Ten film spomienok najradšej odštartujem tým, ako to v prezidentskom entreé odštartoval Ivan Gašparovič. S pomocou citátu z gréckej filozofie sa hodlal preniesť cez všeobecne známy fakt, že Róberta Fica a jeho vládu s ním spája vzájomnosť spoločných prístupov k riadeniu krajiny a zaželal Ivete Radičovej, aby si jej vláda vyslúžila prívlastok dobrá. Nuž neviem, koľkí z vás to zaregistrovali takpovediac „z jednej vody načisto“, ale reakcia našej novej premiérky musela prezidentovi zasignalizovať p o z o r, to nebude také jednoduché, lebo citáciu odmenila bonmotom vlastnoručne vymysleným a bleskovo realizovaným. Pán prezident, urobíme všetko pre to, aby ste po štyroch rokoch mohli povedať, že táto vláda nebola dobrá, ale že táto vláda bola výborná! S úsmevom, prirodzene a samozrejme, ako keby to nebola premiéra jej menovania do takej pozície, kde žena v tejto časti Európy ešte niečo na tento spôsob nikdy neskúsila.
Rovnako tak zvláštne som prežíval situáciu, keď si svoje dekréty preberali jednotliví členovia nového kabinetu, predovšetkým nováčikovia a dodnes neviem rozlúštiť hlavolam, či ak chcete tajničku, prečo sa nový minister kultúry Daniel Krajcer stal „obeťou“ zábudlivosti úradníkov protokolu, menovite kancelára Milana Čiča, jedného z najdlhšie slúžiacich komunistov určite v celej strednej Európe! Pri presne stanovenom menovacom protokole, danom a určenom, aby sa všetko odohrávalo na príslušnej úrovni daných pravidiel, ho vraj iba preskočili! No, keď nič iné, tak by sa pán Čič mal nad sebou zamyslieť a konečne odísť do dôchodku, veď penziu už má iste zabezpečenú na mimoriadnej úrovni a slúžiť na Hrade s Alzheimerom a na úkor voľakoho v aktívnom pracovnom veku je nemiestne.
A naopak, skvelé to bolo v parlamente, aj keď sa sem – tam voľačo predsa len objavilo. To mám na mysli neznalosť nováčikov pri tajných voľbách predsedu Národnej rady Sulíka a vtedy, keď v rozprave o voľbe pani Belousovovej za predsedníčku výboru s humánnym obsahom a poslaním vystúpil jeden z nováčikov za MOST – HÍD, ináč človek z OKS Ondrej Dostál a vyslovil svoj nesúhlas s návrhom. To vraj nemôže nikto myslieť vážne, lebo to je ako keby sme za šéfa ÚPN zvolili Vasiľa Biľaka, alebo za riaditeľa protialkoholickej liečebne ustanovili Jána Slotu! Jej reakcia bola klasická, márna sláva, je to energická dáma a bolo ju počuť s klasickou rétorikou, vraj idiot, podám naňho trestné oznámenie a potom si neodpustila osobné ponaučenie. „Dajte si pozor na hubu, lebo po nej dostanete.“ To je však celkom známa agenda, parlament nám ju ponúkal často a s chuťou a poslanec elév Dostál teda už vie, že fyzický fond tejto dámy spolu s rozčúlením z urážky veru môže byť nebezpečím!
A predstavte si dal sa počuť a veru aj vidieť Vladimír Mečiar, zvládol to tentoraz bez nostalgie a spevu, ale s iróniou nešetril. Hoci Róberta Fica celé štyri roky počúval, až na maličké výnimky, keď sa mu zrútil kšeft pre Veľkom Slavkove na jediné slovo, teraz mu poslal esemesku – stojí za to z nej zacitovať: Blahoželám Ti k zvoleniu do funkcie podpredsedu Národnej rady SR, v ktorej máš česť byť Sulíkovým pomocníkom s podporou dzurindovcov a spol. Rozmýšľaj, ako si správal ku koaličným partnerom a prečo si zostal sám. So súdružským pozdravom ...
Už celkom v pohode to bolo akurát vtedy, keď sa jednotlivé ministerské persóny sťahovali na svoje úrady. Mali sprievod v osobe premiérky, to je naozaj prejav zodpovednosti a vyjadrená osobná zainteresovanosť na všetkom, čo výkon funkcie so sebou prinesie a bolo to všetko na úrovni, aj keď akurát ju privítal Róbert Fico ešte noblesnejšie, presne tak, ako sľúbil – s pohárom šampanského. Výnimkou čo potvrdila pravidlá sa stala iba „štafetová odovzdávka“ na ministerstve spravodlivosti, keď sa odstupujúca Viera Petríková ukryla v neoznačenej kancelárii, ktorá je pracovňou manželky jej budúceho šéfa Harabína, ktorá na ministerstve pracuje určite iba náhodou ako kontrolný pracovník a interesantné na veci bolo aj to, že zvedaví novinári okamžite zistili, že tá kancelária sa zvnútra zamkla! Sama, nechtiac, myslite si vlastne čo chcete, od zajtra je Viera Petríková pod ochrannými krídlami predsedu najvyššieho súdu Harabína a tam už to bude ružová záhrada. Byť medzi svojimi je ten najlepší možný pocit.
Nuž a z pohľadu tých čo odchádzali tu bola ešte jedna dosť nedočkavo očakávaná parlamentná skúška, to bolo vtedy, keď ako jeden z posledných úkonov spojených s voľbami prebiehal akt tajnej voľby Róberta Fica na post toho Mečiarom ironizovaného podpredsedu NR SR. Istota a elegancia - dostal 100 hlasov, viac ako ktokoľvek iný a aby ste mi verili že je to tak, nuž Hort za SDKÚ DS sa na rovnaký post prepracoval iba s podporou 90 poslaneckých kolegov a to s určitou nádejou avizuje seriózne pokračovanie poslaneckej práce do budúcnosti.
Už v pondelok sa to odštartuje aj v Bruseli, Radičová s Miklošom si vyskúšajú, čo všetko sa vo veci eurovalu a pôžičky Grécku dá vyrokovať a čo iba akceptovať, aké mocné páky a tlak Brusel nasadí a veru aj to, či sa tí naši noví legislatívci budú čo len trošku diplomaticky a noblesne vedieť správať, s čím sa vrátia a akú zanechajú po sebe „ vôňu, odór, alebo ak chcete tak povesť a renomé.“ Držím im palec, veď všetci vieme, že je to takmer tak ako jeden proti všetkým, lebo to bol celkom presne ten odkaz, čo nám tlmočil Počiatek a Fico už oddávna.
Teda tak, spoluobčania, už teraz sme rozdelení najmenej na dva tábory a skúsim aspoň naznačiť, že ten odchod sa Ficovej garnitúre ministrov napriek všetkému vopred povedanému a avizovanému napokon celkom vydaril, rovnako tak ústretovo sa poslanecká väčšina pokonala s povinnosťou zvoliť všetkých zástupcov opozície na dohodnuté miesta a bude už iba na nás, aby sme sa aj my stali rovnako reagujúcim národom. Jasné, v takom širokom pléne sme naozaj všelijakí, tak nech sú seriózni aspoň tí, ktorých je vidieť, počuť a cítiť, lebo akurát tam pramení občianska spokojnosť.
