Výsledky prieskumov agentúry o ktorej je reč, zo 17. septembra, sa stali viac ako len „trošku nepriaznivé“ predovšetkým pre tie politické strany, čo skončili pod 5% - tným limitom prejavenej priazne voličov, ktorá by znamenala opätovný návrat do parlamentu, kde majú zaevidovanú celkom obdivuhodnú štatistiku domovských práv. Ba obe, o ktorých chcem hovoriť, majú v svojom životopise aj priamu účasť na správe vecí verejných, tak ako SNS aj SMK boli súčasťou vládnych kabinetov, ale už celkom dlho sa im nedarí vrátiť sa na takéto miesto v realite – iba živoria, stagnujú, skôr sa do pozornosti všetkých vnucujú, než prirodzene upútajú voľačím interesantným.
Ale aj tak, podľa špecifických kritérií, možno podľa temperamentu, úrovne a politického vierovyznania členstva, aj kultúry ako takej, lebo zrejme nie náhodou sú oba tieto politické subjekty národne vyšpecifikované celkom prednostne a ten navonok, tak trošku utajovaný obsah a kolorit ich „viery a noriem správania“ nie je vôbec správny, bezchybný a už vôbec nie kóšer. To akurát a jednoznačne práve preto, že podľa jedine správnych kritérií a podmienok je dobré len ich národné cítenie, iba ich rodná reč a dejiny a čokoľvek má inú podobu, alebo ak chcete, tak iný prízvuk či iné slovíčko pre pojmy vlasť, národ, láska k blížnemu, je jednoznačne bez ozajstnej hodnoty. Tak trošku pejoratívne ich titulujeme ako národniarov, slovenských a maďarských, sú nielen špecificky rozdielni, ale nič sa nedá robiť, na jeden jediný spôsob aj tak rodní bratia, čo osprosteli celkom zvláštnym spôsobom a ako keby im nebolo pomoci!
To viete, preháňam, účelovo a „bohapusto“, aby to vyniklo presne tak, ako treba, lebo keby sprostosť vedela lietať, jedni a ani druhí by nemohli nikde pristať! Žiadne lepšie prirovnanie mi nenapadlo, ale čo už, čo je pravda nie je hriech a klamať sa naozaj nesmie, takže takúto zvesť prijmite s pokorou – všetci – SMK a ani SNS sa do priazne voličov na Slovensku zatiaľ nevrátili, čo ako sa usilujú, čo ako si vymýšľajú, alebo ako nástojčivo by si to priali, lebo zrejme spravodlivý osud to presne takto zariadil! Prepadli, ich pravidlá a činy nie sú o spolunažívaní medzi ľuďmi, a zvlášť vtedy nie, ak sú príslušníkmi jedného a toho istého národa, slovenského a ak sme ešte stále krajinou s vlastným menom Slovensko, potom národy čo jeho ľud tvoria, majú rovnaké povinnosti a samozrejme aj práva i nároky.
Počúva sa to dobre, veď je to citácia pravidiel platná pre všetky štáty združené pod vlajkou OSN a pre všetky národy, národnosti či etnické menšiny celého sveta a nikto nikomu nevysvetlí, prečo by to akurát u nás malo byť problémom? Slovák a Maďar, ako zástupcovia väčšinového a menšinového národa žijúceho v Slovenskej republike sa však ničoho z takto prijatých právnych noriem nedržia, našťastie, už nie tak nahlas a vehementne ako ešte nedávno, keď SNS viedol Ján Slota a v SMK bola ešte aj sila tých, čo po „zmúdrení“ za sebou zabuchli dvere a založili si MOST – HÍD, v ktorom sa z ničoho nič ako protežant objavil aj nezávislý primátor mesta Martin Andrej Hrnčiar! Spolupráca národností v podobe ako to potrebujeme a predstavte si, už to ani nie je žiadnou senzáciou?!
To viete, je tu ešte viac ako dobre viditeľný vplyv „spomienok na lepšie časy“, SNS síce urobila personálnu revolúciu, má nové vedenie a zaprisaháva nielen svoje verné členstvo, ale celé Slovensko, že sa do parlamentu vráti pri prvej príležitosti, ale zatiaľ ani len slovíčkom nenaznačili, v čom budú iní než doposiaľ, teda ako to bude s tankami a ich predpísaným azimutom postupu?
Uvidíme, dáme sa prekvapiť, celkom iste to bude mať „nový kroj“ v celom rozsahu očakávaní a rovnaké zmeny ako keby avizovali aj v SMK. Ich predseda József Berényi trpezlivo a ako keby nenápadne pripravuje členskú základňu na návrat do parlamentu a k pozíciám, kde sa uplatňuje nielen vlastná filozofia, ale aj prístup k moci, lenže zabúda, ako keby programovo na fakt, že nová podoba strany maďarskej národnej menšiny, vytvorená jeho voľakedajším predsedom Bélom Bugárom v podobe MOST - HÍT má predsa len čistejší kredit, viac dôvery všetkých v národe a čo je najdôležitejšie, na vlastnom štíte cti a dôveryhodnosti žiadne škrabance! A ak predsa len, čo ja viem „potreba dosiahnuť“ dvojjazyčnosť názvov železničných staníc, potom to nie je v podobe vyhlásenia vojny! Tak trošku viac a lepšej taktiky však SMK predsa len má, na rozdiel od SNS využíva výhodu, že všetky opozičné strany ich dokážu ako bývalého partnera a spojenca akceptovať, kým SNS už nevyhovuje vôbec nikomu! Viete, úprimne pochybujem, že by sa Smer dal znova presvedčiť, že národniari budú dobrým spojencom a tak je viac ako jasné, že nám recidíva návratu k moci odtiaľ nehrozí. A vlastne ani na žiaden iný spôsob, lebo ak by sa mal predsa len stať voľajaký zázrak, potom by musel dostať podobu zjednotenia Bugárovej a Berényiho odnože politicky organizovanej národnostnej maďarskej menšiny a to veru nie je možné ako voľajaká samozrejmosť!
Našepkám, všetkým, ktorých to zaujíma, príčinou je náš sused za Dunajom, Maďarsko! A predovšetkým jeho vedenie, premiér Orbán a jeho politická strana, čo je väčšinovou silou v krajine ako u nás Smer a práve táto situácia spôsobila, že kým SMK je pre nich partnerom naozaj na veky vekov, Béla Bugár a jeho MOST – HÍD dostal nálepku zradcov spoločných cieľov a plánov s menom autonómnej nezávislosti maďarsky hovoriacich území na Slovensku a tak trošku s tajným návratom k voľačomu, čo má podobu povznesenia významu maďarských ambícií vôbec.
Viete, nepreháňam, Orbán je politik ktorého má celá slobodná Európa prečítaného v každej podobe jeho „štátnických schopností a plánov“, takže čo ako to vyzerá dobre a perspektívne, aby sa kapacity maďarskej národnostnej menšiny zjednotili a tak posilnili potenciál opozície, je v tom ukrytý ten problém v podobe veľkomaďarských ambícií! Pomenoval som to spoločným menom, ale spoľahlivo v tom objavíte naozaj všetko to, čo Slovensko ako samostatný, nezávislý a zvrchovaný štát ohrozuje a poškodzuje!
Veru tak, ako vidíte, hľadať za výsledkami agentúrnych preferencií politických strán sa dá aj viac ako iba to, že preferencie strany Smer poklesli, lebo jej navonok viditeľná činnosť sa stáva problematickou pre celý štát. Alebo to, že Nova Daniela Lipšica, po nedávnom prieniku do pozícií možných účastníkov parlamentných sfér sa v dôsledku prednostnej kritiky Fica a spol. stala verejným nepriateľom štátnosti a prejavilo sa to poklesom preferencií pod hranicu potrebných 5% , lenže verte mi, je v tom naozaj veľa špecifických podmienok a oprávnených obáv o výslednú podobu prognóz!
Ako sa hovorí, naučme sa čítať aj medzi riadkami, lebo tak, ako nie je pravdou to, že všetko zlato sveta sa blyští, tak je treba veriť aj prísloviu, že ani ten najpresvedčivejší sľub daný politikom nie je nič viac iba obyčajné slovo! Zvýrazním, naozaj všedné a celkom obyčajné, viac nič!
