Priznať sa k neuveriteľnému sklamaniu by bolo málo, ak si uvedomíte tie doslova Jóbove zvesti o Kryme a Ukrajine v kontexte s ruskými reakciami a rozhodnutiami, lebo to avizuje konflikt s možným dosahom „na svetový mier“, ak mi odpustíte ten nadhľad a sarkazmus a veru aj obavy a reálny strach o pokoj a pohodu v našej vlasti, lebo Ukrajina je náš sused, takže pocitovo to Slovákov privádza na dno optimizmu! Ale predstavte si, v tej absolútnej biede sa však ako keby z ničoho nič objavila iskrička dobrého svetielka obyčajnej agentúrnej správy, skôr nenápadnej než exkluzívnej, ale pre takých, ako som ja, čo od prvých slov z jej znenia vedeli o čom je to tak naozaj reč, obsahom neuveriteľne fantastická a bombastická, voľačo s dosahom na lepšie časy v našej krajine, v jej priemyselnej produkcii, to bolo ako živá voda dobrých očakávaní!
Najväčší strojársky podnik na Slovensku, to myslím celkom pochopiteľne s ohľadom na našu históriu, Považské strojárne, čo od roku 1989 nastúpili na tobogan, vezúci ich predovšetkým pre zbrojársku výrobu, čo bola ich súčasťou, do smutného konca a zániku sa vraj preberajú k životu! Ako keby zázrakom si svet priemyslu uvedomil, že fabrika s neuveriteľným potenciálom priemyselnej produkcie vo všetkom, čo si viete s kumštom ľudskej mysli a šikovnosťou rúk spojiť, hoci aj iba vo fantázii rozprávok, je vlastne pravda, lebo len dobre počúvajte, čo všetko sa za bránami Považských strojární, celkom na konci chotára mesta Považská Bystrica, tam kde Váh prerazil obruč hôr smerom k Púchovu tajilo pred očami verejnosti. Z presvedčenia, ale veru aj z neschopnosti predchádzajúcej moci prezentovať to ako jeden z divov sveta techniky, vynálezov, šikovných rúk a geniálnych hláv so zmyslom pre strojársku, hutnú, motocyklovú, chladiacu techniku a meracie pomôcky, ale veru aj leteckých motorov, lebo to všetko a ešte oveľa viac tam od čias prvej Československej republiky produkovali tisícky miestnych občanov a stovky dobrovoľných prisťahovalcov, odborníkov a vzdelancov predovšetkým z Prahy a Bratislavy, čo tu našli nielen nový domov a položili základy nových úžasných rodov a klanov, ktorých bohatý život jednoducho osudy ľudí, v tej vtedy chudobnej a nezaujímavej lokalite, teraz už pýche Slovenska, ovplyvnil viac ako neuveriteľne, ba ak sa nebojíte veľkých výrazov, tak veru celkom fantasticky!
História mesta je však celkom iste až druhoradou povinnosťou kronikára, čo má súčasnosti priblížiť ten avizovaný zázrak, že takmer definitívne zaniknutá strojárska produkcia v Považských strojárňach začína skutočne naberať dych, pozornosť svetových producentov strojárskej produkcie sa konečne zorientovala aj s ohľadom na historické znalosti a keď som zaregistroval narastajúci záujem, predovšetkým dôležitých svetových investorov a pozitívnu energiu vo vedení mestskej samosprávy, prežíval som nadšenie! Celý ten skvelý areál pod horou a pri údolí Váhu, čo sa tam ledva pomestí, lebo mu miesto uberá železnica, teda presnejšie hlavný ťah Bratislava –Košice, kde zostali ako memento výčitiek výrobné haly mnohých, celkom špecifických producentov a tak akosi na ozdobu aj stále výrobky produkujúce priestory celkom historických výrobcov.
Lebo čo už, táto fabrika, čo začala plniť predstavy „otcov československého sna o spriemyselnení Slovenska“, po vzniku štátu začala písať svoju históriu viac ako očakávane zbrojárskou produkciou, výstavba hutných objektov, zlievareň i valcovňa farebných kovov a muničná výroba sa ako keby zázrakom rozvíjala naozaj špecializovanou strojárskou produkciou a to nielen očakávaným smerom, ale čo ako to znie neuveriteľne, aj v oblastiach neočakávaných.
Možno mi ani nebudete chcieť veriť, ale munícia sa ako nosný produkt fabriky dala veru aj počuť, skúšky produkcie do pechotných zbraní a protilietadlovej výzbroje prebiehali kontinuálne, ale potom, to predovšetkým po druhej svetovej vojne, už fabrika v svojom bezprostrednom okolí a nečudujte sa, veru aj v šírom svete zaujala na iný spôsob. Ten exkurz týmto obdobím bude také to „letom – svetom“, lebo je toho v ponuke úžasne veľa, takže buďte veľkorysí. K farebným kovom v ich klasickej podobe, ako keby z ničoho nič pribudol hliník a jeho moderné zliatiny, strojárne sa začali venovať bimetalovým kompozíciám a než sa svet, čo bol s veľkým náskokom pred nami nazdal, z ničoho nič a s úžasom zistil, že sme ich vlastne nielen dobehli, ale predbehli.
No povedzte, kto už dnes vie, že prvé chladiarenské výrobky, veru aj chladničky pre domácnosti, vtedy obdivované Manety vyprodukovali akurát tam, komu čo i len napadne, že ich základný komponent, chladiarenský zázrak, výparník, vyrábali iba tam veru aj vtedy, keď už sa výroba chladničiek dávno presťahovala do CALEX –u v Zlatých Moravciach, lebo nič sa nedá robiť, špecializácia a kumšt sa nenahradí ničím iným! A pokračovanie bolo neuveriteľné, lebo strojárne v Považskej Bystrici sa stali producentom vodičov elektrickej energie, mimoriadne úspešným a bezkonkurenčným v svojej širokospektrálnej ponuke, pribudla motocyklová výroba, cez dvojsedadlový Manet sa tam vymyslel aj moped Pionier, potom Babeta a skúter, samozrejme tiež Manet a celý rad už modernejších a športovejšie vymyslených strojov aj napriek tomu, že v tomto artikli tu dominovali Čechy svojimi fabrikami Jawa a ČZ, výroba guličkových ložísk s dominanciou v celej produkcii socialistických štátov, potom ložísk valivých, veľkorozmerových a na mnoho spôsobov špecifikovaných so vznikom koncernu s takouto odbornosťou, už naozaj minimálne európskeho významu, až po vrchol strojárskych limitov či až ich nebíčka – výrobu leteckých prúdových motorov!
Ruku na srdce, kto už dnes o tom vie, lebo dnes je všetka tá zašlá sláva iba spomienkou, už iba zvyšky hutnej produkcie a troška absolútnej dokonalosti ponuky špecializovanej meracej techniky pripomínajú, že tu naozaj bolo čo obdivovať a to všetko zaniklo skôr nedorozumením, než z potreby, lebo ešte aj tá zbrojárska výroba, ktorú viac ako individuálna viera nášho prvého porevolučného prezidenta Václava Havla v celosvetový mier odsúdila k zániku mala – nič sa nedá robiť, pravda je pravda - vysokú kvalitu a skvelý odbyt!
A práve preto ma tie správy o návrate svetových investorov akurát sem neuveriteľne potešili. Keď som zo strojární v novembri 1989 odchádzal, bol to najprosperúcejší strojársky podnik vtedy v ČSSR, s neuveriteľnou zamestnanosťou a než som sa spamätal, žila celá Považská Bystrica a jej široké okolie ako v zlom sne. Nezamestnanosť, žiadna príležitosť uplatnenia pre špecializované a vysokoodborné profesie, v tej slávnej fabrike opustené a chátrajúce výrobné haly s technológiou celkom mimoriadnej kvality a hodnôt, odsúdené k skaze či k drancovaniu a význam celého, dovtedy vysoko hodnoteného regiónu upadal, strácal prívlastky hodné obdivu a závisti.
Uznajte, tie výkriky radosti, spokojnosti a slová šťastia sú prirodzenou reakciou pamätníka tých dávnych dní zašlej slávy a sľubujem, ak budem vedieť viac a predovšetkým presnejšie o tom, čoho sa všetko to kriesenie slávy dotýka, nenechám si to iba pre seba, je to dobrý chýr pre všetkých Slovákov. Ten interes sveta vyzeral byť presvedčivý, širokospektrálny a celkom nedočkavý, takže nech sú to dobré očakávania!
