Dlho a naozaj zodpovedne som sledoval celkom všetko, čo s voľbou generálneho prokurátora u nás súviselo, rozdielnosť názorov, vytvorené kamarátske spoločenstvá pre rôznych kandidátov – to platí predovšetkým pre začiatok celej súčasnej kauzy a s postupujúcim časom aj snahu vtedajšej pravicovej koalície mať spoločného kandidáta. Voľba bola skoro dobrodružná, tajná, podľa strany Smer vraj netransparentná, ale pravda sa v podobe rozhodnutia Ústavného súdu potvrdila celkom jednoznačne. Jozef Čentéš voľby v parlamente právoplatne vyhral a je zvoleným kandidátom na miesto generálneho prokurátora.
A vtedy, ak si dobre pamätáte, lebo to sú už naozaj dva roky takmer na deň, sa do procesu straníckeho súperenia a nezhôd zamiešal prezident Gašparovič. Oprávnene, lebo akurát on takto zákonite zvoleného kandidáta do funkcie vymenuje, alebo aj nie, ak voľbu spochybní takou vlastnosťou či vlastnosťami zvolenej a ÚS schválenej osoby, ktoré sú jednoznačnou prekážkou funkciu vykonávať. Nestalo sa, kredit Jozefa Čentéša, jeho kariéra a výsledky práce sú jednoznačne potvrdením kvality vzdelania, odbornosti a morálky i mravnosti, takže osobná averzia vyjadrená tým známym – Centéša na ten post nevymenujem nikdy nič nerieši, prezident nesplnil podmienku odmietnutia a o tom teraz rozhoduje zasa ÚS. Pridlho, celkom iste v zvláštnej atmosfére, lebo diktát parlamentu v podobe narýchlo schváleného zákona na pomoc ÚS je celkom iste svetovým unikátom politického tlaku vládnucej moci a tak sa napokon stalo to, o čom je potreba hovoriť viac ako nástojčivá a povinná.
Zatiaľ ako keby nebolo chuti a odvahy hľadať v tej rýchlosti zmeny vlastných rozhodnutí premiéra Fica dôvody a príčiny, čo ho akosi prirýchlo, k voľačomu tak neserióznemu, ako je zmena názorov a tvrdení z večera na ráno prinútilo zmeniť rétoriku. Jasné bolo iba jedno jediné – presvedčenie, že to nebude celkom iste nikto z kandidátov opozície a Čentéš už celkom iste nie, sa stupňovalo a vo chvíli, keď sa v Čechách stalo to, čo na ochranu platných zákonov zrealizovala prokuratúra a polícia, cez vlastné špecializované útvary, rozhodlo definitívne! To veru na Slovensku nebude nikdy, aby sa väčšinová vláda a jednofarebný parlament dostal do pozície, keď sa treba triasť o vlastnú bezpečnosť, keď by mali čo i len iluzórnu možnosť tí z opozície domôcť sa práv justície, cez uznanie tých najrôznejších káuz o ktorých sa klebetí ako o trestných činov, aby sa mohlo zatýkať, volať k zodpovednosti, ukazovať na voľakoho prstom, panebože dokonca odvolávať, či nútiť k abdikácii a bolo rozhodnuté!
Nebezpečie, že čo ako pomalá spravodlivosť sa predsa len dočká potvrdenia Čentéšových nárokov treba zažehnať jednoznačne a presne to sa stalo. Všetko sa to ako „zásluhy či hanba“ napíše na tričko premiéra Róberta Fica, 82 verných – tá jedna absencia je spôsobená ospravedlnenou neúčasťou tej najvernejšej Viery Tomanovej – si vyberať naozaj nemohla a hoci sa občas usilovali voľačo v tom humbugu a marase márnych zdôvodnení predsa len voľačo zjemniť, nedarilo sa! Veď uznajte, taký výrok poslanca Dušana Jarjabka, že to je na vine opozícia, lebo zle vládla, alebo Martvoňa, že opozičné strany sa riadia politickým manuálom pána Sorosa, na to treba naozaj hrošiu kožu barbarov a primitívov, lebo tu je v ponuke všetko celkom dobre viditeľné a merateľné.
Premiér sa teda vyjadril presnejšie – po veľmi dlhom období, počas ktorého bola verejnosť traumatizovaná touto témou je Slovensko blízko k tomu, aby malo generálneho prokurátora a všetko doplnil vyhlásením, že jeho spolužiak z vysokej školy Čižnár má vysoký odborný i morálny kredit. Ako vidíte, ešte stále je opatrný, treba počkať na rozhodnutie prezidenta Gašparoviča, ako rýchlo o menovaní takto „atypicky“ zvoleného kandidáta rozhodne, ale vnútorne je celkom iste ešte presvedčenejší ako ja, že to bude iba s takým odstupom času, aby sa nedalo o veci na akýkoľvek spôsob meditovať.
Pochopte, je jasné, ako Gašparovič rozhodne, ale on a aj Fico či strana Smer a jej členstvo presne vie, ako sa to zapíše do slovenských dejín, ako to historici vyhodnotia v kontexte so všetkým, čo je v kauze zásadné a právne a tak je dôležité o tom hovoriť aj teraz, aby to nebolo v podobe anonymnej špinavosti, na ktorú sa neukáže prstom! Moc jednej osobnosti zákonnosť pošliape bez výčitiek svedomia len a len preto, že by mohlo znamenať nebezpečie pre vlastných členov, že by v rámci prokurátorských právomocí rozhodlo reálne tak, aby sa vyšetrovalo všetko to, čo doteraz spoľahlivo nebolo predmetom záujmu polície, ba odvaha Daniela Lipšica mala ešte aj onakvejšiu podobu! Je načase prestať sa tváriť, že hlas na známej nahrávke o zháňaní peňazí vlastnou hlavou je podobný Ficovi. Je to hlas Róberta Fica a nech ma zažaluje!
Vyriekol presne to, čo sa snažím v tejto glose ponúkať ako podnet rýchlych činov rýchlej roty strany Smer, teda zvoliť svojho generálneho prokurátora za každú cenu, napriek možnej hanbe a rád pripomeniem, že v plenárnej rozprave bol Lipšic ešte radikálnejší a nekompromisnejší – pripomenul naozaj všetko, čo cestičku strany Smer k peniazom a moci dláždilo tými najneuveriteľnejšími podvodnými postupmi. Viete, všetko sa mu dá veriť už predovšetkým preto, že takejto politike naozaj vidí pod sukne spoľahlivo, na čo všetko stačil a k čomu sa odhodlal vždy aj vyskúšal a presne vie, čo o veci vie Čižnár, čo ho čaká, aké dilemy bude musieť riešiť a celkom spoľahlivo naznačil, že to, čo doteraz odmietali vyšetrovať prokurátori v doterajšej hierarchii moci, spoľahlivo dodrží aj on, lebo... Podľa Lucie Žitňanskej preto, lebo svojim súhlasom dať sa posadiť na stoličku generálneho prokurátora sa vzdal možnosti riadiť sa svojim osobným presvedčením o pravde a spravodlivosti – na najvyšších priečkach v jeho svedomí bude vždy pravda a záujmy tých, čo takto rozhodli!
To viete, doba je taká, všetko toto sa dalo čakať, riadenie štátu a vecí verejných má presne túto podobu diktátu nedemokratickej väčšiny z volieb a treba si to naozaj dobre zapamätať, lebo história je aj v tomto ohľade nekompromisná a spravodlivá, aj k takýmto víťazom. Lebo čísla volebných výsledkov naozaj nie sú všetko, komunisti dosahovali obligátnych 99,9% hlasov a vôľa tých bezmocných a bezbranných ich predsa len zničila – žiaľ, ešte nie definitívne – to treba iba nemlčať!
