Nedá sa naozaj nič robiť, ak šéf zvrchovaný príde o svoju stoličku je to vždy voľačo naozaj mimoriadne, voľačo, o čom sa celkom iste vedú reči, alebo sa priamo klebetí na tých najrôznejších úrovniach a presne to sa stalo akurát teraz v Sládkovičove. Mám naozaj blízko, aj s odstupom rokov, lebo som už dávno senior vo výslužbe, k školstvu, dostal som sa po roku 1989 až do sfér vrcholových, kde už to bolo tak akosi naozaj o riadení a zodpovednosti aj za veci budúce, viem, čo obnášajú nielen takéto povinnosti, ale pričuchol som aj k práci akreditačných komisií a verte mi, celkom dobre poznám aj históriu vzniku celkom nových metód a spôsobov vzniku a práce súkromných škôl všetkých druhov a typov. V tej chvíli, keď sa celkom špecializovaná socialistická škola „vymyslená“ pre vzdelávanie zodpovedných kádrov pre odborárske špecializácie rušila a menila sa na súkromnú vysokú školu s fakultami práva, verejnej politiky a verejnej správy a fakultu sociálnych štúdií mal som zmiešané pocity. Nedôvera všetkému dominovala, lebo čo už, ten základ a história nie je takpovediac voľačím spoľahlivým či nebodaj stabilným, ale potom som na problémy zabudol Z času na čas bolo počuť, ako si tam dekani fakúlt vedú, predovšetkým profesor Mojmír Mamojka, ako dekan právnickej fakulty, správy naozaj neboli vždy celkom „dobre čitateľné v svojich argumentoch“, ak mi budete chcieť rozumieť a ten nedobrý pocit, že súkromné naozaj nemusí byť iba bezúhonné, som mal vždy vtedy, ak na tejto VŠ promoval ako diaľkový študent voľaktorí z jeho kamarátov, známych či kolegov zo sveta politiky.
Pri troške námahy si spomeniete, že vietor podozrení naozaj vanul, listy pochybností poriadne ševelili, ale nič sa nedialo a verejnosť stratila záujem vedieť viac. Keď však v marci tohto roku Mojmír Mamojka zasadol do kresla rektora tejto VŠ, dekanom právnickej fakulty sa stal jeho syn Mojmír Mamojka mladší, celkom prirodzene som reagoval nepokojom – to nie je normálne, pre takýto prístup k riešeniu personálnych záležitostí sa nedá nájsť ospravedlnenie a ani výhovorka, to je racionálne rozhodnutie z pozície osobnej moci! Nezodpovedné! Ale zasa sa nič nedialo, takže sme mali zasa všetci začať zabúdať.
Správa, že už nie je jeho rektorát pravdou ma zaskočila ako informačná bomba, usiloval som sa čo najrýchlejšie zistiť všetko dostupné na trhu s informáciami a to, čo som spočiatku považoval skôr za škodoradosť a klebetu, že ho jednoducho vyhodili, pre hrubé porušenie zákonov v súvislosti s nerešpektovaním rozhodnutí Správnej rady a požiadaviek stanovených Akreditačnou komisiou, teraz verejným prehlásením potvrdil prorektor Miroslav Daniš, ktorý prevzal dočasné vedenie tejto vzdelávacej inštitúcie. Preložené do hovorovej reči – rektor Mamojka dovládol a tak ako som predpokladal, aj dekan Mamojka mladší svoj post opúšťa!
Vždy, keď sa o výsledkoch niektorých študentov, predovšetkým tých z diaľkovej formy štúdia vyslovovali predpoklady a zaručené prognózy, bolo to ako keby v rovine záhad, vždy sa voľačo podivné či priamo nevysvetliteľné našlo, len si spomeňte, čo všetko je spojené s titulom JUDr. pre jedného z našich súčasných ministrov, kde sa klebetilo ešte aj o nižších stupňoch jeho vzdelávania v Banskej Bystrici a nikdy sa vari nezbavím dojmu, že ktohovie....
Aj tentoraz je reč o podobných udalostiach, ale aj ruka ruku umýva je v ponuke korupčníctva, lebo kým syn Dobroslava Trnku u Mamojku v pokoji prišiel k diplomu, jeho dcéra sa spoľahlivo zamestnala na prokuratúre v Pezinku akurát vtedy, keď o tom z jednej vody načisto rozhodoval generálny prokurátor Trnka!
Rozhodne popieram, že by sme si s Trnkom, čo je priateľ, navzájom pomáhali s deťmi! Ja som ani nevedel, že máme na škole takého študenta, až voľakedy v treťom či v štvrtom ročníku, lebo uznajte, u nás sú prijímacie pohovory anonymné!!! No povedzte, kto už by tomuto neveril, to je argumentácia železobetónová, no nie!? A aby bolo jasné, radový zamestnanec generálnej prokuratúry Trnka má toho v súčasnej dobe priveľa na starosti, či na svedomí, to sa rozhodnite individuálne a ten zachoval mlčanie!
V každom prípade sa však o vysokej škole o ktorej je reč a o jej absolventoch, ako keby z ničoho nič roztrhlo vrece s informáciami. Vraj sa počas dekanátu Mamojku staršieho poslucháčmi stali viacerí príslušníci z mafiánskych zoznamov a právo tam vraj vyštudoval aj legendárny Piťo, alias Juraj Ondrejčák, čo je predikát na večné veky, ako sa hovorí sláve v takejto podobe! A ešte niečo, každému záujemcovi odporúčam, aby sa o všetkom, čo s takýmto obratom vedenia výšky v Sládkovičove začal zaujímať, je to v mnohom poučné i prekvapujúce a ktohovie, aké to všetko bude mať pokračovanie. Vzdelávanie môže a vlastne aj má byť alternatívne, ale všetko celkom iste iba do času a aj s mierou, lebo nič sa nesmie preháňať.
