Keď som počúval, ako svoj názor a zásadné rozhodnutie podporiť vo voľbách Róberta Fica verejnosti oznamoval, samozrejme s presvedčením, že je to dobré rozhodnutie, veď dostať „požehnanie“ od prvého občana štátu naozaj nie je všednosť, ale keď som si to najskôr vypočul v plnom znení a potom aj prečítal, musel som sa škodoradostne uškierať! Mal radšej sľúbiť pomoc vo Ficovej vinici, tam by sa celkom iste každá pracovitá ruka zišla, ale takto, odporučiť prezidentskú kandidatúru „dobrou radou“ v štýle vlastných skúseností, jasné, celoživotných, lebo Ivan Gašparovič je môj ročník a má na to nárok, rada dostáva nežiaduci prívlastok.
To viete, vysvetlím, je to potrebné a poučné, ba ak by som mal jeho snahy parafrázovať vo všetkých dôsledkoch, dáva Slovensku radu múdrosti dobrých riešení z pozície capa, čo sa stal záhradníkom! Dobre počúvajte, všetko má celkom iste svoj zdroj a inšpiráciu v tej všeobecne akceptovanej fáme, že protikandidát a konkurent Róberta Fica Andrej Kiska je apolitická osobnosť, nikdy v politike nepôsobil a tak sa aj pre prezidenta Gašparoviča stal nepopísaným papierom bez akýchkoľvek vedomostí o voľačom tak „nekonečne múdrom, zložitom a dôležitom“ ako je politika, hoci život o tom tvrdí voľačo diametrálne odlišné! Politike a futbalu rozumie na Slovensku každý a ak mu pripomeniem, jeho osobný štart do politiky a predovšetkým jeho výkony v nej, celkom iste sa nebude škriepiť, veď by mu to naozaj nebolo nič platné!
Ivan Gašparovič Slovensku a voličom pred druhým kolom prezidentských volieb odkázal, bolo by hazardom mať hlavu štátu bez politických skúseností a vyslovil to v dobrej viere, že tomu celý národ nielen porozumie, ale sa tým aj bude riadiť a „bude vymaľované do červena aj na kresle prezidenta“. Nechcem si nič vymýšľať, viem že Ivan Gašparovič mal problémy s bedrovým kĺbom, naozaj nič som nepočul o Alzheimerovi, ale dať akurát takúto radu všetkým zainteresovaným je prinajmenej prejav poriadnej zábudlivosti! Lebo uznajte, je jednoducho nemysliteľné, aby on, osobne, pozabúdal všetko, čo by sa mohlo stať dôkazom jeho vlastnej nedokonalosti politika a hoci budem v menovaní tých nedostatkov, čo mu skomplikovali život, občas znamenali koniec nádejí a inokedy hanbu ako stodolu, je toho k dispozícii naozaj aj na rozdávanie.
Nikdy som k nemu neprechovával náklonnosť, priazeň, či nebodaj voľačo ešte viac, naopak a práve preto sa ho takto, s potrebou dozvedieť sa, zvedavo pýtam, ako sa stal vyškoleným politikom on osobne, keď ako komunista, s potrebou akurát o tom nehovoriť, vykročil do veľkej politike ešte v bývalej ČSSR a to na poste generálneho prokurátora! Poviem to takto – naozaj žiadna sláva, ba vlastne hanobný koniec kariéry, aj tak viac ako prekvapujúcej, lebo ak náhodou neviete, tak ho svojim osobným rozhodnutím odvolal prezident Václav Havel za „ničnerobenie“, lebo práve vtedy vypukla kauza Tisovej vily, strata eštebáckych materiálov a potom už to pokračovalo ako výsledok poctivého školenia u Vladimíra Mečiara. Vstup do HZDS, poslanec parlamentu, práca na slovenskej ústave, predseda parlamentu až do roku 1998, v roku 1994 Noc dlhých nožov, protizákonné odvolanie ministrov Pittnera a Janičinu, samozrejme nezákonné, kauza Gaulider, pochopiteľne celkom zločinecká a jej vyvrcholením bola televízna prezentácia v roku 2009, pred druhou prezidentskou kandidatúrou, keď všetko, policajným vyšetrovaním odhalené a potvrdené zaprel – hanba, nehanba a aj tak sa prezidentom po druhý raz stal! Pamätáte, v súboji s Radičovou a ak si myslíte, že to je už všetko o „politike v jeho živote“ kdeže!
Hovorí vám niečo hviezdna pasáž jeho kariéry politika, keď mal do činenia „so starým ujom“, keď Kováčovi uniesli syna, niet pochybností o tom, že v réžii tajných služieb SIS pod velením Ivana Lexu s požehnaním Vladimíra Mečiara, rovnako tak zaujímavo prebiehalo aj vyšetrovanie, jeho zastavenie, príprava amnestií a odvtedy to na svedomí Slovenska leží ako balvan hanby! Málokto neverí, že je to všetko réžia vedenia HZDS a potom už to dostalo menej pozitívne podoby. Strata dôvery, založenia vlastnej HZD, návrat k práci na katedre VŠ a potom už slávne dni prvej prezidentskej kandidatúry!
No povedzte, dá sa to charakterizovať ako voľačo pozitívne, ako voľačo hodné prípravy na výkon prezidenta našej krajiny a verte mi, to som tie Gašparovičove „školenia vysokej politiky“ naozaj nehľadal v jeho životopise či v encyklopédii Kto je kto na Slovensku v kategórii pofidérne osobnosti, naozaj nie, to je všetko iba spomienka na realitu udalostí u nás!
A predstavte si teraz je teda za znalca, pasuje sa podľa vlastného rozhodnutia za renomovaného poradcu voliča, s predstavou, že vie čo hovorí, lebo uznajte, kto už iný ako on by mal vedieť najlepšie, že hazardovať život spoločnosti s hlavou štátu, čo nemá politické skúsenosti, by sa nám celkom iste nevyplatilo.
Takže ja k tomu iba toto, ujo prezident na odchode, 15. júna sa s národom, čo ste mu prezidentovali 10 rokov rozlúčite a podľa toho, čo som vám pripomenul, politická kariéra vášho života bola skôr čiernou kronikou než slávou hodnou pamätí. A to som všetky tie prešľapy a „účely“ vo funkcii ani len slovíčkom nespomenul, lebo načo, to už vedia celkom iste všetci s interesom vedieť, čo a ako je to so Slovenskom naozaj a rozlúčim sa s vami takto, empaticky.
Mali ste si radšej do toho svojho, ešte stále prezidentského jazyka zahryznúť, než poúčať slovenského voliča, aká skvelá príprava pre dobrý výkon prezidenta je politika. Veď hľa, ste toho žiarivým príkladom a uznajte, k rastu vášho osobného kreditu, k verejnému uznaniu a obdivu už vôbec nie, to ničím dobrým neprispelo.
