Mal by som začať naozaj celkom ináč, napríklad oslovením, majitelia novín SME, vážený pán šéfredaktor denníka SME, chcem sa vám vyžalovať. Vaši kolegovia z portálu blog. sme ako keby nemali záujem riešiť podstatu problému, vlastným rozhodnutím sa postavili na stranu tých, čo si zo mňa už celkom nepokryte urobili cieľ všetkých možných aj nemožných atakov a výmyslov i urážok – stačí sa iba pozrieť pod ktorýkoľvek môj príspevok na portáli a budete vedieť naozaj všetko! Som si istý, že vlastné povinnosti vám neumožňujú sledovať aj takéto nepodstatné problémy otravujúce medziľudské vzťahy, ale v kontexte s problémami, čo mi ubližujú, dehonestujú a ponižujú ma dúfam, že si nájdete čas a nielenže si to prečítate, ale sa nad tým aj spravodlivo zamyslíte.
Všetko sa začalo presne vtedy, keď sa jeden z mojich kritikov, samozrejme anonymný, rozhodol spoznať ma, vraj osobne, zrejme, aby sme si vysvetlili svoje rozdielne názory na svet a život v spoločnosti a navrhol mi osobné stretnutie. Rád som ponuku akceptoval, veril som, že ľudia sa v osobnom kontakte dokážu správať seriózne, no zažil som sklamanie! Prijal som toho človeka s čistým srdcom, pozval som ho domov, ale realita ma sklamala celkom neuveriteľne. Nepredstavil sa, odmietal to, hoci svoj kontakt so mnou zdôvodňoval zoznámením sa a keďže som anonymitu vzťahu jednoznačne odmietol, tento môj „hosť“ v pokoji odišiel. Jasné, článkom som sa k tým nepríjemným chvíľkam vrátil, toho človeka som nemal ako titulovať, nepredstavil sa a tak som ho pomenoval charakterovými vlastnosťami – potkan.
Viete, to správcom portálu stačilo, rozhodli, vyriekli verdikt a zbavili ma možnosti publikovať v takom tom normálnom rozmere, zmizol som z normálne dostupných stránok ponuky a najväčším šokom sa pre mňa stala realita neuveriteľného interesu tých anonymov, ktorí sa pasovali už za mojich úhlavných nepriateľov a ich tlak v diskusných príspevkoch pod mojimi blogmi narástol obludne. Môžete sa presvedčiť, kedykoľvek a osobne, je to naozaj presvedčivé a ak by vám predsa len niekde chýbalo zopár vymazaných príspevkov, tie už boli nepredstaviteľne surové a neúnosné, v materiáloch mojich advokátov ich máte k dispozícii kedykoľvek. Iba adminom to ako keby nevadilo, vinníka súčasného stavu označili raz a navždy, stále rovnako agresívna komunita anonymov je v ich „opatere“, či aspoň ich "nevidia a nepočujú, a čo ako sa usilujem, môj hlas do toho neba jednoducho nepríde! A ešte niečo, čo už admini občas akceptujú, ak sa náhodou môj príspevok dočká viacerých kliknutí - akože dobrý článok - v tej chvíli sa mu zvýši z jednej adresy čítanosť aj o sto "kliknutí". aby ani náhodou karma neprekročila voľajaké vyššie hodnoty a verte mi, že je to tiež neustále sa opakujúca "aktivita"! To je dôkaz nielen tej primitícnej názorovej nenávisti, ktorá nesmie nájsť akceptovanie a porozumenie už vôbec nie. A rovnako tak, galibou korektnosti je aj ľahostajnosť správcov, ktorých apatia v takejto podobe je skôr hriechom než iba zanedbaním povinností či obchádzaním pravidiel, ktoré inokedy zdôrazňujú až osudovo.
Vážená redakcia SME, pán šéfredaktor, páni majitelia novín, je to jednoducho neuveriteľné, ale žiaľ, reálne, ako keby sám proti všetkým a neviem prečo. Lebo na rozdiel od tých anonymov som ešte aj svojou orientáciou, životnou filozofiou a postojmi k realite nášho bytia v rodine okolo SME doma a aj to by malo byť dôkazom, že pravda by sa naozaj mala dostať presne tam, kde je jej miesto, teda na svoj nezvratný piedestál.
To nie je žiadna hra na ukrivdeného, mne sa krivda deje a ak to neviete, nechcete, alebo ste doteraz ešte nemali príležitosť to takto "dostať na stôl" a spoznať veci i pochopiť ich, stalo sa to teraz. Nikdy som sa za nič a za nikoho neskrýval, svoje názory, postoje a presvedčenie o svojom mieste v živote a o svojich právach ovládam a budem si ich hájiť, takže je to jednoducho obyčajný oznam. Podobu verejného listu má iba zhodou okolností, lebo do tohto "levelu" som ináč nemal žiadnu príležitosť preniknúť, no pevne verím, že to s nadhľadom uznáte i akceptujete. Mám iba prosbu, zoznámte sa s tým, na čo upozorňujem a rozhodnite spravodlivo - som si istý, že je to nielen moje právo na ktoré mám nárok, ale že si ho veru aj zaslúžim.
A samozrejme pridávam aj post scriptum, to si vynútili aktivity tých, čo tento list podmienili, lebo ak si prečítate akože diskusiu pod mojim článkom Nič nebolo v pohode, ako to bude teraz? zistíte, že ich aktivity sa posúvajú vašim smerom a svojim spôsobom ma potešili. Spoľahlivo supľujú moju dôkazovú databázu a budete to teda mať v ponuke dupľovane. Úprimne verím, že tú kliatbu a zatratenie cez spravodlivosť v tom najjednoduchšom možnom spôsobe vyriešite - ešte nikdy som sa vo vás nesklamal.
