Stará, naozaj obohratá pesnička, ale argumentačne preukazná, pôsobivá, zdanlivo nespochybniteľná, lebo sa opiera naozaj presne o tie zásady, čo si na slovenskom národe ceníme najviac. Už ju podpísalo 125 tisíc spoluobčanov, tie podpisy sú zatiaľ neoverené a k nim sa už v parlamente z akurát vtedy prítomných 132 poslancov pridalo 125, z celého politického spektra. Po vôli teda nebola iba siedmym. Nuž a presne tých som nazval samurajmi – bojovníkmi odhodlanými na všetko - a ak som zakoketoval nad otáznikom za titulkom to len a len preto, že vyjadrujem pochybnosť!
Samuraji? Vôbec nie, radšej by som ich nazval predvídavými, múdrymi, rozhľadenými, konvenciami nezaťaženými, hodnými toho postu, kde sa rozhoduje o veciach celého národa, o jeho budúcom prospechu, rozvoji a raz darmo, aj o finančnom profite pre všetkých v štáte.
Ale napriek tomu samurajskými bohatiermi sú, to bez akýchkoľvek výhrad a pochybností, lebo sa neboja byť proti zákazu výstavby kasína, hoci akurát to predstavuje hrozbu zvýšenej kriminality, drog, prostitúcie, organizovaného zločinu, závislostí a zhoršenia morálneho prostredia na Slovensku. Dali sa počuť, že projekt je komplexnou ponukou, kde je pre megakasíno určená plocha iba 2% a zvyšok tvorí nákupné centrum, aquapark, wellnes, kongresové centrum a kiná či iné možnosti kultúrneho vyžitia sa.
Už som niekoľkokrát napísal, že Las Vegas či Monte Carlo, ako „pelechy neresti, ktoré sú prototypom pre popis toho pekelného priestoru voľakde pri Jarovciach pri Bratislave“ sú všetkým možným, len naozaj nie tým, za čo ich akurát naši moralisti pasujú. Našich ľudí, tých naozaj úspešných, v rámci veľkej národnej súťaže zručností či umenia a talentu na tisíc spôsobov odmeníme nielen veľkou finančnou cenou, ale veru aj pracovnou zmluvou adresovanou presne tam, do púšte v USA, do toho mesta hriechu, kde je však - raz darmo -„naozajstný pupok sveta“ zábavy i kumštu! A Monte Carlo, to je kultúra tej najvyššej možnej úrovne v celej škále činností ľudstva globálne. Tam sa bez akýchkoľvek výhrad „varí a pečie naozaj všetko, čo v ľudskej činnosti predstavuje vrchol snažení“. To nie je klišé či úzus, alebo nebodaj propaganda, to je nespochybniteľný fakt! A keby sa aj ten najväčší nepriateľ „Sodomy a Gomory“, za ktoré tieto sídla zábavy, hier, kultúry a všestranného biznisu aktéri petície považujú rozhodol, na iluzórnu kôpku sčítavať klady a zápory, nepresvedčil by veru ani sám seba, že je to priestor hodný iba síry, ohňa a Božieho hnevu. Celkom iste nie, Amerika je prudérnejšia než Európa a Monte Carlo sa morálne či eticky už dávno vyšplhalo na pre nás nedostižnú úroveň , to je naozajstný Mont Everest dobrých mravov!
A ešte niečo je treba pripomenúť, slovenskú krátkozrakosť. Svoje korene má v „malosti sebavedomia a nerozhľadenosti“ a pripomeniem napríklad veľké investície u nás a všetky tie reči a fámy okolo nich. Dnes už vie aj malý školáčik, že slovenské hospodárstvo, to je predovšetkým automobilový priemysel. Keď sa budoval Volkswagen v Bratislave a začali reči o premene Trnavských automobilových závodov na ďalší veľký koncern pod kuratelou nadnárodnej automobilky z Francúzska, to už sa začalo pochybovať o zdravom rozume investorov a keď sa do Žiliny s veľkým hrmotom dovalil juhokórejský projekt, so sprievodnými škandálmi okolo pozemkov, satelitného mestečka a s expandovaním do Čiech a Poľska, to už bolo posudzované ako hrubý omyl národohospodárov a vlády!
Rovnako to bolo aj s priemyslom elektrotechniky a elektroniky, keď naša Tesla síce skončila, ale z ničoho nič sme sa aj tak stali „ázijskou republikou elektronických zázrakov v srdci Európy“ a to už naozaj nie sú iba montážne prevádzky! Nie je to dávno, tie pochybnosti a opatrnosť sú v živej pamäti a som si istý, že dva - tri roky prevádzky takého avizovaného multifunkčného projektu by dalo zabudnúť nielen na pochybnosti v každom ohľade, ale veru aj na obsah tej petície odporu!
To je naozaj iba na posúdenie logiky vecí, na to, čo si Slováci celkom jednoznačne vedia spočítať. Na jednu kôpku pozitíva, finančné vklady, prínos, pracovné miesta, turistický boom, zvýšené maloobchodné tržby, bonifikácie, perspektívu, zisky a istoty mnohého a na druhú negatíva – sú v záhlaví protestu! Pre istotu ich pripomeniem, škála je oproti ziskom skromnejšia – kriminalita, drogy a závislosť, prostitúcia, morálka a organizovaný zločin. Spravodlivo, je to rozmer hriechu platný všade a je obsiahnutý v jedinej norme – porušovanie zákonov! Múdremu netreba vôbec radiť, je to preukazné, dobre viditeľné a ľahúčko klasifikovateľné, takže...
Je mi jasné, že čo ako je jednoduché sa vo veciach orientovať, aj pred komunálnymi voľbami, keď sú v hre aj „hospodári na vlastných majetkoch“, nie je to samozrejmé.. Ten „vyšší princíp života“, teda morálka, zbožnosť, verzus hriešnosť a pokušenie je mementom veru na škodu veci a čo ako to znie kacírsky, škoda preškoda, že je to akurát takto! To treba lámať bariéry, to treba naozaj „hrdinských samurajov“, čo sa neboja odsúdenia za „spolky s peklom zločinu“ a vidia aj kúsok ďalej, povedal by som aspoň za roh tej „odsúdeniahodnej investície“.
Čo všetko by sme ešte nemali, keby sme boli iba opatrní, konzervatívni a zbožní, čo všetko by sa nám vyhlo, o koľko by sme boli chudobnejší, čím by sme sa nikdy nepreslávili a čo všetko budeme musieť s odstupom času oželieť, či za čím banovať. Medzi ľuďmi je to akurát tak, že nie vždy je najlepšie to, čo sa trbliece, čo môže byť hoci aj zlatom, lebo prospech národa bol vždy skôr v celkom iných hodnotách.
