkou. Mal povinnosť del Potra poraziť, je to v jeho povinnostiach najlepšieho, ale aj najpyšnejšieho tenistu v súčasnom svete ATP, ale všetko bolo ináč! Poviem to takto, ešte nikdy som nevidel taký fantastický tenis, taký vzrušujúci, taký plný excelentných výmen a individuálneho kumštu, v takej neuveriteľnej diváckej kulise a predovšetkým s takým prekvapujúcim výsledkom. Nadal prehral, finále bude Djokovič – del Potro a mám v páperí aj fanúšikovské srdce, lebo čo už, ten španielsky tenisový mím – na kurte je až groteskný, mi k srdcu neprirástol.

Stanislav Krištofík Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny