To viete, priamy prenos z tejto udalosti sa nedal ako najdôležitejšia udalosť roka vynechať a tak som všetko sledoval so zaujatím, drobnosti, dôležitosti i to najdôležitejšie, teda hodnotiaci či pracovný referát predsedu strany Smer a jej zakladateľa Róberta Fica a rád sa s vami o tie super zážitky podelím. O to viac, že potom, už popoludní, prišla tlačová beseda, kde sa zasa prezentoval predovšetkým predseda strany, bolo vidieť i podpredsedu Maňku, predsedu parlamentu Pašku, aj podpredsedu i ministra vlády Kaliňáka a veru aj Maďariča, ba vetu novinárom predniesol aj Kaliňák, ale verte mi, bol to dôkaz bez pochybností, že predseda je predseda, stačí si na všetko sám a tým nezodpovedne pripraveným novinárom ešte stihol odovzdať aj ponaučenie, aby lepšie počúvali čo hovorí, nebude ich musieť opravovať a karhať, lebo ak si dobre spomínate, naozaj sľúbil, že sa k tejto profesii bude správať s nadhľadom. Ba pre úplnosť, vlastne to aj predviedol, keď jeho replika na otázku anonymného hlasu patriaceho redakcii denníka SME zaznela síce s dešpektom, pohŕdaním a iróniou ostrou ako britva, ale predsa len nie v tej dávnej podobe hrubých sarkastických urážok!
Predseda strany Róbert Fico, predtým, než vykročil k rečníckemu pultu predniesť prejav sedel na mieste viac ako strategickom – na samom krajíčku predsedníckeho stola. Mal priestor upraviť svoj vzhľad pri tejto dôležitej povinnosti, vyzliekol si sako, tak trošku ako keby si hodlal vykasať aj rukávy, ale potom si to rozmyslel, to viete december, ale účel to malo – všetci videli, že tie národom obdivované hodinky, čo ako vzácne, pri prezentácii úspechov jeho strany, jeho vlastného potomka naozaj nepotrebuje, zaujme nás spoľahlivo aj bez nich! A mal pravdu, ba v tomto ohľade som si uvedomil ešte voľačo, čo celkom iste viacerých ako poznatok prekvapí!
Na jeho košeli, čo celkom iste nebola bielučká ako čerstvý sniežik, nežiarila ako plameň výzvy celému svetu červená kravata, voľačo jemu naozaj vlastné, veď to celkom iste poznáte, veď ešte aj Shooty si to všimol a potom som si uvedomil, čo je na tom predsedníckom stole také zvláštne a celkom prekvapujúce! Červené viazanky absentovali, iba Čaplovič mal voľajakú nevydarenú repliku, čo tú dokonalosť veru znehodnotila, lebo všetky viazanky boli ako keby dôkazom, že veľkorysosť víťazov je bezhraničná veď hľa, modrá je predsa len dobrá ak zdobí tých úspešných.
Ten prejav bol presne taký, ako som si to predstavoval, predseda strany nesklamal! Síce neviem, či snemy alebo zjazdy strany Smer označuje číslovkami, ako bol naučený ako člen svojej rodnej, komunistickej, ale celkom iste ich bude on, alebo štatistici označovať prívlastkami, aby bolo presne zdokumentované, čo na ňom riešili, hodnotili a na čo sa pripravovali a tento, čo Slovensko prežívalo v dni po svätomikulášskom šantení by som pomenoval popisne. Zachránili sme túto krajinu pred nešťastím pravicovej neschopnosti krajinu spravovať, národ nás vo voľbách preferoval väčšinovo a odvtedy už je všetko v znamení absolútneho porozumenia a stability s výhľadom na budúcnosť jasnú – socialistickú! Keď bude na jar roku 2016 končiť naša povinnosť vládnuť, bude tento národ šťastný, bohatší, zamestnanejší a volič v nových voľbách uzná, že ľavicový spôsob správy vecí verejných je vec jednoznačne lepšia, než pravicová škriepnosť a neschopnosť dohodnúť sa!
Presne takýto bol obsah slávnostného, hodnotiaceho, pracovného a vizionárskeho prejavu Róberta Fica, všade tam, kde sa to očakávalo zaznel potlesk sály, presne tak, ako za starých dobrých čias. Mám však výhrady, voľakedy to režisér prenosu nesmel a nemohol urobiť takto šlendriánsky, žiaden prestrih do sály, žiaden obraz nadšených poslucháčov oduševnene tlieskajúcich, lebo uznajte, najčastejšie bolo pri tejto činnosti vidieť predsedu parlamentu Pašku, čo tlieskal nielen celkom formálne, ba ako keby naschvál, ešte sa aj tváril skôr nezainteresovane, čo kazilo dokonalosť počutého slova. Ktohovie, možno sa to malo predsa len trošku zrežírovať, standing ovations by veciam celkom prospel a bol by som naozaj zvedavý, ako sa to hodnotilo kuloárovo, lebo prisahám, Róbert Fico všetko čo povedal myslel smrteľne vážne a takáto sila si zaslúžila silné emócie a nie formálnosť. To už naozaj nebolo celkom tak, ako si väčšina delegátov tohto zhromaždenia pamätá z tých slávnych časov, ale ak si niekto myslel, že akurát takáto spomienka nebude celkom kóšer, mýlil sa!
To som si ponechal ako finálny poznatok z tejto produkcie, lebo prezidentské voľby, čo sú na programe voľakedy v apríli roku 2014 sa nestali hlavným „bodom programu“ rokovania, naopak, reči sa síce viedli, všetko sa vysvetľovalo, opisovalo a celkom dôsledne hodnotilo, ale meno kandidáta nezaznelo! Ale predsa len to dostalo novú podobu istoty plánovania budúcnosti strany Smer, predseda strany Fico to bez bázne a hany konečne predstavil ako projekt absolútnej dokonalosti.
Máme voličskú dôveru, pohodlnú prevahu v parlamente, predsedu parlamentu Pašku, jednofarebnú vlády a som jej predsedom, takže sa celkom oprávnene pýtam, čo bude nepochopiteľné na fakte, ak sa prezidentom Slovenska stane tiež člen našej úspešnej politickej strany Smer!
No čo už, čo na srdci to na jazyku a má to potom podobu návratu k starým dobrým zvykom. Jedna strana, rovnaké názory všetkých jej členov, žiadne rozdiely v myslení a klasifikácii všetkého, čo môže byť aj rozdielne, pluralita názorov sa vylučuje, v podobe nahlas vyslovených výhrad sa nepripúšťa naozaj nič a ak je to propagované ako jednotná sila spravujúca v štáte všetko, potom je to jednoznačne túžba veci diktovať! Štátostrana! Tak ako predtým a to priznanie prišlo bez výhrad, ako istota, vraj stability krajiny, lebo nič sa nedá robiť, v tom prejave to odznelo viac ako presvedčivo! A ešte aj tá sila osobnosti predsedu, nespochybniteľná, je všadeprítomná...
Takže tak, mám z toho mrazenie smrteľného nebezpečenstva pre tento národ, som roztrpčený a sklamaný, tá nadradenosť a pýcha je hanbou demokracie, lebo nič, čo je podstatou deklarovaných plánov a snov, alebo ak chcete, tak ideológiou strany Smer je nadradenosť ľudí s túžbou po absolútnej moci. A bohuprisahám, to tu už bolo, to sme na novembrových námestiach nekrvavo porazili, toho sme sa zbavili a ten paradox, ono sa to vrátilo, ono sa to tvári ako víťaz, žiadne iné možnosti a podoby fungovania spoločnosti ako podľa svojich pravidiel nepripúšťa a je v tom naozaj aj viera, že v tom roku 2016, v nových voľbách sa vraj volič rozhodne presne tak, ako to predseda strany Smer Fico prorokuje. Všetko bude patriť jednej strane, lebo čo už, sme stabilita, máme rovnaké záujmy, spolupracujeme a uznajte, oproti tej rozhádanej pravici sme naozaj istota a bude celkom správne, ak k takejto správe vecí verejných bude patriť aj post prvých troch mužov v štáte. Vidíte a ani sa niet kam ponáhľať, lebo hľa, trošku treba vydržať a všetko príde ako keby samé od seba! Tento národ je zrejme celý na našej strane, čo poviete!?
Ako za starých dobrých čias! Alebo nie, čo poviete, Slováci!?
