Tá schôdza vedenia strany Smer bola naozaj špecifická, zúčastnila sa na nej iba „verchuška jej vedenia“, teda podpredsedovia a najbližší spolupracovníci predsedu Fica a vystúpenie Mareka Maďariča ani s odstupom času nikto z nich nechcel komentovať. Vie sa iba to, že svoju rezignáciu verejne oznámil, predloží ju oficiálne na najbližšom predsedníctve strany a potom už sa viac diskutovalo o tom, že voľakedy v máji Smer zvolá stranícky snem a kuloárovo, čo bolo tak akosi utajovane veru aj o tom, že sa chystá voľačo v podobe reštartu, kde sa tá hanba vo voľbách bude riešiť aj v kontexte s druhou polovicou volebného obdobia trvania vládnutia.
Je to zaužívaná metóda odhaľovania vlastných chýb, lebo pochopte, je vôbec možné voľačo v inej podobe, v inej réžii, dalo by sa napríklad pripustiť, že rozhodnutie Róberta Fica kandidovať v prezidentských voľbách nebolo dobrým rozhodnutím, lebo čo už, príčin by sa naozaj dalo nájsť viac ako dosť!? Možno aj tie, ktoré sa od začiatku kampane pripúšťali v podobe nesúhlasu jeho voličov, že odchádza od nedokončenej povinnosti zaviesť poriadok ako premiér Slovensko aspoň tam, kde by to bolo ako pozitívum vidieť, ak už nie priamo tam, kde to sľuboval, alebo nebodaj preto, že sa to dá pokladať za rezignáciu plniť si sny a predstavy o rozkvete krajiny ktorej vládne, lebo sa mu naozaj nedarí a stať sa prezidentom by bolo lepšie východisko zo závozu, ako priznať si prehru?! Nechať to na iných a sám zostať v pozícii nespochybneného – akože so mnou by to bolo celkom ináč – lebo s odpustením, kto už by voľačomu na tento spôsob fantasmagórií uveril?
Celkom zodpovedne vyhlásim, že naozaj málokto a tak je reakcia Mareka Maďariča nielenže zodpovedná, ale veru aj predvídavá, prijatie osobnej zodpovednosti za „zbabranú kampaň“ na vlastné tričko pomenuje všetky príčiny prehry, čo ako fatálnej a nechá nás všetkých zabudnúť predovšetkým na fakt, či najväčšou príčinou víťazstva Andreja Kisku nie je náhodou „osobná kvalita“ Róberta Fica, jeho vlastnosti človeka, občana, štátnika, lebo podľa pravdy a predpokladov, o tom všetkom by nemali byť žiadne pochybnosti?
Marek Maďarič tomu presne rozumie, poznajú sa s premiérom od chvíle zakladania Smeru, prišiel tam ako nádejný reprezentant na dôležitý post hovorcu a šéfa tlačového odboru, jeho kariéra sa rozvíjala naozaj sľubne a v roku 2002, keď Smer vo voľbách nezvíťazil – ak si nepamätáte, tak podľa presvedčenia Róberta Fica pre zlú kampaň v réžii Fedora Flašíka, postúpil na post marketingového šéfa strany a potom už bol jej podpredsedom a v tom istom roku, v prvej vláde Róberta Fica, aj ministrom kultúry. Vtedy bol jednoznačnou „dvojkou strany i kabinetu“, dnes už tento predikát dávno získal Róbert Kaliňák, jeho osobné danosti ho k tomu jasne predurčujú a ako vidieť, Maďarič je spokojnejší vo výkone ministra kultúry, takže posypať si hlavu popolom k jeho presvedčeniu a letore pristane celkom prirodzene!
Dá sa mu rozumieť, v tomto vládnom kabinete ho vlastne ani nie je cítiť, byť šéfom kampane v prezidentských voľbách bolo pre mňa prekvapujúce rozhodnutie Róberta Fica a jeho volebného štábu, lebo všetci vieme, aká vážna je to vec a predovšetkým zodpovednosť! Fedor Flašík v roku 2002 s takouto povinnosťou a výsadou pohorel, „švajčiarska vizáž Slovenska a obuv na bilboardoch“ nepriniesli úspech a presne určiť, čo bolo príčinou volebného neúspechu Fica, ako prezidentského kandidáta, bude naozaj ťažké aj s odstupom času! Spýtam sa naozaj vážne, čo myslíte, voličov odradili všetky tie reči o nehumánnej podobe Kiskovho podnikania a zbohatnutia, hoci v konečnom dôsledku je to celkom bežná prax aj najrenomovanejších bankových domov, alebo jeho vzťah k viere ľudí, teda o úlohe náboženstva v ich živote, alebo nebodaj to večné opakovanie nebezpečenstva scientológie v jeho živote pre Slovensko, hoci to od samého začiatku pripomínalo skôr rozprávku o perpeetum mobile, než realitu!? Alebo skôr všetky tie reči o jeho neskúsenosti, nerozhľadenosti a laickom posudzovaní života vôbec, aj v kontexte s ekonomikou, s medzinárodným dianím a politikou a to aj napriek skutočnosti, že sa do pozície úspešného Slováka dopracoval vlastným úsilím a je nespochybniteľne osobnosťou s charizmou a zaslúži si obdiv? Ak už za nič iné, tak za charitu, filantropiu a obrovskú dávku humánnosti k celej spoločnosti je to zaslúžená pocta a obdiv a to predovšetkým v kontexte s tým, ako sa do súčasnej reality svojho bytia dopracoval premiér – vlastnou hlavou objavil cestu k peniazom a tak položil základy svojej nezávislosti, čo je skôr nekorektné tajomstvo než obdivuhodné zásluhy!!!
Nechám to na vás, vyberte si sami a rozhodnite sa, v čom bola tá oficiálna kampaň neúspešná, ako veľmi je za Ficov neúspech pravdepodobne zodpovedný jej tvorca Marek Maďarič, keď z toho vyvodzuje dôsledky pre svoju osobu, alebo naopak pripustíte niečo predsa len reálnejšie, voľačo, čo je aj mojim presvedčením, že Róbert Fico sa tým prezidentom nestal predovšetkým preto, akou je osobnosťou, akým človekom tak naozaj je, v tom obyčajnom rozmere posudzovania všedných ľudí a predovšetkým preto, že v kontexte takýchto kritérií sa pustil „za pasy“ s Andrejom Kiskom a zákonite prehral! Viete, v tejto chvíli je to už naozaj jasná vec, misky váh sú vždy spravodlivé a výhra patrí celkom zákonite tomu, na koho strane je hodnôt a bonusov viac.
Čím viac bude v strane Smer a v tomto národe vôbec viac takých, čo takéto samozrejmé fakty pochopia a predovšetkým akceptujú, bude to všetko jednoduché a to povolebné zemetrasenia a možno aj nasledujúce cunami prinesie skôr profit pre nás všetkých, než voľajakú celospoločenskú galibu, čo poviete?
