Tvár smrti

To, čo som prežil od víkendu sa celkom iste z času na čas stane každému, kto svoju lásku dokáže venovať nielen živým, ale aj veciam, dejom, udalostiam a tak akosi popritom aj ich obsahu. Milujeme pohodu letného večera, milovanie s blízkym partnerom, dobré jedlo či nápoj, ale aj banality, čo ja viem prekvapujúcu vôňu parfému, štípanie čili na jazyku a čuduj sa svet, veru aj knihy! Teda presnejšie, ich obsah a následne aj odkaz, čo nám autor posunul do hlavy, srdca i duše ako voľačo naliehavé a neuveriteľne mocné a nástojčivé, ak je tá kniha vydarená a ak sa s ňou naše ego v dobrom i v zlom stotožní. Už dávno som nič na tento spôsob „citového zemetrasenia“ nezažil, ale vôbec nevadí, rok meškania nie je vôbec veľa a v tomto prípade by sa oplatilo čakať veru aj dlhšie. Kniha Tvár smrti od Cody McFadyen vyšla u nás už vlani, no jej objav bol aj s takým meškaním dar nebies, lebo čítať ju, to bola nepretržitá púť za pokojom, šťastím a istote cez hriechy a utrpenie i zločin. Až po ten nádherný koniec, keď zistíte, že tak to má byť! Taký je život. Vždy lepší ako smrť.

Stanislav Krištofík Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny