Viac ako očakávane sa hovorilo o voľbe generálneho prokurátora a tie peripetie, sprevádzajúce piatkovú voľbu v parlamente a všetko, čo tomu predchádzalo a čo sa dá očakávať, sme dostali ako bonus. Pokojný začiatok relácie, prvá otázka a prvá odpoveď ministerky Žitňanskej boli naozaj jediné, čo si takéto prívlastky zaslúži. Podľa nej bola voľba korektnou akciou, podľa zákonov a štatútu, Čentéš dostal 79 hlasov a pokiaľ prezident nebude otáľať, lebo nemá žiadnu príčinu k výhradám, mala by sa situácia v justícii definitívne vyriešiť čo najskôr. A pripomenula, že aj napriek jeho avizovaným výhradám, nejestvuje ako prekážka menovania žiadna prekážka! Ba pripomenula, že v prípade menovania Štefana Harabína za šéfa Najvyššieho súdu výhrady jestvovali, ale jeho menovanie prišlo z večera na ráno a takúto rýchlosť by spoločnosť celkom iste ocenila, lebo v justícii je to naozaj nevyhnutné riešenie.
A potom už to bolo klasické, zmätočné, natrénované, namemorované – koalícia robí všetko možné len a len preto, aby sa zabudlo na klesajúce mzdy, na klesajúcu životnú úroveň, ekonomické problémy v širokom zábere a hoci sa moderátorka usilovala, čo jej sily a hlas stačili, neuspela! Kaliňák si to svoje entré doviedol do konca a zasa raz všetkých na Slovensku presvedčil, čo je to „sila presvedčenia, istota názoru a škola vytrvalosti“. Ba jedným dychom potom dodal, že veď Trnku vybrali na tento post voľakedy spoločne, ako aj jeho predchodcoch a prečo je to vraj teraz problém?
Lucia Žitňanská oponovala ešte celkom pokojne, súčasný status quo zhodnotila v prokuratúre ako stav, keď tam má opozícia vo vedení iba svojich ľudí, argumentovala príkladmi, konštatovaním prehreškov a predovšetkým ten „úžasný prejav Trnku, keď sa vyznamenal trtošením a pregrciavaním“ podoprela aj klebetou, že to sa veru nepáčilo aj mnohým opozičným poslancom – bez pochybností!
A tak sa zaiskrilo, lebo ako odpoveď od Kaliňáka prišla osobná urážka, že Čentéš je figúrka a všetko chce riadiť sama ministerka, lebo vraj takýto generálny prokurátor by iba visel na šnúrkach v jej či v premiérkiných rukách a keď sa nazdal, že bude mať posledné slovo, reakcia Žitňanskej mu vyrazila dych! Nedala sa, argumentovala, mohol stupňovať hlas ba vzrušene gestikulovať, všetko bolo málo, ministerka sa ako správna žena zastrašiť nedala. Puškárová sa snažila Kaliňáka pribrzdiť, ale poznáte to, je taký ako aj jeho „ učiteľ a majster, nevidí, nepočuje, iba si musí povedať svoje“, no tentoraz prekvapujúco štúdiom doznieval Žitňanskej soprán.
Pritvrdil, vy chcete justíciu cez generálnu prokuratúru ovládnuť, chcete tam mať svojich ľudí, o všetkom rozhodovať, veď prečo ste si tajne nezvolili toho svojho kandidáta už dávno, mali ste príležitosť a prečo práve takto!? Nuž ani takýto útok mu nevyšiel. Logika Žitňanskej väčšinu argumentov odsúdila do polohy účelových klebiet! Pokojne vysvetlila problémy s hľadaním spoločného kandidáta, vyslovila neistoty s tým spojené, vrátila sa k aktivitám spojených s návrhmi na spôsob voľby a dostala sa až k tomu problematickému stanovisku Ústavného súdu, čo povedal to, na čo bolo treba reagovať rýchlo a pohotovo.
Čas problémom slovenskej justície nepraje, súdy strácajú dôveru ľudí, nekoná sa, príklad sudcov a prokurátorov na tej fraške v Rajeckých Tepliciach je neuveriteľným mementom začiatkov konca spravodlivosti a korektnosti justície u nás a tak prišlo rozhodnutie! Budeme voliť tajne!
Jasné, ani to nebolo dobré, veď Trnka sa svojej kandidatúry vzdal a... Lenže viac nič, žiaden argument už Kaliňákovi nepomáhal, všetko boli len účelové výhovorky, tak zasa znova – zavádzate, manipulujete, chcete všetko ovládnuť svojim ľuďmi.
A to už bolo tak akosi ako vykypenie tej povestnej kaše z hrnca trpezlivosti! Kauza Melo, postup súdov, postup prokuratúry, výhovorky Šufliarskeho a kolegyne, na ktorú neváhal zvaliť zodpovednosť za pobabrané konanie a finále jej oznamu pre nás všetkých!
Justíciu ovládajú bratstvá HZDS, ktorí vznikli za pomoci a pod kuratelou strany SMER ako relikt pozostalosti po Vladimírovi Mečiarovi presne v tej chvíli, keď na stoličku šéfa Najvyššieho súdu dosadol Štefan Harabín! Odvtedy sa všetko uberá iba tadiaľ, po tých krivolakých a právu na hony vzdialených cestičkách, čo tento človek vyznáva a preferuje a ešte raz pripomenula, ako rýchlo ho na ten post prezident Gašparovič vymenoval. Zopakovala - bratstvá HZDS za pomoci strany SMER justíciu v celom rozsahu krivia, škodia nám všetkým a jej otázka prezidentovi, ako rýchlo sa bude rozhodovať teraz, už bola veru nástojčivým pripomenutím očakávania, čo preverí jeho nezávislosť a spravodlivosť.
A Kaliňák sa potom už iba rozlúčil, presne tak, ako to Puškárová pripravila a musím pripomenúť aj jej, že to bola vlastne jediná chvíľa v tej dramatickej polhodinke, keď sa veci uberali cestičkou, po ktorej so svojimi hosťami chcela kráčať. Pre nás však otázok i odpovedí zaznelo z obrazovky naozaj veľa, nástojčivých, dôležitých, na ktorých mala zástoj iba Žitňanská. Okrem toho, že sa na úvod Kaliňák blysol vinšom obom ženám v štúdiu, lebo dnes je vraj Deň otcov a to je svojim spôsobom aj ich sviatok, bolo posledné slušné, čoho sa v nedeľu dopustil!
Viac nič a tak ako vyhorel ako expert na armádu, nič neznamenal ani v rezorte spravodlivosti. Zrejme to nebude náhoda, tá Ficova vláda ich vari vôbec nemala, veď si to preberte, koho tam ako experta poslať, keď takého vlastne ani niet! Lebo uznajte, Madej na to nemá a Harabín je vtáčik s cudzím perím a jeho kredit už Slovensku leží v žalúdku - od čias Sadikiho kšeftov s kokainom a pamätnom telefóne, na ktorý sa nepamätá - ako velikánsky kameň.
Pre istotu však veci, čo tak akosi nedozneli v tom počuteľnom pásme dopoviem. Pán prezident, to zbieranie odpadkov z prestretého stola strany SMER je nedôstojné hlavy štátu, nota bene právnika, aj voľakedajšieho generálneho prokurátora a urobte presne to, čo sa od vás čaká a čo je vaša povinnosť. Každý odklad nám všetkým ubližuje a naše práva zneisťuje, veď aj na vlastnej koži ste sa presvedčili, čo to bratstvo HZDS dokáže, veď aj vy ste už od nich utekali!
