Prišlo to, ako keby udrel blesk z čistého neba, rozpad pravicového spektra slovenskej politickej scény pokračuje! Po SaS, ktorej vedenie a členstvo neprežilo skratom v myslení najväčšieho vodcu kolaps zániku, po rozdelení maďarskej politickej jednoty, kde sa o priority pobilo myslenie tých, ktorým je viac maďarský než slovenský princíp občianskej zodpovednosti sa pnutie dotklo aj KDH, no a tento nový úkaz trieštenia názorov už má v ponuke aj SDKÚ DS, o ktorej väčšina občanov predpokladala, že ju nič horšieho, ako už na etapy prežívala dlhšie, nemôže postihnúť! A hľa, zablýskalo sa, zahrmelo a politická sila s pravicovými princípmi fungovania, ktorá už Slovensko riadila v niekoľkých podobách vlády premiéra Dzurindu a a v skrátenej podobe aj premiérky Radičovej, je na pokraji viac ako zložitej doby svojej histórie.
Vo štvrtok sme dostali avízo, že Lucia Žitňanská, šéfka poslaneckého klubu a exministerka spravodlivosti má pochybnosti o riadení strany a jej výsledkoch v praktickej politike a dnes už je jasné, že svoje pochybnosti a výhrady rozmenila na valutu odchodu z tohto prostredia, a rovnako tak jednoznačne svoje výhrady s fungovaním strany zúročil aj Miroslav Beblavý a veru aj Magda Vášáryová, takže nový šéf poslaneckého klubu tejto politickej strany bude sedieť na stoličke s dvomi nohami vo vzduchoprázdne – menej ako osem členov klub nesmie mať!
Priznávam sa, od čias, keď sa demokrati a kresťania spoločným úsilím a vytvorením kresťanskodemokratickej predvolebnej únie zaslúžili o koniec monopolu vládnutia Mečiara a jeho HZDS, spoločenstvu ľudí s takýmto domicilom som v slovenskej politike veril najviac. Aj cez pluralitu názorov, lebo kresťanské princípy preferované v občianskej sfére sú naozaj celkom iných kvalít než demokratické a to ani nehovorím o liberáloch, ale keď sa v roku 2010 vo voľbách víťazne prezentovali kabinetom Ivety Radičovej bol som presvedčený, že je to nielen druhý dych ich demokratickej vlády, ale predovšetkým návrat k vládnutiu v inej podobe než ľavicovej, prezentovanej Smerom. História však všetko usporiadala ináč, Richard Sulík tých okolo seba v SaS „pobláznil“ k strate súdnosti a ľavica je tu nazad a ešte v horšej podobe, lebo dnes už Smer Slovensku šéfuje celkom sám! A tie konce sú pre celú pravicu viac ako zlé, SaS už nie je vôbec, namiesto originality KDH je tu už aj NOVA a jeden nezávislý poslanec, v parlamente je spolok Igora Matoviča, čo nie je politickou stranou, ale aj tam je už strata členstva a teraz sa teda voľakedy „vlajková loď“ pravicovej flotily SDKÚ DS zmenila na pramicu, z ktorej už jednoducho nikto nesmie vypadnúť!
Odchod Lucie Žitňanskej zo strany, dobrovoľný, sama sebe to zdôvodnila celkom iste viac ako zodpovedne, lebo nielenže bola dlhodobou členkou a funkcionárkou, ešte radšej to budem klasifikovať ako fakt, že bola lídrom, lebo sa usilovala stať sa aj predsedom strany a to už je dôkaz vyznávania rovnakých zásad, ma neuveriteľne zaskočil. Rozosmutnil, možno rovnako bolestne ako fakt, že voľakedajší vodcovia pravicových ideálov pri správe štátu Dzurinda a Mikloš celkom opustili politický ring v ktorom mali naozaj čo robiť, prezentovať sa a veru sa aj úspešne pobiť a hoci to dodnes nikomu poriadne nevysvetlili, je to absencia kreatívnych a akceptovateľných pravičiarov viac ako citeľná. Naviac, Lucia Žitňanská je verejnosťou vnímaná aj ako vzdelaná žena, matka, čo veci v svojom živote dominantné zvláda viac ako spoľahlivo a naviac, okrem tej verejnej činnosti je ešte aj vysokoškolským pedagógom, kritikom spoločenské diania naozaj bez bázne a hany, smelším než väčšina mužov v politike, čo rád doložím jej osobným súperením s Harabínom a prezentovaním sa v médiách na verejnosti, čo celkom iste nikto z tých, čo v SDKÚ DS zostali po nej nezvládne!
Vari celkom rovnaké hodnotenie môžem v málo upravenej podobe použiť aj pri osobe Miroslava Beblavého, čo naozaj nie je žiaden Rambo v slovenskej podobe, ale predsa len sa už viackrát prezentoval odvahou v parlamentných „bitkách“ predovšetkým v oblasti našej armádnej histórie a ako právne podkutý odborník, ale žiaľ, ešte je iba „mladým politikom“ čím naznačujem, že ho nezdobia vyznamenania v podobe siniek, jazvičiek a vari aj voľajakých zlomenín utŕžených v politickom ringu, kde neplatia pravidlá fairplay! Takto ho vníma aj verejnosť čím naznačujem, že za ním by sa ako za zástavníkom SDKÚ žiadne odhodlané šíky nepohli.
Pani Vášáryová je politička viac ako praxou preverená, písal som o nej viac a krajšie, kým ešte bola najväčšou ozdobou slovenskej hereckej branže, ale aj tak, jej služba v diplomacii bola hodnotená skvelými známkami. Potom však prišiel pokus presadiť sa v prezidentskej funkcii, rovnako tak neprešla ani v súboji o primátorské kreslo v Bratislave a hoci si ako poslanec zachovala vysoký kredit spoľahlivosti pravicových princípov žitia, už v tom nebol ten jej úžasný šarm a predovšetkým bojovnosť a kreativita. Viete, jej jedinej verím bez pochybností či výhrad – čas pridelený jej osudom byť v politike sa naplnil, už jej chýba motivácia a ak hovorí, že je viac ako isté, že z politického kolotoča vystúpi, nemám pochybnosti o jej úprimnosti!
Ale čo už, tá Žitňanská a Beblavý, to je voľačo hodné pomenovania katastrofa!! Počúval som, ako to komentoval Pavol Frešo, predseda SDKÚ DS, ako sa na tú udalosť rozchodu, v tej chvíli, keď sa o tom dozvedel pripravoval, hľadal taktiku, východiská aj možnosti veci zvrátiť, ale ten jeho finálny krok, to rozhodnutie veci akceptovať a prijať ich považujem za zlyhanie! To sa naozaj uspokojil s konštatovaním, že je to škoda pre stranu a pre pravicu, to nedokázal zvrátiť, nájsť východisko, to naozaj ako „generál v prvej bojovej línii“ nevymyslel nič, čo by sa stalo zaklínadlom k návratu rovnakých myšlienok a presvedčení, mal iba prázdne ruky a prestal byť vodcom, čo sa nevzdáva, lebo sa vzdať jednoducho nesmie!?
Budem mu to zazlievať jednoducho na večné veky, je to prehra politickej strany, čo je na slovenskej politickej scéne nenahraditeľná a nezastupiteľná, jej kredit v súvislosti s históriou našej demokratickej podoby je jednoducho obrovský a táto prehra a zlyhanie jednoty myslenia tých najlepších čo sú v ponuke sa mi bude spájať s jeho zlyhaním vodcovských povinností!
Viete, kto má predstavu, že tieto osobnosti strácajú význam a pre našu spoločnosť neznamenajú rezervoár možností jej nielen slúžiť, ale predovšetkým prispieť k jej úspechom, nerozumie kapitálu ich ozajstných kapacít. Je celkom dobre možné, že ich budú lanáriť do iných strán, napadá ma v prvom rade Lipšicova NOVA, ale žiaľ, to už nie je tá jednoduchá podoba demokracie, to už je humanita na trošku iný spôsob, všetci to viete a ak mám byť sám k sebe úprimným potom tipujem, že Žitňanská a ani Beblavý sa pre takýto politický dres nerozhodnú! A Lucia Žitňanská to ešte aj prikorenila odkazom – nechcem sa stať zakladateľkou žiadnej novej politickej strany! A chcela by som sa našim voličom ospravedlniť, koľko je nás teraz v parlamente nezaradených politikov a práve v tom vidím príležitosť pre ten zvyšok členov SDKÚ.
Vzdať sa znamená prehrať, definitívne, ale byť aktívnym, usilovať sa všetko zvrátiť a posunúť presne tam, kde je jednota názorov a súzvuk myslenia je príležitosť a nádej spôsobiť zvrat k lepšiemu a už zajtra je treba rokovať! Pochybujem, že politici rangu a výkonnosti, či duševných kapacít Žitňanskej a Beblavého sa budú hrať na urazené persóny, to jednoducho k takým osobnostiam nepasuje, verte mi a predovšetkým Pavol Frešo musí na to svoje konštatovanie – je to škoda pre nás a pre pravicu zabudnúť!
A aktivizovať sám seba, svoje najbližšie okolie, predovšetkým Štefanca, ale veru aj Dzurindu a Mikloša a verte mi, akurát jeho stupňujúce sa aktivity už potešili predovšetkým tých, čo jeho kapacitu ekonomického experta vedeli oceniť v priamom súboji so Smerom a jeho „znalcami“, lebo kto netrpí stratou pamäti vie, akou bol pre nich hrozbou a ako s ním nikdy žiaden úspech či aspoň jeho čiastkové zdanie nedosiahli! To chce teda rýchly audit, v čom sú výhrady tých odchádzajúcich členov strany, čo sa nevyhnutne musí zmeniť, aby sa rozdiely v myslení celkom odstránili, lebo pravdou je vždy iba to, na čom sa ľudia dohodnú!
