Jasné, je to predovšetkým o osobnosti moderátora, ten je dušou relácie i zrkadlom kvalít svojho hosťa pred kamerou a pre nás sa stáva celebritou. S odkazom na svoju profesiu, predpokladám že nadanie i schopnosti, alebo aj príjemný zovňajšok či pohotový jazyk má právo „byť múdrym radcom i spravodlivým posudzovateľom“ pre všetkých v tomto priestore zúčastnených a hoci akurát tieto vlastnosti bývajú posudzované viac ako individuálne, táto profesia televíznych spoločností býva dobre viditeľnou a uznávanou.
Jedno odbočenie v tejto súvislosti – poprosím o zhovievavosť, lebo sa amatérskemu hodnoteniu práve tohto druhu televíznej publicistiky venujem už naozaj dlho – rád by som voľačo naznačil. Na takomto poste sa už vystriedalo naozaj viac osobností, voľaktorí upadli do zabudnutia, voľaktorým sa schopnosť šikovne rozprávať a vierohodne vyzerať stala cestičkou ku kariére hovorcu kdekade a ak sa nenahneváte za moju prostorekosť a pravdovravnosť, tak z toho pre mňa najvydarenejšieho je v súčasnosti minister kultúry! Ako vidieť, to naozaj nie je voľačo obyčajné, naopak, tá profesia má silu a ak je jedným z kritérií preukazovanej kvality bystrosť úsudku, nezávislá spravodlivosť a autonómnosť v každom ohľade, je správne o tom hovoriť celkom nahlas!
Lebo raz darmo, Slovensko je v tomto ohľade celkom podobné aj iným krajinám než iba tým demokratickým, kde neplatí povedz pravdu a rozbijú ti hlavu – alebo veru aj horšie(!) – a televízna publicistika naozaj nie je žiadnou výnimkou či „skanzenom“, kde sa výskyt naozajstných žurnalistov počíta v hodnotách presahujúcich číslo jeden!
Podľa časovej postupnosti a dĺžky trvania relácie začínam na STV, kde sa v relácii O 5 minút dvanásť Róbert Fico rozprával s moderátorom Radovanom Slobodníkom. Teda so žiadnym nováčikom, to naozaj nie, tá rubrika Medzi štyrmi očami je presne špecifikovaná pre potreby takéhoto naozaj náročného druhu publicistiky so zatajeným náznakom investigatívnosti v tom dobrom slova zmysle, no žiaľ, svoju recenziu jeho výkonu nedokážem čo najstručnejšie a najfajnovejšie vyjadriť iným výrazom, než fádna podriadenosť!
Zhováram sa s osobnosťou pre mňa celkom nedostupnou, jej priania a reakcie nech tomu všetkému dominujú a budem mať svätý pokoj! V priebehu prvých minút sa v takomto scenári z času na čas zaiskrilo, to sa moderátor pokúsil predsa len z tej záplavy stále opakovaného slovného balastu voľačo relevantné či nebodaj zaujímavé vydolovať, ale čo už, keď ho Róbert Fico bez akéhokoľvek úsilia spracoval a „zomlel“ pre svoje potreby. A tak sa o všetkom rozprávalo presne tak, ako to znelo z mikrofónu na zjazde strany SMER. Ba pre potreby propagácie ešte výhodnejšie, zvlášť sa mi páčilo konštatovanie, že strana SMER celých 5% svojho snaženia orientuje smerom dovnútra, teda akože riešiť potreby členstva a 95% všetkého úsilia zameriava pre potreby Slovenska! Poviem vám, najlepší dôkaz toho, prečo sa taká občianska sila pri voľbách rozhoduje akurát v prospech tejto štruktúry s prívlastkom sociálno – demokratická!
A tak som s velikánskou mierou očakávania zbystril pozornosť až akurát vtedy, keď sa Slobodníkovi predsa len podarilo spýtať sa na voľačo neočakávané – napríklad, volali ste Dzurindovi ešte predtým než rokovala jeho strana, čo tá vaša nahrávka ktorú riešia orgány činné v trestnom konaní, prečo nie je ustanovený tieňový kabinet, môže byť voľakedy pravo – ľavá koalícia a predovšetkým ten najodvážnejší pokus predstaviť na obrazovke voľačo naozaj exkluzívne – máte záujem byť generálnym prokurátorom? Odpovede sa dočkal, alebo nedočkal, tak ako sa expremiér rozhodol, na žiadne stupňovanie tlaku sa moderátor nezmohol, hoci akurát to býva znakom dobrého grifu výkonu tejto profesie. Nahrávka je podvrh a viac nič, tieňový kabinet bude až po voľbách, lebo jeho budúci členovia kandidujú, taká vláda byť naozaj môže a o telefonáte Dzurindovi ani len náznak či nebodaj slovko, iba ticho. A prokurátorom by chcel byť, kto by nechcel, ale to je nadsádzka, ani len slovko o tom, že to je od vekov jeho najväčší sen!
A bol koniec! Zvyšok relácie, kde mal moderátor Slobodník hostí pánov Vačoka a Zábojníka so zámerom povedať predsa len voľačo viac o strašnom násilí voči advokátovi Ernestovi Valkovi, už bol skôr špekulatívny než realistický a tak ho hodnotiť či komentovať nebudem. V každom prípade je to pre zamestnanca STV nelichotivá vizitka, to naozaj nie je publicistická relácia, to nie je beseda s hosťom čo je vo veci zainteresovaný a ak už sa mu zdá byť zbytočné predsa len v cudzom svete voľačo odkukať – nech sa „kukne“ čo len do Čiech, kde mu pán Moravec celkom prirodzene zdokumentuje, ako sa dá – seriózne, eticky a predsa len neodbytne docieliť, že jeho otázku je počuť a odpovede sa má dočkať! Moderátor a veru aj divák!
A potom už som rovnakého hosťa sledoval a obdivoval na Markíze, kde ho predsa len do horúcejšieho kresla posadila Zlatica Puškárová. Žena jemná, naozaj pekná, ale na rozdiel od moderátora z STV predsa len viac hodná toho titulu než on! Od samého začiatku sa iskrilo, odpovede na svoje otázky sa jej darilo z predsedu strany SMER vydolovať napriek výraznému tlaku nástojčivo reprízovaných výhrad a pripomienok a ak sa na mňa obdivovatelia tohto politika nehnevajú, muselo im byť „trpne“ aj v jeho mene. Jednoducho povedané, bol to stále rovnaký, so železnou pravidelnosťou sa opakujúci rituál vyhýbania sa reálnym faktom a opakovanie nacvičených klišé, čo všetko zahmlievajú a odvádzajú pozornosť, ktorá by mohla byť v niečom predsa len voľajako nebezpečná.
Nuž a tentoraz to naozaj bola prehra v priamom prenose – Puškárová tú slovnú vatu, ten nacvičený balast prázdnych argumentov celkom jednoznačne nehodlala akceptovať a niekoľkokrát priamo oznámila – vy síce hovoríte, naozaj veľa, ale nehovoríte vlastne nič! A tak napríklad prinútila Fica odpovedať aj na otázku, či naozaj volal Dzurindovi, na jeho súkromný mobil a o čom ten rozhovor bol? Bola skvostná, to je primeraný výraz pre jej výkon, lebo od skorumpovaných starých komunistov a strašnej urážky členstva Ficovej strany sa predsa len dostala k informácii, že to bolo o problematike generálneho prokurátora! Jasné, ten podtón Ficovej túžby zastávať presne takýto post si uvedomil každý, kto o tomto jeho sne vie, ale vzápätí to už znova fungovalo podľa zabehaného scenára. Ale vedzte pani redaktorka, my sa naozaj opľúvať nenecháme!
Pán Slobodník, do vašej pozornosti ponúkam Puškárovej repliku, smelú, možno až drzú, ale celkom pravdivú a poviem vám, Fico na chvíľu celkom stratil dych! A čo vy, pán predseda, vy neopľúvate!?
Úsilie Róberta Fica doviesť predmet debaty do menej nebezpečných oblastí bolo celkom márne, Puškárová bola všade ako doma – kauzy Ficovej vlády, jeho zodpovednosť a atmosféra všetkých káuz i hodnotenie doma či vo svete, ho priviedli až celkom ku konkrétnym problémom, napríklad tým s diaľnicami a napokon bol donútený v priamom prenose pripustiť, že ak Markíza dohodne účasť ministra Figeľa na besede, on teda tiež príde!
Celkom symptomatické potom bolo aj to, aká reakcia nasledovala – naozaj dobre viem, že vy máte v náplni práce dávať mi nepríjemné otázky!? Puškárovej odpoveď už zaznela tak trošku s nadhľadom, podľa mňa sa nemusela cítiť až natoľko dominujúcim prvkom relácie, lebo výzva, nebuďte nervózny pán Fico, upokojte sa, bola síce pohotová a aktuálna, ale ani do iluzórne pokorených sokov sa kopať nemá!
A záver už bol potom rýchly, samozrejmý a očakávaný. O Sulíkovi sa baviť nebudem, post šéfa parlamentu si vážim, ale ten naozaj za to nemôže, kto tú funkciu vykonáva a nahrávka akože s mojim hlasom je podvrh! Koniec dobrý, všetko dobré, v „telefonickej hre“ mu hold vzdalo 8595 volajúcich a tých z opačného konca bolo iba 679, takže napokon je aj tak všetko presne tak, ako sa to očakávalo. Médiá vedia byť originálne, každý nech si vyberie sám podľa svojho gusta a potrieb a ja som sa tiež vyjadril celkom jasne. Puškárová dostala za svoj výkon +++ a Slobodník znamienko opačnej hodnoty. Stačí v jedinom prevedení, ale radšej viac ako výrazne.
