Skutočnosť vnímania problematiky Rómov v živote slovenskej spoločnosti je pre vládny Smer katastrofa vo viacerých rozmeroch – nezamestnanosť, sociálna bieda, zlé výsledky školskej, zdravotnej a sociálnej starostlivosti v širokom zábere, nedostatočná hygiena a absencia aktivít v podobe prípravy reforiem či priamo zákonných noriem, hoci to boli vždy avizované metódy práce zodpovedných. Tentoraz by to mala byť aj práca vládneho splnomocnenca pre rómsku problematiku, pod kuratelou ministra vnútra Kaliňáka, so široko avizovaným záberom zlepšenia životných podmienok života Rómov, ale aj príprava zákonov o súkromnom vlastníctve v súvislosti s rómskymi osadami a všetko sa vraj spoločnosti ponúka v podobe reforiem, ktoré tu sú „prednostne“ pre zlepšenie života z väčšinovej spoločnosti vylúčených osôb! Ako sa to vláde Smeru darí viete, nie je žiadnym tajomstvom, že splnomocnenec vlády Pollák radšej spolupracuje s opozičnými politikmi, lebo ich aktivity sú jednoznačne čestné a pokrokové a minister Kaliňák už sa dal počuť, že si „oči nad jeho aktivitami nevyplače“! To má zrejme znamenať, že je mu krach všetkých iniciatív v súvislosti s problematikou rómskeho etnika „šumafuk“, hoci to bola priorita vlády a vrcholom všetkého bol zásah jeho podriadených v rómskej osade s využitím hrubej sily a bez opodstatnenia, ba veru aj s oficiálnym krytím porušenia zákonných noriem! Ombudsmanka a spravodlivosť u nás, ba aj svet už naozaj vedia svoje a vidíte, nič sa nedeje!
No teraz je predsa len voľačo v pláne, žiaľ, zasa iba neoficiálne, lebo Smer a jeho šéfovia priznávajú, že ak s „tým voľačo neurobia, prerastie im to nielen cez hlavu, ale sa to veru stane aj jamou ich nádejí“ Slovensku dokázať, že rómsky problém, predovšetkým v zamestnanosti, dokážu vyriešiť! Zatiaľ sa im nepodarilo vôbec nič, majú k dispozícii štatistiky, že takmer polovica rómskej menšiny prežíva iba poberaním sociálnej pomoci predpísaných dávok a najväčším problémom je nezamestnanosť príslušníkov tohto etnika, pričom vraj nikto nevie, koľko je to tak naozaj ľudí!!! A tak štátny Inštitút finančnej politiky IFP navrhol konečne vytvoriť databázu, presnú a adresnú - za pomoci úradov práce, v jednotlivých okresoch Slovenska, vytvoriť anonymné zoznamy nezamestnaných, s využitím údajov o ich etnickej príslušnosti! Ako keby synchrónne sa týmto riešením zaoberá aj Ján Richter a jeho ministerstvo a na prvý pohľad to signalizuje voľačo rozumné, čo bude pomáhať, lebo ak štát vraj presne nevie, potom...
No fuj, etnické zoznamy v histórii človečenstva už svoju nehumánnu úlohu „predviedli v krvavej podobe preukazne“, svet to vie a analytik UNDP Daniel Škobla to vláde odkázal v tejto podobe. Nie je podstatné, či by to boli zoznamy verejné, alebo nie, Zákon takýto postup zakazuje, prvé reakcie OSN sú jednoznačne odmietavé a ombudsmanka Dubovcová sa tiež dala počuť a jej hodnotiace kritériá majú podobu jasnej obavy. Sledovanie etnicity uchádzačov o zamestnanie, bez vedomostí o zárukách, ohrozí ľudí na okraji trhu práce a o tom veru už na Slovensku všetci vedia všetko! A okrem toho, je voľačo na tento spôsob príležitosťou zveriť úradníkom rozhodovanie o etnicite občana a koniec koncov, to tiež už u nás dobre poznáme! V deväťdesiatych rokoch úrady práce v svojich štatistikách používali „neformálnu značku R“ a vytvárali si už vtedy anonymné štatistiky, ale Rada Európy v svojej správe akurát takúto prax Slovensku rázne zakázala!
Viete, je ťažko uveriť, že taká „naozaj zodpovedná správa štátu“, za akú sa pasuje strana Smer, trpí až takouto účelovo stratou pamäti, ale udalosti spojené s tým druhým príkladom – v súvislosti s najvyššou možnou úrovňou našich medzinárodných zmlúv a dohovorov, ako nám to pri internom rokovaní V4 na konferencii Globsec v Bratislave predviedol premiér Róbert Fico, už verím všetkému! Tá konferencia má špecifikáciu obsahu s prívlastkom bezpečnostná, všetci vieme, čo v našom bezprostrednom susedstve ako svoju politiku prezentuje a verejne produkuje Rusko, no náš premiér zabudol, k čomu sa Slovensko voči spoločenstvu krajín zaviazalo, alebo aj ináč, čo celkom samozrejme sľúbilo, lebo ten podpis na zmluvách je možno naozaj iba formalita, ale naozajstné vzťahy priateľstva a susedstva sú prejavom absolútnej dôvery!
Viete, politika strany Smer je v mnohom nepochopiteľná, neváham označiť ju ako schizofrenickú, či ináč narušenú nedôveryhodnou psychikou jej tvorcov, lebo doterajšie reakcie na výčitky partnerov z EÚ a NATO ešte včera prijímali ako dôležité a oprávnené, veď letectvo našej armády avizujú pretvoriť už v najbližšom možnom čase, aby sme neboli závislí od Ruska a jeho dodávok, ale ako keby natruc všetkým sa premiér Fico prezentuje verejným vyhlásením na takomto reprezentatívnom fóre, že nami podpísaná zmluva, o povinnosti dávať na rozpočet armády 2% HDP, je iba zdrapom bezcenného papiera! Ekonomika je u nás na prvom mieste, povedal, pre šetrenie nebudeme dávať na armádu viac ako 1% HDP a to aj napriek tomu, že sme sa k tomu ako členovia aliancie zaviazali.
Vzdychy zaskočených a neveriacich si nevšímal, v tej chvíli bolo všetkým jasné, že ako možné nebezpečie nevníma ani politiku Moskvy, s prejavmi dávnej všemocnosti a je mu absolútne jedno, ako na to zareagujú partneri, pre ktorých bolo Slovensko doteraz spoľahlivým susedom. Ba všetko ešte aj rozšíril a doplnil o nesúhlas svojej vlády s pripraveným riešením tretieho stupňa sankcií proti Rusku, ktoré by mali mať ekonomický charakter, lebo vraj to by nás poškodilo, znížilo by to náš predpokladaný rast v budúcom roku možno až o 2% HDP!!!
Najlepšia reakcia zaznela v podobe prostej otázky – kde je solidarita, čím bolo povedané vari všetko spôsobené šokom takejto výpovede a u nás na Slovensku, kde o takomto postoji Fica k Rusku a k nášmu iluzórnemu blahobytu vieme už dávno, to väčšine národa nič prekvapujúce neprinieslo. Iba zvýšený pocit hanby pred susedmi, lebo aj ich ekonomika je v závoze, ba podľa Fica sú na tom všetci z V4 horšie ako Slovensko a predsa len, ich záväzok, aj s podpisom, je zásadná norma cti a zodpovednosti!
Ako keby to bolo našim prekliatím, takéto extra iniciatívy našich politikov v celých doterajších dejinách starého kontinentu a svetovej histórie vôbec a čo sa dá robiť, možná paralela podoby s dejinami druhej svetovej vojny tu viac ako hypoteticky naozaj je! Ak si dobre pamätáte, aj vtedy sa mocní nášho štátu rozhodli „ťahať spoločnú káru s tými, čo prezentovali svoju moc a silu“, lebo to smerovalo k ekonomickému boomu a aké to malo konce??! To naozaj ľudia Slovenska, tento národ označovaný ako mierumilovný, čestný a spravodlivý uvažuje tak vypočítavo ako jeho premiér a vláda, to sa máme naozaj hanbiť a počúvať výčitky a výhrady!? Nebolo by lepšie stať sa radšej obyčajným občianstvom, než tým „ľavicovo vyvoleným“ a prežívať mocnú rezonáciu toho, kde je vaša solidarita, vo vlastnom svedomí s bolesťou a výčitkami??! Bolo by to naozaj čestnejšie a radšej s EÚ, s povinnosťami a záväzkami, ako s Ruskom a Putinom s verejnou hanbou a odsúdením väčšiny sveta, lebo nič iné naozaj nie je v ponuke!
