Stať sa súčasťou voľajakej straníckej štruktúry ma nikdy nelákalo, nemal som sa to ako a ani od koho naučiť, lebo prežiť prvé chvíle života v réžii udalostí, ktoré prezentovali pre Slovensko roky 1941 až dodnes, je súhrn voľačoho skôr nestráviteľného než skvelého a verte mi, je v tom naozaj málo vzorov hodných napodobovania či nebodaj následníctva v podobe ozajstného interesu, to skôr naopak! Už som o tom raz napísal, je to príbeh kantora z malého mesta, ktorého som si pamätal pochodovať na čele mládeže v bielych podkolienkach s bubnami, na hlave s čiapkou s ozdobou v podobe strapčekov a revúcim z plného hrdla „Na stráž“, z ktorého sa z ničoho nič po Februári stal člen KSČ, vydržalo mu to spoľahlivo aj vo chvíľach, keď už sa ako môj kolega vari aj úprimne tešil, keď ma ako nepriateľa socializmu po roku 1968 zo školstva vyhnali a čo sa dá robiť, to naozaj nie je hodné žiadnej repetície!
Po novembri 1989 som sa presvedčil o tom, že byť spravodlivým a čestným je správna vec, mal som dôveru svojho okolia, vrátil som sa k profesii, stal som sa predstaviteľom vznikajúcej novej štátnej moci, ale ponuke HZDS a tlaku ich politiky som bezpečne odolal, lebo jej podoba bola diktát mocných a demokracia prišla až s tými v modrej farbe a s názvom Slovenská demokratická a kresťanská únia, čo jednorazovým úsilím a spoločným postupom odštartovali náš naozajstný návrat k eurokultúre, keď sa začalo zabúdať na komunistov, čo nám svoje maniere a vieru k diktatúre ľavicovej politike diktovali na spôsob Moskvy v každom ohľade neuveriteľne dlho.
Ani to ma však nepresvedčilo stať sa ich členom a ak to mám vysvetliť, je na to jednoduchá formulka. Koho chlebík ješ, toho piesne spievaj je poučka platná vždy a všade, lojalita členskej základne sa má potvrdzovať v každom ohľade a pri každej rozdielnosti názorov či postojov a ak chcete byť iba sám sebou, ak vám postačí pocit spokojnosti s tým, že si vystačíte iba so cťou a vysokým kreditom osobnej morálky prídete celkom prirodzene k presvedčeniu, že v tej chvíli sa nesmiete stať členom žiadnej organizácie s prívlastkom politická strana! Lebo čo už, to organizujú ľudia a v tej chvíli už tomu dajú svoju pečať „originality“, ak smiem akurát takto pomenovať maniere účelovosti, vypočítavosti, korupčných manierov, od rodinkárstva až po stranícke bratstvo a falošné výhody pre všetkých s takýmto „vývesným štítom“ a verte mi, ani sľuby „modrého z neba“ ma nedokázali presvedčiť k zmene rozhodnutí, zostal som vždy iba sám sebou!
Samozrejme, s vierou, že ten štart do sveta európskej vzájomnosti spôsobila reálna politika tých vodcov národa, čo dali vzniknúť SDKÚ a hoci to už naozaj dávno nie je tá dobre čitateľná politická sila, sú v tom personálne zmeny, už dávno v tom absentuje zodpovednosť za vládnutie v spoločnosti a nie všetko, s čím terajšie vedenie strany príde viem akceptovať, nič lepšieho som zatiaľ neobjavil! To viete, je to dané osobným status quo, som senior, už veru celkom samozrejmým a potreba, „do toho čo formuje spoločný život v našej vlasti“ hovoriť s väčšou zodpovednosťou ako je vyslovenie názoru si už neosobujem! Ale ako vidieť, aj to je nutkavá potreba vysloviť sa a reakcia predsedu strany Pavla Freša a Ivana Štefanca, podpredsedu a lídra kandidátky do eurovolieb, prezentovaná na brífingu pre verejnosť, ma po dlhom čase uspokojila.
Presne takto sa má a musí správať zodpovedný pokračovateľ tradície demokracie v riadení štátu, je to celkom iné, ako to mlčanie plné pokory, ktoré si dali politici vnútiť krikom súčasného premiéra a predsedu Smeru Róberta Fica, že kauza Gorila a všetko svinstvo s ňou spojené je produktom Dzurindovej vlády, lebo celý svet vie, že to akurát najväčší zlodej kričí chyťte zlodeja a tak, ako to povedali obaja páni, veci aspoň čiastočne napráva! V europarlamente nás musí zastupovať poslanec strany zodpovednej, čestnej a korektnej vo vzťahu k spoločným a všetkými akceptovaným hodnotám a konečne voľakto pomenoval presne a bez výhovoriek, že postoj slovenskej vlády voči Ruskej anexii Krymu, k politike diktujúcej požiadavky Ukrajine a všeobecne sily k svojim susedom v priebehu posledných rokov je voľačo zasluhujúce si definitívne určený odpor. Silu, negáciu, odmietnutie, výstrahu a naozaj nie až šokujúcu vypočítavú opatrnosť, akou sa prezentuje Smer a jeho šéf Fico!
Postoj Slovenska je hanba, o to väčšia, že stretnutie lídrov svetovej politiky Globsec je u nás, že sa chystáme na voľby do európskeho parlamentu a kým svet politiku Moskvy a Putina odsudzuje, Fico sa správa hanebne! Je v defenzíve, prejavuje obavy z vlastnej ujmy, obchádza rozhodnutia EÚ, hoci sme sa na ich odsúhlasení v plnej podobe podieľali a vôbec nie je politikom zastupujúcim suverénnu krajinu v kontexte so všetkým súvislosťami.
Pavol Frešo, žiaľ, nie je veľký rétor, ale svoje a stranícke rozhorčenie nad postojmi Fica a vlády vyjadril celkom rozhodne, ba nezabudol zdôrazniť ani hanbu, ktorá sa rúti na nás v podobe prítomnosti ruského vicepremiéra Dmitrija Rogozina na Slovensku, kde bude zasadanie Slovensko – ruskej medzivládnej komisie už na budúci mesiac! Dôvod je jasný, Rogozin je jastrab starej komunistickej školy, šéfuje obchodovaniu so zbraňami a stal sa jedným z prvých prekážok pre akceptáciu ruskej sily pre EÚ – je na čiernom zozname osôb vylúčených z ciest do slobodnej sféry a stal sa svetovo známym v tej chvíli, keď mu Rumunsko nedovolilo prelet nad svoji územím, lebo medzinárodné dohody sú pre jeho diplomaciu záväzné, veď o nich spolurozhodovalo a ich dodržiavanie je pre nich samozrejmosť! A reakcia Rogozina bola hanebná – tento hlavný organizátor anexie Krymu a bývalý veľvyslanec Ruska pri NATO, kde sa „preslávil“ ako nacionalista so siláckymi a agresívnymi manierami Rumunom a teda celému svetu odkázal, že nabudúce nad Rumunsko priletí v bombardéri Tu – 160 a využil na to dátum osláv veľkého víťazstva jeho krajiny v II. svetovej vojne, 9. máj, to aby nikto nepochyboval, že je v tom odkaz viery vo vlastné sily!!!
A predstavte si, kým Rumunsko reagovalo správne aj bez avíza, my sme na všetko pripravení, o všetko vieme a predsa nekonáme! Náš minister zahraničných vecí Lajčák sa dal počuť, že on a jeho rezort nič nebude riešiť „horúcou hlavou“ napriek faktu, že o ceste tejto persóny dávno rozhodla EÚ zákazom a ministerstvo hospodárstva sa priznáva, že na stretnutie s Rogozinom sú zmobilizovaní a pripravení a uznajte, takto sa zvrchovaný štát v spoločenstve EÚ nesmie chovať! Je to hanba a nič sa nedá robiť, takýto postoj k riešeniu problémov si vybrala vláda strany Smer, ktorá kandiduje do parlamentu tohto spoločenstva a je namieste položiť verejnú otázku – v mene čoho, v mene akého presvedčenia?!
Už som sa v tomto priestore vyznal, že volič, pre ktorého je cťou byť v spoločenstve krajín EÚ by mal byť voličom svojho delegáta do parlamentu celkom samozrejme a naviac, mal by spoľahlivo vedieť, komu svoj mandát odovzdáva, kto ho bude zastupovať a predovšetkým, aká je to persóna tak naozaj?! Voliť Smer je podporovať maniere Ruska, lebo uznajte, je hanba a strata cti tohto národa správať sa hanebne vypočítavo a tentoraz dostalo Slovensko dôkaz v neuveriteľne presvedčivej podobe!
