Uf, až ma to prinútilo takéto predstavy predýchať v upravenom režime, lebo s odpustením, jej predstavy sú nielen nesprávne a nedokonalé, ale slovenských seniorov urážajúce. Nikdy som si o slovenskej letore v jej prirodzenej podstate nič nenamýšľal, nikdy som ju v ničom neuprednostňoval, ale aj tak, mienku o jej kvalitných základoch a danostiach hodných obdivu som nemusel nikdy redukovať, či pred všeobecným interesom a kritickým pohľadom zastierať. Slováci sú národ prirodzene hrdý, k takejto vlastnosti dospeli viac ako prirodzene predovšetkým preto, že ich vládnuce väčšiny vykorisťovali, podceňovali, obchádzali, zo všetkých výhod a bonusov vynechávali a ak sme si chceli udržať úctu samých k sebe, v tomto ohľade nesmeli platiť žiadne výnimky.
Slováci sú národ pracovitý, nad rámec všeobecných predstáv o takejto vlastnosti aj v dnešnej dobe, to potvrdzujú aj štatistiky, trebárs v celej EÚ, aby ste mi verili, aj tie najbohatšie krajiny nám môžu závidieť, ale nič sa nedá robiť, akurát v tejto súvislosti si Ela Rybárová neuvedomuje, čo sú to vzájomné súvislosti, aký význam má spoločenské zriadenie krajiny, v ktorej senior žil, než sa dopracoval k dôchodku a veru je to predovšetkým o tom, čo je to ekonomická výkonnosť štátu a politický systém, akým sa to všetko v čase a udalostiach dejinami posúvalo. Ten senior a tí, čo sú na jeho rentu, alebo ak chcete tak dôchodok odkázaní presne vedia o mantineloch takto predpísaného života. V porovnaní s tým nemeckým sú neuveriteľne neporovnateľné a ona zrejme nevie, aké „strašné sú to rozdiely“! To strašné má symbolizovať nielen mieru, veľkosť a rozmery, ale predovšetkým kvalitu života čo dovoľujú a keď už si vybrala ten nemecký vzor na porovnávanie s našou realitou rád jej prezradím, že s nemeckým dôchodkom by sa väčšina obyvateľov Slovenska posunula do sféry obyvateľov s označením „za vodou“, alebo takých, čo sú solventnou a bezpečne žijúcou vrstvou obyvateľov, či až k takým, ktorým by súčasné zloženie nášho obyvateľstva väčšinovo závidelo!
Veru tak a ak jej sa páčila predovšetkým blahobytná vizáž nemeckých omám a opapov, ich kvalitne upravené a ošetrované, ba veru aj málo farbené vlasy, lebo strieborná je pre nich samozrejme dobrá, tak sa nadchýnala nad ich spôsobom života. Vraj Nemci sa cítia byť najmenej o desať rokov mladšie aký naozaj je ich vek, udržujú kvalitnú hygienu, dobre sa obliekajú, často športujú, zaujímajú sa o verejný život a spoločenské dianie vôbec, vraj dve tretiny dôchodcov ešte šoféruje a vôbec, ich aktivity vraj spôsobujú tie najväčšie zázraky v seniorskom veku!
Nie tak dávno sa v jednej prílohe denníka SME objavila na titulnej stránka slovenská babička a opis aktivít jej života a predovšetkým jej vizáž by kdekoľvek inde na svete na svete „vyrobili“ príbeh s prívlastkom superextra a to aj napriek tomu, že je to zo slovenských zdrojov! Zrejme to redaktorke či prispievateľke SME Rybárovej uniklo, ale môžem jej potvrdiť, s absolútnou samozrejmosťou a istotou, že to, čo na tých nemeckých dôchodcoch obdivuje je u nás pre väčšinu seniorov skôr nevyhnutnosť než bohatý život v penzii a to hovorím predovšetkým o tých aktivitách, čo predstavujú potrebu realizovať sa! Ani nie tak voľajakou záujmovou činnosťou, či zmysluplným trávením voľného času, ale priamo na životnej postati, alebo ak chcete, tak s úmyslom zabezpečenia si potravinovej a sociálnej nezávislosti, teda presne to, čo si v Nemecku žiaden senior s dôchodkom nemusí všímať! Pripomeniem jej, čo ma najviac šokovalo v časoch, keď som ešte pracoval, ako sa povie zo zákona, na nemeckých dôchodcoch! Už vtedy bola celá armáda takých, čo mali viac domovov, boli euronárodom, lebo sa sťahovali napríklad za počasím, alebo presnejšie klímou, radi si kupovali nehnuteľnosti tam, kde sa im páčilo prostredie, miestna kultúra a predovšetkým smiešne nízke životné náklady a ak bude pani či slečna Rybárová hádať, kde to tak asi bolo tak jej našepkám, že veru aj u nás!
Ale aj tak, nemá pravdu veru ani v tom, či sú u nás, napriek všetkému, aj také obdivuhodné seniorské persóny, akým skladá hold. Je ich naozaj dosť, v každej spoločenskej vrstve, v každej pospolitosti a zrejme sa nenaučila ich hľadať, alebo jej ako seniori ani nepripadajú a môže mi veriť. Je v tom samozrejme tak trošku organizovanosti, ale ak to doposiaľ v Nemecku nezistila, presne takto je to aj tam! Ba veru aj v Rakúsku, čo už nie je až taký raj na zemi ako v spolkových krajinách Nemecka, kde je sociálna starostlivosť štátu o dôchodcov oproti našim možnostiam nadlimitná cítia, že životaschopnosť a predovšetkým kreativita a výkonnosť seniorskej zložky slovenského občianstva ich nielen dobieha, ale veru aj predčí a to veru naozaj aj napriek tomu, že ich dôchodky sú násobkom tých našich! Tam to osobne poznám a presvedčenie, že spôsob života seniorov u nás je nielen mnohorakejší, ale veru aj zodpovednejší!
V mnohom má autorka stĺpčeka teda pravdu, ale spoľahlivo jej uniká, ako aktívne a zodpovedne naši seniori „zvládajú svoj voľný čas“. Celkom iste ich bude šoférovať vo vysokom veku menej, nebudú toľko cestovať a budú mať a majú viac starostí s vlastným zdravím, ale nech si je istá, že ich vynaliezavosť zabezpečujúca životné nevyhnutnosti môže byť aj pre nemeckých kolegov vzorom, nezaostávajú v žiadnych voľnočasových aktivitách a veru aj verejné záležitosti v tej najširšej ponuke aktivít sú im vlastné. Len v takej aglomerácii v akej žijem je ich život zmysluplný, stretávajú sa pravidelne, na základe potrieb a záujmov, športujú, spoločne pracujú, ich kultúrne aktivity sú vzorom pre aktívnych občanov, sú aktivistami pre samosprávu a regionálne spoločenstvá, nevynechajú žiadnu príležitosť zapojiť sa do spoločenského a politického diania a aby som ju uspokojil, naozaj veľa z nich, to predovšetkým hovorím o dámach, vyzerá a cíti sa najmenej o desať rokov mladšie, než naozaj sú. Ak sa v trolejbuse musím legitimovať, prečo sa veziem bez cestovného lístka, prežívam veru uspokojenie aj ja, lebo takmer vždy to vyznieva ako príjemnosť – pána, nevyzeráte, že ste už sedemdesiatdva ročný, už som dúfal, že ani nie šesťdesiatnik dostane pokutu!!! A dobre vyzerať naozaj nie je márnosť, tak ako sa to autorke stĺpčeka prirodzene páči, lebo všetko v spoločnosti sa potom rieši, akceptuje či prijíma jednoduchšie a samozrejmejšie.
Ak už nič iné, tak si na vás neprídu ani všetci tí podvodníci, čo chodia kradnúť, švindľujú s predajom braku a zastrašujú, lebo staroba naozaj nie je senilita, nemohúcnosť, parkinson, alebo bezvládnosť! Takých naozaj nie je viac ako kdekoľvek inde, to je iba sústo pre čiernu kroniku!
Aj u nás sa behá, pláva, funguje turistika, veľa dôchodcov bicykluje a neuveríte ak prezradím, že v našom regióne, aj v tom s rozmermi mikro, funguje „horská liga“ vo volejbale, basketbale, futbale, že sa s energiou a záujmom sebe vlastným organizovane „špacírujeme“ po kultúrnych pamiatkach, slovenskej histórii a prírodných krásach a nevynecháme naozaj vôbec nič, čo je dôkazom našej schopnosti bohato žiť! Veru, pani Ela Rybárová, aj napriek tomu, že naozaj nie sme Nemci a tie naše dôchodky sú v porovnaní s tými ich celkom smiešne. A vlastne aj tento text je toho dôkazom! Držať prst na pulze doby, porovnávať a nesúhlasiť s novinovou prezentáciou pomýlenej účelovosti je hľa, aj výsadou dedka, alebo presnejšie, slovenského seniora!
