Presne to sa stalo a ak si predstavíte, že členom tej protestnej živej reťaze, ba jej prominentom a garantom všetkého spojeného s právom a korektným protestom čestných občanov Bratislavy bol jej primátor Ftáčnik je pozoruhodné, ako to všetko, na všetkých stranách dobre zorganizované a policajnou účasťou monitorované i chránené napokon dopadlo, lebo kým živá reťaz protestujúcich antifašistov stratila vlastne od samého začiatku svojej akcie akékoľvek šance prejaviť sa a dať verejnosti najavo svoje presvedčenie, že neofašizmus v podobe osláv vojnových zločinov našej vojnovej štátnosti je vlastne tiež zločin, akurát tí si pod policajným dohľadom pokojne zrealizovali všetky svoje plány.
Viete, informácie z tohto plánovaného „súperenia morálne nekompatibilných občianskych skupín“ boli viac ako lakonické, médiá sa „naozaj nepretrhli“ a hoci sa inokedy každý konflikt v tejto podobe prezentuje „presne a novinársky šťavnato“, teraz boli v ponuke iba fakty a aj to celkom strohé a neúplné, bez podrobností, či nebodaj exkluzivít. A tak som sa usiloval dozvedieť sa sám, čo a ako to bolo, prečo Ftáčnik a jeho akcia živej reťaze občianskeho odporu voči neofašizmu v Bratislave zlyhala, hoci to organizoval a pripravoval uvážlivo i s povolením zodpovedných inštitúcií – aj policajných – a tak s maličkým odstupom ponúkam popis toho, čo bolo pozadím sobotňajšej, dlho očakávanej udalosti.
Ten protest pripravil Ftáčnik zodpovedne, zhromaždenie občanov sa pripravilo na trase pochodu, tak ako bol policajným verdiktom pre jeho účastníkov povolený, postaviť prekážku tvorenú živými osobami. Pomocou transparentu s nápisom STOP FAŠIZMU s červenou stopkou na hákovom kríži prehradili trasu pochodu a všetko malo mať očakávaný scenár konfliktu dvoch politických občianskych názorov, ale potom sa to stalo – účastníci protestu dostali informáciu, že pochod neofašistov má iný itinerár svojej cesty k hrobu prezidenta Jozefa Tisa na Martinskom cintoríne. A v tej chvíli bolo jasné, že z organizovanej akcie sa stala živelná, časť občanov tvoriacich živú protestnú reťaz sa k bránam Martinského cintorína rozbehla kto ako vládal a akú cestu si vybral, zvyšok sa bezmocne rozišiel a celkom iste začal meditovať nad tým, prečo ten neúspech!?
Odpoveď je jednoduchá, ba už má aj sofistikované vysvetlenie všetkého, čo sa stalo a akú to malo réžiu, lebo bez pochybností sa účastníci akcie s názvom Pochod za slobodné Slovensko pod kontrolou policajtov pohli po trase s novými azimutmi tak, aby sa protestujúcim občanom a primátorovi vyhli! A presne vtedy sa stalo to extempore poslancovi Alojzovi Hlinovi, pochodujúcich neofašistov a ich policajnú ochranku predbehol a ešte pred cintorínom sa rozhodol svoj protest realizovať. Jasné, už vtedy vedel – a nielen on, ale celkom iste aj policajti „ochraňujúci pochodujúcich neofašistov“, že protestujúci občania sa ponáhľajú proti tejto občianskej hanbe protestovať na novom mieste, ale aj tak, je to človek známy a populárny svojimi netradičnými akciami, nuž sa snažil protestovať hoci aj individuálne.
Spočiatku sa mu dostalo iba slovných výstrah a urážok, to antifa ha, ha, ha platilo jemu, no potom, už na prekvapenie možno všetkých čo to videli osobne, sa jeho osobná odvaha stala tŕňom v oku „zodpovedných policajtov“. Nebolo to jednoduché, lebo ak si to predstavíte, ako sa solídne oblečený občan, nota bene poslanec parlamentu, postaví do cesty pochodujúcim extrémistom, čo držia v rukách Tisove portréty, mávajú zástavami a nesú vence na prostriedku cesty – samučičký sám – je to celkom iste dôkaz nielen odvahy a pevného rozhodnutia dať najavo svoj nesúhlas s takouto špinavosťou ubližujúcou, ak už ničomu inému, tak ľudskosti celkom iste, ale oni si svoju povinnosť, pochodujúcich „chrániť ako „oko v hlave“ splnili do poslednej bodky! Milého a vzpierajúceho sa poslanca Hlinu z cesty odvliekli, dostalo sa mu samozrejme patričné sprievodné slovo na odchod bez pocty v podobe urážok, čo sa nedajú interpretovať a podľa mojich informácií mal vlastne aj šťastie, že od policajtov nedostal aj obuškom, lebo buchnátov a úderov rukami do tváre – to vraj boli regulárne zauchá - veru niekoľko dostal!
Veď hovorím, ak dvaja robia to isté, nemusí to mať rovnakú podobu a primátor Bratislavy Ftáčnik nech spytuje svoje myslenie a vieru v čestnosť konania polície, lebo prečo sa v tomto „povolenom občianskom zhromaždení“ rozhodla stáť na strane neofašizmu a hanby demokratickej spoločnosti, čo celkom iste v zmysle reality a zákonných noriem predstavuje on osobne, sa rozumne vysvetliť ani nedá.
Viete, je to presne tak, že problémom je skutočnosť, že povolený pochod neofašistov oslavujúci Deň vzniku prvej Slovenskej republiky, jej prezidenta a odkazu dnešku, spolu s nesúhlasom členstva SR v EÚ, čo je vraj dôkaz straty našej samostatnosti a nezávislosti, ale aj tak, či práve preto, nie je dôvodom protestovať, klásť odpor a stavať sa voči takémuto slobodne prejavenému presvedčeniu! To som si nevymyslel, to je realita odpovede zodpovedných a naviac, napokon to dostalo takúto fantasticky múdru nálepku všeobecných pochybností. Časť verejnosti – hádajte ktorá – odsúdila blokádu pochodu za reklamu neofašistov, ale čo už, keď je takýto protest povinnosťou demokratického štátu!? Ani ryba ani rak, hovorí sa takejto filozofii, ale nič sa nedá robiť, moc spravujúca túto republiku si všetko robí iba po svojom, má na to predsa ten väčšinový mocenský efekt, no nie!?
Aj s pokračovaním, zasa s tým známym kocúrkovským, len aby sme v hanbe nezostali a otázka potom znie takto. Nie ako máme proti extrémistom protestovať a bojovať, ale je radšej treba hľadať formy nenásilia, je to humánnejšie, lebo povolenia platia aj pre nich! A tak sa Ftáčnik a jeho živá reťaz dostali „do autu“ utajením zmien organizovania akcie a Hlina dostal po hube, ba možno ešte dostane aj pokutu, lebo je tu tá výhrada – povolenie protestovať mali aj oni!! Dvom súperom v rovnakom spore nevyhovieš, takže, zodpovedný si musí vybrať!!! A ako vidíte, vybral si a my už musíme iba hádať, kto je to!? Takže čo, antifa, ha, ha, ha, uhádnete, alebo vám treba našepkať?!
