Športový priestor, „šíbri a lanári“, ako sa hovorí tým s nie celkom čistými úmyslami, pre ktorých je akurát táto oblasť živobytím dobrým nad iné, k tomu dáva dostatok príležitostí. Dva športové kluby, povedzme že futbalové, lebo tam je vždy možností aj na rozdávanie, s dobrými konexiami a s priateľskými vzťahmi sa chcú dohodnúť na prestupe hráča. Stretnú sa zodpovední funkcionári, dohodnú sumu i ostatné podmienky a navonok sa zdá byť všetko v pohode. Vlastník hráča svojmu klubu oznámi, že partner v obchode zaň zaplatí milión, čo je dobrý kšeft a treba to akceptovať. Kupec svojim akcionárom oznámi, že urobil kúpu roka a posilu získajú za dva milióny, čo je „neskutočná cena“ a všetko vyzerá byť v pohode naozaj až potiaľ, kým sa tieto dve neznáme zmluvné veličiny neporovnajú. A v tej chvíli je to ako so zmluvami, čo audit ministerstiev a úradov rieši od prevzatia moci!
Kde sú tie peniažky, čo prekračujú normy a realitu, kam sa podejú, ako sa stratia, kde sa za nimi zavrú vody zabudnutia?! No, v tom futbale to bolo jednoduché, páni čo uzavreli kšeft sa o ten miliónik podelili a bolo „vymaľované a veru aj upratané“. A kto by tomu náhodou neveril, tak akurát včera sa definitívne uzavrela kauza Vladimír Wänke, čo bol zamestnanec Slovenského futbalového zväzu, ktorý sa zaoberal prestupmi hráčov a z povinného, zákonom stanoveného poplatku, dokázal celkom jednoduchým spôsobom zariadiť sám pre seba desaťtisícový profit. Bez daní, samozrejme a nebyť nevôle tých, čo museli zaplatiť tú sumičku naviac a stali sa agentmi bezpečnosti či svedkami obžaloby, pán Wänke by z týchto zmlúv celkom zákonite profitoval dodnes. Tri roky a voľačo, nepodmienečne, s pokutou, to je jeho trest, no som fakt úprimne zvedavý, či sa voľačo v takomto slova zmysle vydarí aj po tých oznámeniach, čo v inkriminovaných predražených zmluvách padli doteraz!?
Pre poriadok, v prípade Wänke je to osobná iniciatíva jediného zodpovedného a „mocného“, ktorý dostal nápad na voľačom inokedy normálnom a potrebnom zarobiť a tie inkriminované zmluvy, to je jednoducho systém využívaný mnohými, ktorých spájajú akurát tie vyššie citované možnosti a potreby, takže paralela je naozaj dobre viditeľnou identifikáciou.
Jasné, prešľap Wänkeho je skôr uzurpácia úplatku, ale v svojej podstate je to rovnaký princíp – treba dať viac ako káže zákon, aby sa zabezpečil profit a na predpise či normách vôbec nezáleží!
A sme teda zasa nazad. Voľakde na ministerstve, dajme tomu na financiách, lebo akurát tam včera Ivan Mikloš objavil zmluvy, čo vyrazili dych aj jemu, hoci práve on je privyknutý zaoberať sa číslami pre obyčajných smrteľníkov až závratnými! Poviem vám, nebolo mu to vôbec po chuti, bol zhrozený i zhnusený, exministra Počiatka citoval ako zodpovedného, žiaden obrúsok či ohľady a nech je vám teda všetkým jasné, že čo je veľa, to je zrejme až nenormálne zbojstvo!
Ak sa dá protihodnota za službu, projekt, či materiálnu dodávku vyjadriť tisíckami eur a dohodnuté ceny vyjadrené zmluvne narastú na desať ba státisíce eur nech je každému jasné, že odberateľ i dodávateľ to zneužíva celkom jasne v osobný prospech! Ako ten pán Wänke, samozrejme rádovo v inej rovine, veď sme na ministerstve, no nie!? A presne tam je potom aj tá neuveriteľná záhada, prečo sa firma, ktorá si chce kontrakt udržať za každú cenu - lebo pracovať sa musí aj v normálnom režime, bez osobného profitu, veď sú tu zamestnanci, dane, odvody a vôbec normálny kšeft - celkom bez problémov dohodne na znížení ceny o neuveriteľné sumy! Jasné, nevieme, koľkí na tom participujú, pre koľkých je takáto zmluva „cestičkou do finančného raja“, ale nepochybujte, že presne takto sa nesprávajú! Svojim spôsobom je to nebezpečné, je to podvod, ale na rozdiel od malého podvodníka Wänkeho viac sofistikovaný, lebo je obrovský a naozaj skoro nedotknuteľný!
Takže tak, milí spoluobčania, zamyslite sa veru aj nad tým, čo sa vám až doteraz zdá byť celkom nedôležité, popremýšľajte, prečo je také dôležité mať podpísanú dobrú zmluvu, prečo je veľkou galibou, ak sa to niekomu, čo to môže zmeniť nezdá a prečo je ešte dôležitejšie čím najskôr zasa sedieť na takej stoličke, čo mi dáva právo niečo na tento spôsob uzavrieť čo najskôr! Keď nadáva Tomanová Nicholsonovej, Vážny Figeľovi, exminister obrany svojmu nástupcovi Galkovi či teraz zákonite Počiatek Miklošovi, nech vás to osloví, nech vás to preberie z letargie a skúste si zodpovedať otázku – ktohovie prečo? Som si istý, že pán Wänke už o tom vie svoje.
