Ba veril som tam ešte aj Danielovi Krajcerovi, majstrovi televíznych relácií s názvom talkshow, jeho práca v Markíze bola bezkonkurenčná, dokonalá v svojej profesionalite i občianskych hodnotách a zopár krát som na blogu diskutoval o sociálnej sfére Slovenska aj s budúcim ministrom rezortu sociálnych vecí Jozefom Mihálom, o ktorom som bol presvedčený, že je racionálnym politikom presnej úvahy a súdnosti, no potom prišlo to zlyhanie Richarda Sulíka a koniec vlády aj pre pánov, ktorým som vtedy veril! Nerád sa k tomu vraciam, je to neuveriteľná tragédia v slovenských dejinách charakterizovaná návratom k vládnutiu ľavice vo forme diktátu a keď som nedávno počul autora a strojcu tej katastrofy Sulíka hovoriť o tom ako o dávnych veciach hodných zabudnutia, bolo mi neuveriteľne trápne!
Svoj skrat v myslení, povýšenie vlastnej pýchy a sprostej nadutosti „neomylného“ znalca ekonomických pravidiel takto bagatelizovať je voľačím takým neuveriteľným, že ma to aj s odstupom času šokuje ešte viac ako vtedy, keď to realizoval v podobe nátlaku na všetkých svojich spolustraníkov! Našťastie, mnohí mu to dali aj pocítiť, utiekli spod jeho kurately a mali odvahu pomenovať vlastnými slovami odsúdenia to, na čom sa podieľali a keď som ho teraz uvidel na súpiske poslancov do europarlamentu, ako kandidáta s poradovým číslom tri, neubránil som sa dojmu, že je to dôkaz jeho úteku pred hriechom voči tejto krajine!
To viete, viera v lepšie vlastnosti ľudí ma samozrejme sklamala, Richard Sulík ešte neuteká, žije s vierou, že SaS bude parlamentnou stranou aj po voľbách v roku 2016 a podľa toho sa aj správa – akože plný energie, predsavzatí a potreby všetkých okolo seba poúčať a kádrovať a potom som našiel aj osobnú spoveď Jána Oravca, jednotky z tej listiny europoslaneckých kandidátov SaS a mnohé dostalo celkom iný význam a podobu. Všimnite si, na tie hrozné udalosti neradi spomínajú aj tí Sulíkovi súkmeňovci, ktorí od neho neutiekli, lebo vysvetľovať nevysvetliteľné naozaj nie je jednoduchá vec, ale predstavte si, tento „podnikateľ“, čo sa už druhý raz pokúša za SaS kandidovať do Bruselu, to robí viac ako samozrejme a ako sa povie – so širokým úsmevom a bez hanby! Vtedy sa europoslancom nestal, ale podľa svojho vyznania bude chcieť strane „pomáhať“ aj teraz, prijal miesto na kandidátke, veď aj teraz pracuje v Bruseli ako zástupca slovenských zamestnávateľov a to o to samozrejmejšie, že SaS je v rôznych problémoch.
Charakterizoval to svojsky, pravda, ale fantáziu má spoľahlivú. Svedčí o tom predovšetkým tvrdenie, že Slovensko potrebuje mať na politickej scéne stranu s prívlastkom liberálna, nemá obavy, že Sulík ho môže v tých voľbách ako známa osobnosť prekrúžkovať a predbehnúť a aj keby, nevadí, on by to všetko stíhal v Bruseli i v parlamente a ešte aj zašpásoval, vraj jeho meno na kandidátke berie „ako nepríjemnú konkurenciu“, čo ale prispeje k celkovému výsledku pozitívne! Hovorí sa tomu „ľahkosť myšlienky“, alebo aj priveľký optimizmus a ak si Ján Oravec naozaj myslí, že cesta do Bruselu sa voľakomu z kandidátky SaS vydarí, alebo že sa ich tam dostane ešte aj viac ako jeden, má vieru pevnejšiu ako pravoverný moslim.
A je v tom naozaj ešte aj jedna extra špecialitka, jeho viera v svojho predsedu a šéfa i politického učiteľa je neochvejná a svojim spôsobom až neuveriteľná! Snaží sa predvídať, ako myslí, na čom si zakladá a čo pravdepodobne bude preferovať – doma a veru aj v Európe a nestačil som sa diviť! Jeho „liberalizmus“ je vynaliezavý, hnevá ho, ak SaS niekto charakterizuje ako euroskeptikov, lebo to vraj nie je realita, hoci nič sa nedá robiť, jeho šéf odnepamäti preferuje menej integrácie v oblasti financií krajín EÚ, rovnako tak aj v zahraničnej politike vzájomnosti a práve to nedokáže vôbec vysvetľovať v kontexte s ukrajinskou krízou. Neverili by ste, ale veľmi zjednodušene tvrdí, že preberanie právomocí Bruselom je ešte horší extrém ako euroskepsa, lebo vraj to prinesie straty vnútornému prostrediu krajiny. Vraj silný v Európe – Nemecko a Francia, čo majú skvelé ekonomické väzby s Ruskom nikdy nepristúpia na to, aby EÚ postupovala voči Rusku radikálne a jednoznačne a to vraj rozdelí Úniu na spokojných a nespokojných s hrozbou, že európske spoločenstvo národov sa rozpadne! Radšej teda žije v situácii, keď sa v Európe nič nepolarizuje do extrému, radšej si žime spokojne ako dvadsať osmička spriatelených krajín, lebo čo už, vraj aj on „prežil“, keď k nám domov vpadli vojská! A vraj EÚ aj tak nemá k dispozícii žiadnu alternatívu, takže zbytočné meditácie!
No poviem vám, takýto europoslanec bude pre našu spoločnú európsku legislatívu prínosom ako balvan priviazaný na krk plavca a to som ešte nevedel, ako osobne hodnotil postup SaS pri tej parlamentnej hrôze, keď Sulík podpílil haluz Radičovej vláde aj so svojimi ministrami, lebo verte – neverte, aj na to má Ján Oravec extra optiku! Vraj zrejme to smeruje k tomu, že ľudia čo volili koalíciu a teda Radičovú ako premiérku majú teraz pocit, že teraz je tu vláda, ktorá nám robí zle. Do tejto úvahy zabúdajú zakomponovať to, že keby pád vlády nenastal pri eurovale, padla by vraj pri niečom inom!
No, čo poviete, má ten Oravec myslenie celkom onakvé, pravda a tak mi to potvrďte ešte aj pri hodnotení toho parlamentného hlasovania ako by ho prežil on, ak by bol poslancom v tom inkriminovanom čase?! Nuž nebol, ba nebol a ešte ani teraz nie je členom strany SaS, iba nominantom, ale aj tak by vraj hlasoval presne tak, ako oni! Teda tak, k tomu už nemám ani jediné slovíčko naviac, je to politik naozaj liberálny, ba skôr „voľnomyšlienkar či slobodomyseľný občan“, ale pre mňa sa v takejto podobe stáva výhradne iba nezodpovedným trdlom, čo sa v úsilí dostať sa k fleku v tom europarlamente pokojne prevtelí aj do voľačoho s ešte horšou kvalifikáciou! A z tej ponuky sem pre istotu nenapíšem nič, stratil by všetku sebaúctu a ako vidíte, aspoň ilúzií o nej má viac ako veľa!
