Potreba dosiahnuť pozitívny vzťah medzi povinnosťou štátnej zodpovednosti a komplexnými potrebami v prirodzených regiónoch krajiny je oddávna najspoľahlivejšie vyriešená presne v tej chvíli, keď sa o tom rozhoduje v kontexte všetkých prirodzených podmienok takto špecifikovanej oblasti, ako sme to zdedili z histórie ani nie tak dávnej. Geografia krajiny ako je Slovensko, so svojimi danosťami, pohoriami, vodstvom, cestami, výrobnou sférou, obyvateľstvom - jeho nárečím, kultúrou, a zvykmi sa vyprofilovalo v priebehu plynutia času celkom prirodzene a ak sa dnes povie Šariš, Spiš, Malohont či Trenčianska župa, nemá s určením miesta takejto lokality na mape Slovenska problém vari nikto. A to je nielen znalosť voľajakých krížovkárskych termínov s označením prirodzené regióny našej vlasti, lebo kto chodil do školy a vzdelával sa, z histórie a literatúry to samozrejme ovláda.
Nuž teda presne vtedy, keď sme dostali ako úlohu od EÚ prispôsobiť sa demokratickej podobe správy vecí verejných v regionálnych rozmeroch, spomienka na rozdelenie nášho územia na župy, čo tu už spoľahlivo fungovali z moci kráľov či cisárov, bola znovuobjavená. Žiaľ, ale viac ako to, všetko sa „inovovalo a modernizovalo“, ak sa akurát takto dá pomenovať voľakedajšia potreba komunistov regióny zredukovať na kraje v priestoroch celkom umelo vytvorených a a teraz to spojiť s potrebou celkom limitovať národnostné rozloženie obyvateľstva. Všade tam, kde je na juhu Slovenska maďarská menšina sa kraj z ničoho nič musel zmestiť do hraníc vo vertikálnej podobe, aby sa ani len náhodou voľakde nevyskytla väčšinovo a tých osem samostatných krajov čo dnes máme, už je v súvislosti s platnými úzusmi danými zvyklosťami a danosťami umelina ako hrom!
A ešte jedna danosť je v tom dnes zakomponovaná ako to povestné šidlo vo vreci, strana Smer to rozdelenie kritizuje, ostro a nekompromisne, žiaľ, v celkom iných intenciách nespokojnosti ako historici a pragmatici či demokrati – uznáva nezmyselne vytýčené hranice, čo predtým vytvárali prirodzenú súdržnosť občanov a ich vzájomnosť, ale ako riešenie navrhuje ešte radikálnejšie zmeny k ich redukcii a nie k historickej podobe. Kraje nech sú iba tri, takmer tak ako za ich politických predchodcov v socialistickom štáte, Bratislava či Západ, Stred a Východ, ak to môžem takto zjednodušene pomenovať a bude to nielen jednoduchšie členenie, ale predovšetkým vraj aj lacnejšie a o to tu ide, jasné? Ani slovo o tom, že nebezpečenstvo volieb je pre diktátorskú podobu moci predsa len väčším problémom ako priame menovanie nižších riadiacich kádrov a tri možnosti takejto galiby sú predsa len ustrážiteľnejšie než doterajších osem, či nebodaj ešte viac a tak je racionalizácia nákladov skvelým argumentom.
Celkom dobre je možné potom aj to, že tá necelá pätina súčasnej voličskej základne sa ešte aj zredukuje a potom už to bude takpovediac iba vlastnej réžii! Tých „vlastných“, čo pôjdu k voľbám s vedomím, že hlasujú sami za seba a svoje profity a benefície bude v ponuke ešte lepší pomer ako doteraz a potom vládnej moci vôbec nebude prekážať, že volebná účasť je slabá a o veciach vlastne rozhoduje iba taká malá čiastočka národa! Veď aj dnes už iba v podobe takých skromných 17% a uznajte, to veru nikoho a nikdy nemá silu presvedčiť!
Lebo čo už, celkom zrušiť sa regionálne a komunálne voľby nebude dať, legislatíva väčšiny štátov v EÚ je jednoznačne demokratická, ale uznajte, to napätie raz za štyri roky, keď sa rozhoduje o zložení parlamentu a vlády či mene prezidenta, to je jednoducho tak akurát dosť „napätia a nervov“, lebo nie vždy sa to vydarí čo i len naoko a tak teda Slovensko vedz – čo teraz premiér oznámil iba tak informačne, sa celkom iste v krátkom čase stane predmetom rokovania v parlamente! Samostatné kraje budú iba tri a debata sa bude viesť v mantineloch vytýčených ich menami! S ohľadom na zotrvačnosť dedičstva to však bude pravdepodobne Bratislava, Banská Bystrica, Košice, čo koniec koncov má svoje opodstatnenie a na tom, kadiaľ povedú ich hranice už vôbec nebude záležať! Voľajaké tie zvyky, nárečia, historické väzby či geografická poloha, na tom nezáleží už ani dnes a tak sa stane poučkou potreba šetriť náklady.
Je fakt, že som veru predsedu vlády i strany Smer počul, tak akosi prekvapujúco, o regionálnej politike hovoriť aj tak, ako som si to napríklad vždy predstavoval nielen ja, ale vlastne všetci demokrati a staršinovia, pre ktorých je história fungovania spoločnosti nielen zvyklosťou, ale naopak, potvrdením vzájomnosti. Ba dokonca ako keby naznačoval, že by to naozaj mohlo byť voľačo také ako krajinská, župná alebo teda krajská samospráva v podobe voľajakej vlády či snemu, ale verte mi, nebolo mu to príjemné! Celkom stačilo, aby sa diskutovalo o prirodzenom členení krajiny s náznakmi, že tento princíp hľadania prirodzených hraníc by priniesol najmenej 12 a v tom najdôslednejšom členení až 16 regiónov a to už mu teda absolútne nevyhovovalo! Ale tak, ako je mu to vlastné, udičku s návnadou pre opozíciu predsa len do parlamentných vôd hodil!
Všetko je drahé, treba nám šetriť a navrhujem, aby sme už od januára o tejto problematike rokovali. Je mi jasné, že náš návrh, mať v regionálnej forme správy vecí verejných tri samostatné kraje vám nevyhovuje, ale diskutujme, hľadajme spoločné východiská a uvidíme, ako to napokon dopadne a čo ako pochybujem o múdrej spolupráci opozičných strán, lebo ani v týchto voľbách nenašli spoločnú reč, tentoraz našťastie nikto nevyskočil od radosti, že hurá, teda nech je tu široko koncipovaná beseda! Skôr naopak, lebo všetci viac ako spoľahlivo vedia, že ak to ako návrh do parlamentu príde už v roku 2014, bude to prijaté celkom iste, ako sa hovorí, napriek všetkému, ba aj v prípade, ak sa náhodou nový prezident bude môcť k zákonu otočiť chrbtom, lebo väčšina 83 poslancov Smeru ho spoľahlivo prehlasuje aj v repríze.
Nech už je to akokoľvek verte mi, že sa to stane predmetom rokovania vlády aj s prípravou návrhu na rokovanie parlamentu už v podobe zákona tak najneskôr do roka, najviac dvoch, lebo šanca využiť zloženie poslaneckej snemovne sa už naozaj nemusí po tých najbližších celoštátnych voľbách zopakovať a chybu na tento spôsob nevyužitia príležitosti Smer celkom iste nespraví! Pokračovanie vo veci regionálnej podoby volieb je teda celkom jasné už dnes, nič nie je v podobe výberu možností, všetko je dané!
